Po 50 hodinách hrania Starfieldu nie sme zrejme ani v polovici a vôbec to neprekáža. Táto hra nás kompletne pohltila.
Dostupné platformy: Xbox Series X/S, PC
Cena: 70 €/zadarmo cez Game Pass
Žáner: Akčná RPG hra
Vývojár: Bethesda Game Studios
Vydavateľ: Bethesda
Dátum vydania: 6. september 2023
Po 50 hodinách v Starfielde je nám jasné, že v tejto hre strávime minimálne raz toľko. Prvý nový svet od Bethesda Game Studios po 25 rokoch je veľkolepým vesmírnym RPG titulom, od ktorého sa nedokážeme odtrhnúť a myslíme naň celý deň.
Do istej miery ho prirovnávame k tretiemu Zaklínačovi. Už dlho tu nebolo RPG s takými prepracovanými vedľajšími a príbehovými misiami, ktoré majú často lepšiu dejovú štruktúru a dizajn ako drvivá väčšina RPG za posledných 10 rokov.
Vesmírne putovanie sa začína vytvorením postavy
Hra sa začína vytvorením si hlavného hrdinu. Jeho vzhľad sa dá upraviť aj neskôr, avšak len do istej miery, takže sa treba uistiť, že je s ním hráč spokojný. Hre chýba aj možnosť importovať si vzhľad iných hráčov, čo zamrzí, keďže niektorí vytvorili nádherné postavy (rovnako v hre chýba aj možnosť importovania dizajnov vesmírnych lodí cudzích hráčov).
Vzhľad hráča dopĺňajú takzvané traits, ktoré vytvárajú pozadie jeho života. Odporúčame vybrať si najmä Kids Stuff, vďaka ktorému bude hráč náhodne stretávať svojich rodičov na neočakávaných miestach počas celej hry.
Po pomalšom rozbehu to bude oveľa lepšie
Skutočná hra sa začína veľmi pomaly. Tvorcovia hráča zoznamujú so širokým vesmírom tak trochu nezanietene a hlavná dejová línia spoločne s úvodnými postavami zo začiatku nezaujme. Prvé hodiny sú tak trochu trápením, keďže vývojári na hráča zosypú haldy rôznych a komplikovaných herných mechaník, v ktorých je náročné sa vyznať. Aj preto sme vytvorili článok s 10 radami, ktoré treba vedieť, než sa niekto pustí do Starfieldu.
Hra si každého omotá okolo prsta vďaka objavovaniu rozsiahleho vesmíru a jeho desiatok hviezdnych systémov a viac než tisícky planét. Väčšina z nich je pustá, prašného a kamenistého pôvodu, no aj tie dokážu očariť svojou atmosférou a umiestnením medzi hviezdami. Vďaka pohľadom ako tento sa oplatí navštevovať aj „prázdne“ planéty.
Na každej z nich sú okrem toho aj náhodne vygenerované udalosti, ako napríklad pristátie cudzej lode, výskumné strediská plné vesmírnych pirátov, geologické nálezy a podobne. Bohužiaľ, nie sú veľmi zaujímavé.
Zatiaľ čo na väčších planétach s mestami a príbehovými líniami sa občas nejaké zaujímavé, náhodné udalosti stanú, pri klasickom skúmaní planét to nehrozí a rýchlo to môže hráča omrzieť. Cyklus nekonečného skenovania fauny a flóry, zbierania minerálov a objavovania nudných a celkom zbytočných jaskýň sa po desiatom raze stáva stereotypným.
Našťastie za objavovanie planét dostáva hráč veľa bodov skúseností (exp), čo je super motivácia. Škoda len, že už po niekoľkých planétach vie presne, čo sa na nich stane.
Hra ponúka ako FPS pohľad, tak pohľad sponad ramien
Hlavný príbeh je fajn, ale neohúri. Sklamali aj postavy
Hlavný príbeh je o hľadaní mysterióznych artefaktov, ktoré pri dotyku spôsobujú vidiny. Mysteriózne sci-fi zápletky sú super, ale v tomto prípade trvalo príliš dlho, kým sa príbeh dostal do zaujímavého bodu.
Hlavnému questu chýbajú údernejšie momenty, osudové scény a aj skvelé a adrenalínové filmové videá. Starfield hráča neočarí veľkolepými scénami, no namiesto toho mu formou questov a postáv občas kladie existenčné otázky týkajúce sa nielen vesmíru, ale aj hodnoty človeka, viery či umelej inteligencie. Bohužiaľ, nikdy nejde dostatočne hlboko a akékoľvek filozofické úvahy tak ostávajú na intelektuálne bezzubej rovine, po ktorej chodili už desiatky iných filmov a umeleckých diel.
Veľkou slabinou Starfieldu sú aj postavy. Keď po 50 hodinách hrania zomrela jedna z hlavných postáv, len sme mykli plecom a hrali ďalej. Pri God of War: Ragnarök sme napríklad smrť Fenrira cítili oveľa emotívnejšie, a to bol na obrazovke asi dve minúty a bol to vlk.
Strafield z hľadiska prezentácie príbehu a komplexnosti postáv výrazne zaostáva za konkurenciou. Sú tu aj zaujímavé a zábavné postavy, ale keby všetky v jednej scéne zomreli, asi by hráčovi žiadna vyslovene nechýbala a jednoducho by nasadol na loď a vydal sa skúmať novú planétu.
V prípade Starfieldu sa na žiadnu z kritík hry nedá uplatniť argument: „Ale veď také boli hry od Bethesdy stále, tak sa nesťažuj a nehraj.“ Aj autori The Last of Us sa na začiatku kariéry rozhodovali nad tým, koľkokrát sa má Crash Bandicoot pri útoku krútiť, no rozhodli sa pre ambicióznejšie plány. Pri Starfielde mala Bethesda konečne vyjsť zo svojich zabehnutých koľají a prekonať sa.
Vývojári z Bethesdy si však zaslúžia obdiv za to, koľko detailne vymodelovaných postáv vytvorili. V hre sú ich desiatky až stovky a niektoré majú aj prekvapivo veľa dialógov, hoci ich väčšina hráčov ani nikdy nestretne. Okrem ich kostrbatej mimiky zamrzí aj to, že ich repliky sú občas mdlé. Ich kvalite by pomohlo aj to, keby mala hlavná postava hlas a nešlo o ďalšieho tichého hrdinu (silent protagonist).
Vedľajšie questy sú vrcholom hry
Starfield na úplne iný level posúva kvalita vedľajších questov. Vo veľa prípadoch majú zaujímavejší príbeh a okázalejšie lokácie ako hlavný dej. Veľmi efektívne rozširujú svet Starfieldu, jeho postáv a frakcií. Reálne sú na úrovni hlavných misií, ale Bethesda ich musela oddeliť od skutočnej hlavnej misie.
Nikdy pri nich nie je jasné, ako sa vyvinú. Z rozhovoru s náhodným človekom sa zrazu stane boj za slobodu mesta, prekazenie lúpeže banky či nájdenie skrýše vesmírneho Batmana a prevzatie jeho identity (odporúčame urobiť quest Secret Hideout/Mantis čím skôr).
V Starfielde sa dejú desiatky nevšedných udalostí naprieč celou galaxiou. Páčilo sa nám, že sa celý svet netočí iba okolo hlavnej postavy, ale že sme často stretávali ľudí, ktorých problémy mali (najmä pre nich) rovnakú váhu ako náš „main quest“. Dotváralo to dojem autentického vesmíru s nekonečnými možnosťami.
Na rozdiel od iných hier sme tu neignorovali ani inak neinšpiratívne fetch questy (vydaj sa na miesto x, zabi tam strážcov a vráť sa). V Starfielde sa za nimi väčšinou skrýva pútavý príbeh obyčajných ľudí. Ani po 50 hodinách hrania sa nám navyše nestalo, že by sme pri vedľajších úlohách robili niečo repetitívne.
Vždy šlo o unikátne príbehy, problémy postáv, lokácie a priebehy misií. To sa na veľkých RPG cení najviac. Obzvlášť v čase, keď Ubisoft ničí žáner otvorených svetov s ich stovkami hodín generického, nudného a vyžmýkaného obsahu v Assassin’s Creed, Far Cry a iných tituloch.
Ako sme sa stali Heisenbergom z Breaking Bad či zabijakom Votrelcov
Bethesda túto chybu odstránila z rovnice, a tak hráč robí jednu vedľajšiu úlohu za druhou a nevie sa toho nabažiť. Nikdy sme sa nemuseli nútiť do robenia najmenšie znejúcich questov, lebo sa z toho pri 90 % stal zábavný zážitok. Starfield je v tomto podobný ako Skyrim či Fallout.
Hráč sa vyberie na miesto úlohy, no po vstupe na orbit planéty ho zastaví núdzové vysielanie o pomoc. Rozhodne sa ho vypočuť a ísť na pomoc ľuďom v núdzi, lenže sa rovno zapletie do vesmírnej bitky, kde zachráni vojakov, ktorí mu dajú ďalšiu úlohu.
Z nenápadného mini questu sa dostane k budovaniu drogového impéria v neónovými farbami vysvietenom meste Neon. Počas misie sa naučí vytvárať drogy a budovať si vzťah s miestnou mafiou ako Heisenberg s Gustavom Fringom v Breaking Bad. Vďaka členstvu vo frakcii United Colonies odhalí veľké sprisahanie a konšpiráciu vo vláde, ktorá zahŕňala inváziu vraždiacich mimozemšťanov v štýle Votrelcov.
Po piatich hodinách sme si uvedomili, že sme sa do hry totálne ponorili. Vďaka fantastickej hrateľnosti a uveriteľnosti tohto komplexného sveta sme sa nikdy nezastavili. Vôbec nám neprekáža, že sa neustále odkláňame od predošlého cieľa.
Aj takéto vedľajšie misie pritom hráč dostáva úplne všade: počas hlavného príbehu, počas iných vedľajších misií, počas prechodu cez ulice mesta, v krčmách, na vývesných tabuliach (v tomto prípade počítačoch) a v podstate všade, kam sa pohne. Questy v Starfielde majú hĺbku. Nie sú tu len na to, len aby naťahovali hrací čas, ale aby hráča lepšie zoznámili s hrou, prípadne ho odmenili skvelou vesmírnou loďou či zbraňou.
Tých sú v hre desiatky a každá z nich prichádza s desiatkami ďalších variantov podľa toho, aké úpravy a módy sú na nich nainštalované (zbrane sa dajú upravovať a vylepšovať podľa vlastnej predstavy, ale musia na to odomknúť skilly v strome schopností).
V hre z nejakého dôvodu nie je možné resetovať schopnosti (takzvaný respec, ktorý je v RPG hrách samozrejmosťou), takže si treba dobre rozmyslieť, do akých skillov a špecializácií hráč investuje svoje body.
Zábavné prestrelky a priemerná AI
Prestrelky a strety s nepriateľmi sú veľmi zábavné a vďaka širokému zbrojnému arzenálu môžu hráči pristúpiť k súbojom zakaždým s inou stratégiou. Pokiaľ však nečelia veľmi silným nepriateľom, nebudú to potrebovať. Prestrelky sú nadizajnové až príliš tuctovo umelá inteligencia (ako tvojho parťáka, tak nepriateľov) je veľmi slabá, takže nepriatelia nikdy neprekvapia.
Parťáci hráčovi pomáhajú naprieč celou hrou, no vždy je možné zobrať si so sebou len jedného a aj ten skôr slúži na odlákanie pozornosti. Pri väčšine z nich sa nedá kradnúť, zabíjať a robiť zločiny bez toho, aby sa zduli a na päť hodín sa s hráčom nerozprávali.
Dosť to obmedzuje hráčov, ktorí nechcú hru hrať podľa pravidiel a zákonov (asi ako prejsť celé GTA bez porušovania zákonov). Pri parťákoch si treba dávať pozor aj na to, aby im hráč nevzal z inventáru ich zbraň a náboje, inak sa do konca hry budú biť s päsťami.
Final Frontier
Podstatná porcia zábavy čaká hráčov aj vo vesmíre. Lietanie loďou je skvelo zvládnuté a zo začiatku fascinujúce. Ovládanie je pritom dokonalo intuitívne. O nič menej zábavné nie sú ani vesmírne súboje, ktoré sú zo začiatku a najmä so slabšou loďou slušnou výzvou.
Poteší aj to, že ak hráč lodiam odstaví motory, môže sa na ne nalodiť, vyzabíjať posádku, uchmatnúť si korisť s celou loďou a následne ju pokojne predať. Nedá sa to porovnať s epickými súbojmi v štýle Star Wars, ale hráči si vo vesmírne užijú dostatok akcie a adrenalínu.
Po prvej lodi zadarmo sa dajú kúpiť ďalšie a po investovaní do skillov aj stavať vlastné. Bohužiaľ, proces stavby lodí je až zbytočne komplikovaný a vývojári v ňom hráčov otravne obmedzujú v tom, aké lode sa dajú postaviť. Našťastie, stavbou lode či základní na planétach sa vôbec netreba zaoberať. Hra sa dá celá prejsť aj bez toho, aby hráč niečo staval či vyrábal.
Sklamaním je to, že sa s loďami nedá cez atmosféru dostať až na povrch planéty. Všetky pristátia a cesty vesmírom fungujú cez rýchle cestovanie (fast travel) skryté za načítavacie obrazovky, ktorých je v hre až príliš veľa. Trochu sa tak vytráca pocit vzrušenia z objavovania a cestovania vesmírom.
Silnú fyziku a krásnu atmosféru vyvažujú technické problémy
Neraz sa nám stalo, že kým sme sa dostali na planétu a do konkrétnej miestnosti v konkrétnom meste, videli sme aj päť či šesť načítavacích obrazoviek. Veľmi nepríjemne to kúskuje a kazí zážitok z hrania. Zastaraný herný engine spôsobuje to, že aj jednoizbové obchody potrebujú samostatné načítavanie po tom, čo hra načítala už celé mesto.
Starfield na konzolách Xbox Series X/S funguje len v zobrazení 30 snímok za sekundu. Nemať v roku 2023 možnosť hrať so 60 fps veľmi zabolí. Ešte nepríjemnejšie však je, že hra si nedrží ani stabilných 30 fps a počet snímok za sekundu sa často prepadá, občas až na úroveň 10 – 15 fps. Výsledkom je veľmi trhaný obraz, ktorý až bolestivo ťahá oči. Najhoršie je to pri vstupe do veľkých miest, ako napríklad Akilla City, keď sa ide hra zblázniť a niekoľko sekúnd až minút veľmi „seká“.
Bethesda a Xbox si dali záležať na tom, aby v Starfielde nebolo veľa bugov, a podarilo sa im to. Počas prvých 50 hodín sme narazili len na niekoľko a ani jeden z nich nebol vážny, skôr šlo o úsmevné zaseknutia nepriateľov v stene.
Bethesda pre Starfield vytvorila skvelú fyziku, nádherné a detailné modely postáv, predmetov a zbraní či interiérov lodí. Vývojári nás opakovane ohurovali atmosférou, nádhernými farbami, rozľahlosťou vesmíru a čarovnými scenériami na planétach. Vytvorili stovky unikátnych budov, postáv, dekorácií, premyslených interiérov, stavieb a planét.
Veľmi sme si užili aj tri najväčšie mestá v hre, moderne pôsobiaci Atlantis, kovbojskú Akillu či neónovými farbami posiaty Neon (neónové farby však nestačia na to, aby ho niektorí recenzenti označili za cyberpunkové mesto). Je preto škoda, že to vývojári nedotiahli do konca a nezvládli vydať hru v dostatočne dobrom technickom stave.
Starfield svojím grafickým spracovaním neohúri tak ako Horizon: Forbidden West. Nemá také grafické vymoženosti, vizuál a animácie postáv či mimiku ako The Last of Us: Part 2 alebo Red Dead Redemption 2. Vo všetkých vizuálnych aspektoch však doručuje dostačujúce výsledky. Podobne ako hry od štúdia From Software, ani Starfield sa nezameriava na až také dokonalé detaily, ako skôr na celkový dojem z vizuálu.
Ich výtvarný štýl a podmanivé farebné scenérie občas spôsobia, že sa hráč zastaví a vychutná si krásne prostredie hry. Ruka v ruke s opojným vizuálom ide fantastická zvuková stránka. Či už ide o sprievodnú hudbu, alebo zvuky lodí, zbraní a všetkého navôkol, zvukoví dizajnéri odviedli špičkovú prácu.
RPG elementy
Starfield je RPG srdcom aj dušou, čo dokazuje možnosť pridať sa do jednej zo štyroch rôznych frakcií: United Colonies, Freestar Collective, Ryujin Industries, Crimson Fleet.
Chvíľu potrvá, než sa hráč zorientuje a rozpamätá si, že United Colonies sú niečo ako spravodliví mariňáci s bohatými zdrojmi, Freestar Collective sú kovboji vo vesmíre, ktorí majú vlastné pravidlá, že Ryujin ponúka príbeh s korporátnou špionážou a že Crimson Fleet sú piráti a zloduchovia.
Treba si to pamätať, pretože v hre nie je žiaden kódex. Ak hráč zabudol na niečo o postavách či príbehu, respektíve sa o svete Starfieldu chce dozvedieť niečo viac, má smolu.
V klasických RPG hrách je v dialógoch aj možnosť presvedčiť postavu bez toho, aby jej hráč zaplatil. V Starfielde však tieto dialógové okná nedávajú zmysel. Vývojári vytvorili niekoľko fráz, ktorými hráči situáciu upokojujú alebo eskalujú, a občas to pôsobí prinajmenšom zvláštne. Stalo sa nám tak aj to, že nám významná žena darovala poklad, o ktorý sa stará už 10 rokov.
Stačilo jej povedať, nech nám pomôže, že medzi nami nemusí byť problém a že určite rozumie situácii, v ktorej som (bol som obyčajný zlodej). Prehováranie postáv tak pôsobí veľmi plocho, nešikovne a dookola sa opakujúce frázy aj odfláknuto.
Keďže je Starfield RPG, skúšali sme, do akej miery umožňuje hráčsku slobodu. Po získaní členstva u pirátov Crimson Fleet sme ich skúsili všetkých vyvraždiť a ukončiť tak celú ich frakciu a dejovú líniu predčasne, ale je to nemožné. Nepriatelia sa po zabití jednoducho znovu objavia na lodi.
V inom prípade sa nám zase jedna vedľajšia postava vyhrážala, že si nás neskôr nájde a zabije nás. Tak sme vytiahli zbraň a odrovnali ju na mieste s tým, že nemáme chuť čakať na jej prepadnutie niekedy v budúcnosti. Na naše prekvapenie sme však tohto jedinca nemohli zabiť. Trochu to búra ilúziu skutočného sveta, o ktorý sa Starfield tak usilovne snaží.
Otrasné mapy a orientácia v hre
V Starfielde sú hneď dve mapy a obe sú asi také užitočné ako účasť na Wimbledone v politickej kariére. Orientácia na hviezdnej mape je zlá a pomalá. Oveľa ľahšie, intuitívnejšie a rýchlejšie sa dá navigovať zoznam úloh. Pri planétach chýba aj možnosť vybrať si, ktorým misiám sa na nej chceme venovať. Môže sa totiž stať, že je na planéte Atlantis naraz k dispozícii aj päť misií. Na hviezdnej mape a ani na mape terénu sa nedajú vybrať, a tak ich hráč musí nájsť v zozname úloh.
Bohužiaľ, na mape nemajú názov, a tak ich treba manuálne vyhľadať v zozname misií podľa inštrukcií, ktoré sú pri nich napísané. Niekedy má však hráč aktívnych aj 30 a viac misií. Hľadať medzi nimi zakaždým ten pravý je otravné. Takýchto prípadov, keď sú v hre očividne zlé, nepraktické a frustrujúce veci, je až príliš veľa.
Na neprítomnosť mapy sa dá zvyknúť a pri skúmaní je to dokonca plus, ale mapy veľmi chýbajú v mestách. Ak sa ich hráč nenaučí naspamäť, zorientuje sa v nich len ťažko. Ešte ťažšie sa zorientuje na hviezdnej mape. Tá neumožňuje označiť si obľúbené planéty. Ak sa teda hráč chce vrátiť na jednu z viac ako tisíc planét, musí si ju zapísať do mobilu. Je to ďalší z mnohých prípadov, keď Bethesda nezvládla úplne banálne základy.
Frustrujúci inventár
Podobnou banalitou mal byť aj inventár a celkové používateľské rozhranie, ktoré zaostáva za očakávaniami pre moderné blockbusterové RPG tituly. Hra vyzýva na zbieranie všetkého, na čo hráč narazí. Jednak sa dostane k lepšiemu vybaveniu a zbraniam, jednak k predmetom, ktoré potom môže predať a zarobiť si.
Problém je, že nie je jasné, na čo ktoré predmety slúžia. Prvých 10 – 20 hodín sme tak strávili zbieraním úplne všetkého v strachu, že nám pomedzi prsty unikne nejaká lepšia zbraň, brnenie či kľúč od sejfu.
Tvorcovia však hráčov obmedzili v tom, koľko vecí so sebou môžu niesť. Inventár je síce nekonečný, ale len čo prekročíš jeho dosť nízku nosnosť (dá sa vylepšiť skillmi), postava sa zadýcha a nebude môcť nielen šprintovať, ale ani len ísť rýchlou chôdzou. Je to nesmierne otravné, obmedzujúce a deje sa to pri každom skúmaní novej planéty a mesta.
Vo výsledku sme tak počas prvých 20 – 30 hodín strávili v inventári minimálne 20 % celkového času. Donekonečna sme presúvali predmety medzi postavou, parťákom, loďou a obchodmi. Problematiku veľmi zle spracovaného inventáru sme hlbšie rozobrali tu.
Verdikt
Starfield nám občas pripomínal Death Stranding. Rovnako ako tam, aj tu sme občas zažili tiché momenty sprevádzané hudbou a nádhernými prírodnými scenériami. V hre sme si užili objavovanie nových planét, vynikajúce vedľajšie questy či zábavné súboje.
Starfield oplýva viacerými kvalitnými RPG prvkami, no má slabší hlavný dej, nevýrazné postavy a niekoľko menších technických problémov. Samostatnou kapitolou sú dizajnéri, ktorí nepochopiteľnými rozhodnutiami kazili zážitok z hrania.
Veľké množstvo pozitív však silne prevažuje negatíva. Starfield je miestami krásna hra, ktorá vzhľadom na svoje vesmírne prostredie a obrovský svet nemá obdobu. Má síce aj slabší štart, ale len čo sme sa do hry po niekoľkých hodinách zahryzli, nevedeli sme prestať hrať. Starfield je nezabudnuteľným vesmírnym dobrodružstvom, ktoré fascinuje ďalšie generácie hráčov. 8,5/10.
