Vyspovedali sme čoraz populárnejšieho speváka a herca.
Simon Štubniak (23) alias The Curly Simon je slovenský hudobník, spevák a herec. Okrem sólového projektu je frontmanom kapely Don’t Trust Butterflies a poznať ho môžeš napríklad zo seriálov ako Pán profesor či Jenny.
V roku 2019 získal ocenenie Objav roka v ankete Radio Head Awards (RHA). O rok neskôr nahral s kapelou Fallgrapp úspešný singel Keď padal sneh, s ktorým získali cenu RHA v kategórii skladba roka. V júni vydal nový album Zvláštny svet.
Simon pre Refresher prezradil, s kým by chcel v budúcnosti spolupracovať, ktorá z jeho piesní je preňho najosobnejšia alebo kedy sa mu najlepšie tvorí. Okrem iného povedal aj to, kde bude najbližšie vystupovať a v akom veľkom pripravovanom slovenskom filme sa budúci rok objaví.
Ak chceš viac podobného obsahu a zaujímaš sa o hudbu, staň sa členom klubu Refresher+. Budeš si môcť prečítať napríklad rozhovor s Richardom Müllerom alebo raperom Dušanom Vlkom, tipy na letné festivaly, ale aj rôzne profily kapiel.
Minulý mesiac si vydal v rámci projektu The Curly Simon nový album s názvom Zvláštny svet. Máš pocit, že dnes žijeme vo zvláštnom svete?
Myslím si, že áno. Je veľmi rýchla doba, všetko sa rýchlo vyvíja a mení. Ľudia podľa mňa nemajú mentálnu kapacitu spracovať toľko informácií a podnetov. Platí to najmä pri sociálnych sieťach. Ľudstvo to určite zmenilo a je to dosť zvláštne.
Oproti prvej nahrávke z roku 2020, na ktorej si mal jedine Tamaru Kramárovú, máš na tejto viacero hostí. Spolupracoval si napríklad s Markom Damiánom či Yaelom, no tiež s Janou Kirschner, ktorá je na našej scéne už dobre známym menom. Ako to celé vzniklo a ako sa ti s nimi spolupracovalo?
Yaela poznám už od trinástich rokov. Mám pocit, že dokonca ja som bol ten, kto ho prvýkrát nahrával a hecoval ho v tom, že má na to, robiť hudbu. Sme fakt dobrí kamaráti. Vlastne sa čudujem, že až teraz sme spolu spravili nejaký track. Máme však v šuplíku celé jedno spoločné épečko. Bola to čisto kamarátska voľba.
Čo sa týka Jany Kirschner, vzniklo to tak, že nás spojil dokopy festival Grape v rámci projektu Výklad, čo je séria podujatí, teda koncertov. Mňa dali dokopy práve s ňou. Následne mi napísala, že sa jej páči moja hudba a je super, že budeme spolu vystupovať. Dohodli sme sa, že pred tým koncertom spravíme spoločnú pesničku.
V tom čase som dokončoval album a poslal som jej jednu vec, či do toho neskúsi niečo dať. Keďže ona býva v Londýne, poslala mi obratom hotovú slohu a povedala, že jej mám napísať, či sa mi to páči. Tak som jej rovno odpovedal, že to je extrém. (smiech) Potom sme sa stretli aj v štúdiu, ja som to celé dopísal a nahrali sme to.
Ako vznikla skladba Sople s Markom Damiánom?
To bolo tak, že bol u mňa v štúdiu a púšťal som mu svoje staré demá. Na jednom som mal v slohe: „Simon, nebuď taký smutný, utri sople.“ Nakoniec sa to do finálnej skladby ani nedostalo, ale pracovne sme to pomenovali Sople.
Marko mi potom vravel: „Kokos, brácho, to sa musí takto volať tá pesnička.“ (smiech) Tak som nakoniec povedal, že môže byť, keď to tak precítil. (smiech) Marka inak sledujem dlho, už od čias, keď mal prvý track s názvom Movie, a to už sa tuším na nete ani nedá nájsť. Stiahol to odtiaľ. Bola to jasná voľba, keďže som jeho veľký fanúšik.
Na albume máš aj rapera Martina Matysa. Prečo si sa rozhodol robiť práve s ním?
My sme už veľmi dlho chceli spraviť spoločný track. V roku 2019 ma totiž zobral na jeho turné spolu s Kennym Roughom na Slovensku aj v Česku. Bolo to, keď som vydal épečko Moon Boy, ktoré som si vtedy aj sám produkoval a spieval som na ňom ešte po anglicky. Vtedy ma začal evidovať a dal mi šancu. Odvtedy sme v kontakte a sme kamaráti. S Maťom Turcerom, s ktorým robíme hudbu, sme si povedali, že práve Matys by bol na nahrávke super.
S kým by si chcel mať v budúcnosti feat?
S kapelou Berlin Manson. To bude určite.
S kým si v rámci slovenskej hudobnej scény najväčší kamarát?
Asi s Yaelom, ale aj s producentom Maťom Turcerom, ktorý mi robí beaty. Spolupracoval napríklad s Egom na pesničke Hraj. Robil tiež s Mariánom Čekovským alebo s Adamom Ďuricom. Je to môj najlepší kamarát.
Pamätám sa, že v jednom rozhovore si spomínal, ako ste sa raz zoznámili v jeho štúdiu cez kamarátku a potom ste spolu už boli takmer každý deň.
Áno, presne tak. Zoznámila nás kamarátka Ella Flows. Zobrala ma k nemu. Mal som vtedy také copíky, tak na mňa tak pozeral, že koho mu to zas doniesla. (smiech) Potom sa ma spýtal, že čo vlastne robím, tak som mu pustil tracky a povedal: „Brácho, robme spolu.“ (smiech)
Zvláštny svet mi pripadá ako konceptuálny album, ktorý sa drží viac-menej v jednej nálade, a je tam veľa piesní, v ktorých riešiš vzťahy. O koľkých dievčatách spievaš na albume? Priznaj sa. (smiech)
O všetkých. (smiech)
Veľmi diplomatická odpoveď. Nechceš to teda konkretizovať?
Myslím si, že by som to teraz nespočítal. (smiech)
Musíš sa veľmi snažiť, keď chceš zbaliť nejaké dievča, alebo to ide samo, keď si dnes známy hudobník?
V poslednom čase ich už musím skôr odháňať. (smiech) Určite to je však ľahšie, keď ťa tá osoba pozná a vie, že nie si nejaký úchylák. (smiech)
Randil si alebo chodil si niekedy s fanúšičkou?
Moja frajerka je asi moja najväčšia fanúšička.
Najlepšie veci mi paradoxne napadajú v polospánku, keď už ani nevládzem vziať mobil a zapísať si to. Väčšinu teda zabudnem, ale niečo sa občas v pamäti vráti.
Ktorá zo všetkých tvojich piesní je pre teba najosobnejšia a prečo?
Je to asi Vonku padáš a Choď už domov. K tejto skladbe mi vravelo viacero ľudí, že je veľmi vyzretá na to, že mám len 23 rokov.
Ktorú pesničku hráš najradšej naživo?
Chyť sa mojich krídel a takisto Choď už domov, pretože to ľudia zrazu začnú všetci kričať so mnou. Určite sú to najmä tie najznámejšie, najpočúvanejšie skladby, pretože ľudia poznajú text a je tam silnejšia interakcia s publikom.
Kedy sa ti najlepšie tvorí? Berieš to ako prácu a nevyhnutnosť, že si musíš v konkrétny deň a konkrétnu hodinu sadnúť a niečo napísať a zložiť, alebo ťa kope múza nárazovo a občas aj vo chvíľach, keď sa to nehodí?
Najlepšie veci mi paradoxne napadajú v polospánku, keď už ani nevládzem vziať mobil a zapísať si to. Väčšinu teda zabudnem, ale niečo sa občas v pamäti vráti. Nemám však vyslovene spravený harmonogram, že práve v pondelok, utorok alebo v stredu idem niečo napísať. Snažím sa však aspoň čiastočne nejakým spôsobom každý deň pracovať na svojej tvorbe a zamýšľam sa nad tým, čo ako urobím.
Keď sme dokončovali album, posledný mesiac bola totálna makačka. My to všetko robíme len s Maťom a prežívame ten proces od prvej noty po poslednú. Práve ten finiš je najťažší a berie najviac času aj energie. Teraz po vydaní albumu mám pocit, že mi napadá menej vecí. Je to na druhej strane aj fajn, lebo chcem trochu oddych a teším sa hlavne na koncerty. Väčšinou tie nápady chodia až po lete, keď načerpám všetky zážitky. Vtedy začínam najviac tvoriť, no snažím sa priebežne.
S hudbou si začínal už od mala, keďže si chodil na husle a klavír. Pamätáš si však na moment, keď si si povedal, že raz chceš byť známy spevák/hudobník?
Bolo to vtedy, keď som si pozrel klip ku skladbe A$AP Rockyho s názvom Wild for the Night. Robil ju so Skrillexom. Bol som z toho očarený a vravel som si, že niečo také by som chcel robiť aj ja. Viem však, že už v trinástich som sa rozhodol, že chcem robiť hudbu naplno. Mňa totiž okrem hudby ani nič iné robiť nebaví. (smiech)
Pamätáš si na prvú pieseň, akú si kedy počul a čo to s tebou spravilo?
To si nepamätám, ale spomínam si na obdobie, keď som tak aktívne začal počúvať hudbu. Dokonca som sa vtedy prvýkrát rozplakal pri nejakej piesni. Bolo to vtedy, keď zomrel Michael Jackson, pri jeho skladbe, ale nepamätám si už názov. Ležal som vtedy na starej vŕbe, ktorá bola kedysi pred naším domom. Tatko ju už medzičasom zrezal. Rád som tam vždy liezol a počúval hudbu.
Okrem projektu The Curly Simon máš aj kapelu Don’t Trust Butterflies, v ktorej spievaš po anglicky. Už dlho ste však nič nevydali. Je to tým, že si všetku energiu presmeroval do sólového projektu?
Je to aj tým, že ostatní chalani z kapely presmerovali tú energiu inam. Napríklad Gregor robí architektúru, Janči študuje zvuk/mixing/produkciu v Berlíne. Uňho sme vlastne boli v Nemecku a nahrali sme nové tracky, takže niečo sa rysuje. Nevieme ešte, kedy to vyjde ako ucelený projekt, ale stále sme kamoši a sme spolu.
V ktorej reči sa ti spieva prirodzenejšie a ľahšie?
Zo začiatku to bola určite angličtina. Ľahšie sa skladajú vety, lepšie to znie. Nemusíš nad tým tak veľmi premýšľať. Potom som si však povedal, že predsa len som Slovák, hovorím väčšinu času po slovensky... plus nechcel som robiť len lacnú „kopírku Ameriky“.
Sú interpreti, čo to tak robia, a je to len póza, lebo chcú byť cool. Nevravím, že už nikdy nebudem tvoriť v angličtine, ale pamätám si, že keď som v tom jazyku písal, nebolo to až také autentické. Keď si nežil v Amerike alebo Anglicku, nepoznáš všetky slangy, no spievaš po anglicky, nie si to skutočne ty.
Učil som sa akcent tak, že som počúval veľa rapu. Učil som sa tie texty, cez to som piloval angličtinu. Pamätám sa však, že keď som nahrával svoje prvé tracky, strašne ma sral môj prízvuk.
A tieto nové veci s kapelou Don’t Trust Butterflies, o ktorých si vravel, budú v angličtine?
Áno, to chceme už zachovať. Je to kvázi nostalgická vec.
Na tebe pri spievaní po anglicky vôbec nie je počuť, že si Slovák. Pri veľa kapelách však nedôveryhodný prízvuk dokáže radikálne pokaziť dojem bez ohľadu na to, ako je tá muzika dobrá. Cvičil si kvôli spevu aj akcent?
Učil som sa akcent tak, že som počúval veľa rapu. Učil som sa tie texty, cez to som piloval angličtinu. Pamätám si však, že keď som nahrával svoje prvé tracky, strašne ma sral môj prízvuk. Stále som mal pocit, že počuť, že som Slovák, tak som to jednoducho trénoval.
Stala sa mi potom taká vec, že keď som sa raz viezol v aute s kamošmi a ich kamarátkami, hrala akurát moja anglická pesnička z EP Moon Boy. Jedno dievča si všimlo, že je to The Curly Simon, a začalo: „Veď aj ty si The Curly Simon.“ Ja som nechápal, ako to myslí, tak som povedal, že veď to som ja. Ona zrazu: „Čo? Ja som si myslela, že to je nejaký Američan.“ Strašne ma to vtedy pobavilo. (smiech)
To je asi jasný dôkaz, že to funguje. Kto je momentálne tvoj najhranejší interpret?
Travis Scott, A$AP Rocky, Kid Cudi. Potom si idem kapely ako Artic Monkeys, The Neighbourhood. Weeknd je tiež super.
Videl si niekoho z nich aj naživo vystupovať?
The Neighbourhood. A to je taká sranda, že sme na tom koncerte boli s Maťom Turcerom, ale každý osobitne, keďže sme sa vtedy ešte nepoznali, a ani jednému sa ten koncert nepáčil. Je to však naša obľúbená kapela.
Čoskoro budeš hrať v Trenčíne na Grape. Ide o festival, na ktorý si vždy chcel ísť, no rodičia ťa tam najskôr nechceli pustiť, až si tam šiel nakoniec vystupovať. Akú najlepšiu, najkrajšiu spomienku máš na tento festival?
Áno, chodím tam odvtedy každý rok. Najkrajšia spomienka bola, keď sme tam boli prvýkrát s Don’t Trust Butterflies a mali sme tam naozaj veľa divákov, ktorí tam zostali a mokli na daždi, keď potom začalo pršať. Zvukár nám už vravel do mikrofónu, že to musíme pre počasie vypnúť, no my sme povedali, že ešte dáme poslednú pesničku.
Na aký fest alebo koncert sa ešte toto leto tešíš? Prípadne čo ťa oslovilo posledné dva mesiace?
Super bola Pohoda, kde som vystúpil s Fallgrappom. Bolo to počas poslednej pesničky a skoro sme to ani nestihli zahrať, pretože sme mali iba nejaké dve minúty do konca setu. Jureš vedel, že to prešvihnú, ale nikomu nič nepovedal, a keď to pustil, už nebolo cesty späť. (smiech) Bolo to mega. Ľudia nám dali extrémnu energiu. Budeme hrať inak v blízkom čase dosť aj v Bratislave. V stredu 2. augusta na Tyršáku, potom v Zichyho paláci... ďalej budeme na festivale Maringota.
A koncerty, na ktoré by si chcel ísť ako divák, nie ako interpret?
Premýšľal som nad Weekndom a strašne by som chcel vidieť Yung Hurna. Je to viedenský raper.
Čo najbizarnejšie sa ti kedy stalo na koncerte? Môže to byť tvoj alebo niekoho iného.
Je veľa hľadísk bizarnosti, neviem, či je toto dosť bizarné. Ja mám problémy so srdcom a občas sa mi stáva, že mi zrazu prepne a strašne rýchlo začne biť. Klepem sa vtedy, potím a celý zblednem. Toto sa mi stalo raz v polovici koncertu. Nakoniec som ho celý odohral, ale potom ma skoro je**o.
Takmer si skolaboval?
Hej.
Šiel si s tým aj na pohotovosť?
Nie, mám na to cviky. Nimi to viem zastaviť, ale mal by som s tým ísť už na operáciu.
Čo najšialenejšie si zažil v backstagei?
Fú, raz sa o nás veľmi dobre starali a bolo tam veľa jedla a chlebíčkov, až niektoré z nich skončili hore na plafóne a tak. V ďalšom backstagei bol zase akýsi obraz, tak ho kamoš chytil a roztrhol ho o ďalšieho kamoša, keďže ho po ňom zhora šmaril. (smiech)
Už si aj rozbil nejakú hotelovú izbu ako správna rocková hviezda? (smiech)
Toto ti nemôžem povedať. (smiech)
Rád by som sa ešte pozastavil pri tvojej hereckej kariére. Hral si v televíznych seriáloch Jenny alebo Pán profesor. Máš v pláne nejaké ďalšie herecké projekty? Môžeš nás trocha navnadiť?
Budúci rok bude film Lóve 2 a bude to silné.
Takže tam budeš hrať aj ty?
Hej, budem tam hrať sám seba a budú tam aj nejaké moje tracky. Je tam scéna z môjho koncertu a zábery z backstageu, ako húlime a tak. Bude to dosť explicitné. S Jakubom Kronerom sme vlastne prvýkrát spolupracovali na filme Šťastný nový rok, v ktorom bolo tiež pár mojich trackov.
Ak by si si mal zahrať v nejakom ďalšom celovečernom filme, akú postavu by si chcel stvárniť?
Veľmi by som si chcel zahrať psychopata alebo feťáka. Proste nejakého psychicky chorého, narušeného človeka.
Prečo?
Páčia sa mi takéto postavy. Celkovo záporáci.
Bola by to pre teba asi istá výzva...
Určite.
S ktorým slovenským alebo českým režisérom/režisérkou by si chcel niekedy spolupracovať?
Veľa ich nepoznám, ale mám rád Miška Nemtudu. Mesiac sme spolu boli v Thajsku, keďže tam sa nakrúca veľká časť Lóve 2, a pár hodín pred odletom sme natočili klip ku skladbe Tam Kde Ma To Ťahá. Potom nám spravil klip aj k tomu singlu Sople s Markom Damiánom. S ním by som chcel znova pracovať.
Keď už sme pri filmoch, aké filmy máš najradšej?
Zo zahraničných Mr. Nobody, Requiem for a Dream alebo I Origins. Milujem filmy, ktoré keď dopozeráš, premýšľaš nad nimi ešte aj ďalší týždeň. A čo sa týka slovenských, tak môj obľúbený je práve Lóve. (smiech)
Preto je pre mňa splnený sen, že si môžem zahrať v pokračovaní. A som rád za to, že som nikdy nemusel ísť nikdy na kasting. Vždy ma do každého filmového alebo seriálového projektu oslovili cez hudbu, teda všimli si ma najskôr ako hudobníka a povedali si, že by som sa tam hodil.
V jednom rozhovore si vravel, že si vorkohlik. Čo robíš, keď máš voľný čas?
Neznášam ničnerobenie. Stále mám potom výčitky, že som mohol nejak lepšie využiť čas a podobne. Ide ma vtedy rozdrapiť. No keď už mám nejaký voľný čas, tak som stále s frajerkou.
