Vyspovedali sme čoraz známejšieho rapera z východu.
„Žiadny dýchateľný priestor sexistickým ko****m, tyrani dostanú doskami po zátylku potom. Zrušíme náckovi kázeň, pošleme ho za Bohom. Všetci vyvrheli, všetky deti zo zadných lavíc, všetci, ktorých oj****a dospelosť a uväznil korporát, všetci precitlivení pre túto spoločnosť, no tak vitajte doma,“ znie úryvok z jeho piesne.
„Zober drogu, choď za školu, nikto neni dobrý vzor. Kopni dvere ku rodičom, vypoj im televízor. Trhaj káble, nechaj odkaz systému, že nie si stroj. Prepíš svastiku na bytovke a never fašistom,“ pokračuje ostro Denis Klučerovský alias Dušan Vlk. Ako vraví v inej skladbe, rád robí rap pre „alternatívne deti“.
Z jeho tvorby cítiť jasný názor, frustráciu, hnev, ale aj výraznú punkovú rebéliu. V roku 2021 debutoval albumom Asthmaboy a nazbieral kopec cenných spoluprác s hudobníkmi ako Fvck Kvlt, Edúv Syn, RNZ alebo Prezident Lourajder.
V rozhovore nám prezradil napríklad to, prečo ho na základnej škole osočovali a napádali, do akej miery sa dnes dokáže živiť hudbou, ako vníma svoj mimoriadne úspešný koncert na Pohode a prečo sa nevidí na festivale Hip Hop Žije.
Ak si chceš prečítať viac rozhovorov so slovenskými rapermi, pridaj sa do nášho klubu Refresher+. Dozvieš sa napríklad to, kedy môžeme najskôr čakať ďalší album tria Moja Reč alebo akú odozvu má od ľudí po vydaní najnovšej nahrávky Boy Wonder.
K rapu si sa dostal vraj cez brata, ktorý raz domov doniesol CD Kontrafaktu. Čo to s tebou spravilo, keď si si to vypočul?
Je dobre, že už ubehla premlčacia doba, pretože to bolo napálené cédečko. (smiech) Páčila sa mi na tom veľmi provokácia. Cítil som z tej hudby, že ľudí môže nasrať.
Si stále fanúšikom Kontrafaktu?
Som fanúšikom starého Kontrafaktu, nového ani nie. Každopádne donedávna sme púšťali vždy na záver koncertu skladbu Bengoro od Rytmusa. Bola to trošku recesia, ale zároveň mám rád jeho staršiu tvorbu.
Predtým než som šiel na Pohode na pódium, mal som extrémny stres. Chodil som nervózny v zákulisí hore-dole. Bol som ako Eminem pred koncertom vo filme 8. míľa. Nevracal som, ale mal som k tomu celkom blízko.
V jednom rozhovore si povedal: „Nechcem ísť tým smerom, že ma budú volať na Hip Hop Žije a bude to DMS, Dušan Vlk a Kontrafakt.“ Prečo? Nechceš byť čoraz známejší a mať raz pod pódiom tisícky ľudí?
Robím hudbu s inými ideálmi než áčkoví slovenskí hiphopoví umelci. Moja tvorba sa nehodí k ich tvorbe. Od samého začiatku ma veľmi málo volali hrať na rapové podujatia, skôr som chodil hrávať na punkové alebo dokonca hardcorové akcie. Ak mám mať raz pod pódiom tisíc ľudí, budem rád. Nech ich tam je aj desaťtisíc, ale určite nie práve touto cestou. Nie je to pre mňa ani lákavé, ani zaujímavé. Stránim sa materiálnych a plytkých ideálov.
Chápem, ako to myslíš a na čo narážaš. Vravel si tiež, že chceš robiť rap, ktorý má myšlienku a prostredníctvom ktorého chceš vravieť na plné ústa svoj názor, aj čo sa týka politiky. Nie je však práve festival ako Hip Hop Žije miesto, kde by sa hodilo, keby tam takýchto raperov s názorom vystupovalo viac? Narážam práve na to prevažne apolitické publikum, ktoré sa chce najmä baviť a nechce ani počuť o spoločensko-politickej kritike alebo úzkostiach, depresiách či samovražedných sklonoch, ktoré v textoch tiež občas rozoberáš.
Fanúšikovia sú zrkadlom interpretov, ktorých počúvajú. No je to tiež na organizátoroch, či tam niečo také chcú. Zároveň si myslím, že práve tam na to nie je vhodné publikum. Povedal by som, že slovenský rapový mainstream je dnes pre ľudí, ktorí veci, aké si spomenul, jednoducho v hudbe nechcú hľadať. Väčšina sa ani nechce vôbec zamýšľať nad takými vecami. Ja som pre to publikum možno príliš citlivý alebo čo.
Preto neviem, či by bolo dobré tam ísť a či by si to práve tam našlo svojho poslucháča. Skôr sa obávam, že by sa našli ľudia, ktorí by ma tam vyslovene vysmiali. Navyše nestúpnu ti fanúšikovia len preto, že si vystúpil na Hip Hop Žije. Aj keď chápem, že by bolo fajn využiť ten priestor na šírenie nejakej dobrej myšlienky a istých názorov. Pre mňa by to však nebolo asi vhodné miesto.
Na festivale Hip Hop Žije si síce nebol, ale vystúpil si napríklad v Trenčíne na Pohode. Na tvojom koncerte bola takmer plnka a mal si pod pódiom fakt skvelú atmosféru. Zažil si predtým niečo podobné alebo ťa samého prekvapilo, koľko ľudí prišlo na tvoj koncert?
Určite ma to prekvapilo. Taký intenzívny zážitok som mal po prvýkrát. Už som síce mal párkrát vypredané koncerty, napríklad v Bratislave alebo v Košiciach, ale nikdy to nebolo v priestoroch s takou kapacitou ako práve na Pohode. Predtým než som šiel na pódium, som mal extrémny stres. Chodil som nervózny v zákulisí hore-dole. Bol som ako Eminem pred koncertom vo filme 8. míľa. Nevracal som, ale mal som k tomu celkom blízko. (smiech)
Nebudú už po tomto vystúpení pre teba slovenské kluby malé? (smiech)
To si nemyslím. (smiech) Na Pohode som mal ešte po svojom koncerte ďalšie dve vystúpenia. Jedno bolo s mojím rapovým kolegom a veľmi dobrým kamarátom RNZ a druhé v garáži s punkovou kapelou Pipesh, keďže s obomi mám feat, a poviem ti pravdu, najlepšie som sa cítil práve v tej garáži, pretože tam najviac zapadám. Tam proste patrím. Ideálna by pre mňa bola nejaká pivnica s kapacitou maximálne tisíc ľudí. (smiech)
Na Pohode som inak bol aj recitovať svoje texty na takzvanej Literaptúre, a keďže ako som spomínal, ma baví provokácia, zámerne som si vyberal texty, ktoré boli viac provokatívne. Chcel som sa tak aj odlíšiť od svojich kolegov, ktorí tam so mnou sedeli.
Mal som strety aj s políciou, aj s náckami na koncertoch. Nie je to nič, čo by som nepoznal. Ja som totiž trošku tmavší, ale nemám rómske korene. Napriek tomu som si na základnej škole za to odniesol svoje.
Na Pohode si počas svojho setu vystupoval s ďalším raperom Temným Rudom. Máte spolu aj jeden release Bratři v triku. Vystupujete spolu stále či to bolo skôr tým, že si na pódiu potreboval mať práve vtedy niekoho pri sebe?
Stále, chodí so mnou všade. Vždy aj počas môjho koncertu zahrá nejaké svoje veci. Budeme hrať aj spoločné veci, len aktuálne nemáme žiadne nové. Okrem Ruda je vždy na pódiu aj Dávid, ktorý je producentom, stará sa o zvuk a na koncertoch je DJ.
Odkedy vyšiel môj debutový album Asthmaboy, tak Rudo a Dávid vynechali zo zhruba sedemdesiatich koncertov asi len dva. Ja ho na pódiu jednoducho potrebujem mať. Tie sety sú celkom energické a potrebujem to udýchať, preto je lepšie, keď si to rozdelíme. Plus pomáha mi prekonať moju sociálnu úzkosť.
Máš sociálnu úzkosť? To sa asi nebudeš hádzať do davu, keď raz bude pod pódiom tých tisíc ľudí. (smiech)
Práveže pomáha mi to prekonať, keď som čo najviac vpredu a stískam sa so svojimi ľuďmi. Alebo keď si dám nejaké „poldecko“ borovičky. (smiech)
Kde máš najviac fanúšikov? Z ktorého mesta máš najväčšiu odozvu na základe toho, koľko ľudí chodí na tvoje koncerty a koľko ľudí ti píše na sociálne siete?
Zo začiatku to bolo najmä na západe Slovenska a v Česku, teraz sa to, mám pocit, viac-menej vyrovnalo a mám podobné zastúpenie aj na východe. Najviac ich je teda konkrétne v Bratislave, v Košiciach a v Brne.
V tvojej tvorbe cítiť veľa hnevu a rebélie voči autoritám, systému či napríklad neonacistom. Žiješ na východe Slovenska v Prešove. Mal si počas dospievania problém s políciou či s rasistami v uliciach pre svoje názory?
Ja som paradoxne začal vnímať to, že nejaký problém existuje, až neskôr, pretože u nás na východe isté veci človek vníma ako niečo bežné, pretože v tom vyrastá. Je tu problém napríklad s tým, ako sa ľudia všeobecne vyjadrujú o menšinách, o ľuďoch s inou orientáciou a podobne.
A áno, mal som strety aj s políciou, aj s náckami na koncertoch. Nie je to nič, čo by som nepoznal. Ja som totiž trošku tmavší, ale nemám rómske korene. Napriek tomu som si na základnej škole za to odniesol svoje.
Napádali ťa a osočovali práve pre farbu pleti?
Áno, presne tak. Teraz si už z toho robíme srandu. Často odpoviem, že som „poloromák“, ak sa ma niekto opýta na tmavší pigment, ale počas detstva som sa bál, že ma tak budú vnímať. Nesie sa s tým strašná stigma. Mal som teda problémy, aj keď nepatrím k žiadnej menšine.
Veľa ľudí z východu odchádza práve pre mentalitu ľudí a väčšiu názorovú konzervatívnosť. Pociťuješ to aj ty?
Veľa mojich kamarátov práve preto odtiaľto odišlo preč. A aj tí, ktorých tu ešte mám, plánujú odísť. Napríklad Rudo je z Humenného, ale žije v Bratislave asi šesť rokov. Dávid, ktorý s nami hrá, žije v Prahe asi rok. Ja som stále v Prešove a šiel by som preč. Aj by sa mi to oplatilo, keďže najviac hráme na západe Slovenska. Ušetril by som na nafte a tiež kopec času, ktorý strávim cestovaním. Mám tu však celú rodinu, manželku, dve deti a dom. Nie je to také jednoduché.
Nie je to teda asi zatiaľ také zlé, žeby ste nevyhnutne museli odísť.
Tá situácia sa na východe trocha zlepšila, ale priznám sa, že vždy sme dávnejšie radšej hrali na západe, kde sú ľudia názorovo otvorenejší. V Prešove som, lebo tu mám všetko. So ženou však často bojujeme s tým, že sme tu. Nie je to úplne tak, že sme sa usadili a sme s tým spokojní. Každý mesiac je otvorená téma, či odtiaľto odídeme alebo zostaneme. Stále je na stole možnosť predať barák a ísť žiť inam, napríklad do Trnavy, kde mám veľmi veľa kamarátov.
Predpokladám, že všetky problémy a zlé veci, ktoré si zažil, ti neskôr pomohli pri tvorbe.
Jasné. Ja viem, že to nie je to vždy šťastná hudba, ale je to umenie a reflektuje to, ako sa ako umelec cítim. Nech už to je akokoľvek.
Ak by som žil sám a nemal by som rodinu, dokázal by som sa hudbou uživiť aj teraz. Vedel by som sa o seba postarať. Vyžil by som aj zo setov, ale najviac mi asi vynáša merch, teda oblečenie.
V jednom rozhovore si vravel, že síce máš rodinu, auto, dom aj peniaze, no vraj ti chýba sloboda. Ako presne si to myslel a vymenil by si ju za to všetko, čo máš?
Určite by som ju nevymenil za rodinu. Bude to znieť ako klišé, ale žijem pre svoju rodinu. Kvôli svojim deťom som tu. Z hľadiska spoločenských kritérií žijem dobrý život, nemôžem sa úplne sťažovať, ale vďaka materiálnemu komfortu som raz aj zabudol, že som umelec.
Mal som krátku pauzu od hudby, no uvedomil som si, že neviem byť v mentálnej pohode, pokiaľ niečo netvorím. Potrebujem niečo robiť. A chcel by som sa dostať do bodu, že sa budem živiť naplno iba hudbou, aj keď som to zo začiatku nechcel. Je to boj o identitu. Bez hudby a umenia to nie som ja.
Ako ťa otcovstvo ovplyvnilo pri tvorbe?
Ovplyvnilo ma veľmi a práve vďaka deťom som dospel k názoru, že by som chcel robiť iba hudbu. Ja mám totiž pri svojom aktuálnom životnom štýle strašne málo času na deti, keďže v práci som od deviatej do piatej a cez víkendy som stále preč, lebo koncertujeme. Chcel by som sa o ne viac starať, voziť ich do škôlky, robiť im desiate, brať ich na výlety a podobne. Chcem sa dostať do bodu, keď budem môcť byť cez týždeň len s nimi a svojou pani a cez víkendy brázdiť hudobné pivnice a robiť viac to, čo robím takmer najradšej, teda hudbu.
Akú prácu máš v bežnom živote?
Mám dobrú prácu, dobrú pozíciu. Niekoľko rokov pracujem pre telekomunikačného operátora. Viac to asi približovať nebudem.
Do akej miery sa dnes dokážeš živiť práve hudbou?
Ak by som žil sám a nemal by som rodinu, dokázal by som sa hudbou uživiť aj teraz. Vedel by som sa o seba postarať. Vyžil by som aj zo setov, ale najviac mi asi vynáša merch, teda oblečenie. Na to, aby som mohol zaplatiť súkromnú škôlku a hypotéku, mi to, žiaľ, ešte nestačí. (smiech)
Vieš sa stále po koncertoch „dať dole“ a užiť si afterpárty alebo ideš zodpovedne domov a strániš sa týmto „pokušeniam“?
Ako kedy. (smiech) Ak hráme tri sety od štvrtka do nedele, tak dokážem nejaký čas stráviť aj na „afterparties“, no ak cestujem napríklad sedem hodín do Čiech a rovnaká cesta ma čaká hneď aj naspäť, nemám úplne chuť a priestor. Viem to teda skombinovať podľa okolností.
Z východu okrem teba pochádza viacero dnes známych raperov, napríklad Porsche Boy a WEN či chalani z Haha Crew. Ako vnímaš ich tvorbu a chcel by si s nimi niekedy spolupracovať?
Porsche Boy mi nevadí, príde mi ako celkom fajn chlapec. Dúfam, že ma kamoši za toto neskritizujú, ale asi by mi nevadilo s ním spolupracovať. Samozrejme, to asi sa nestane a možno by som sa k tomu vo finále postavil inak. Je mi však tento „východniarsky zvuk“ celkom sympatický.
Porsche Boy ti nevadí, čo však tá Haha Crew?
Sameya mám celkom rád, ale hudobne mi už pri ňom vadia isté veci. Zayo a Dalyb idú hudobne mimo mňa, ale keď sme s nimi hrali v roku 2015 asi päť alebo šesť koncertov, bolo to fajn. Z tej doby mám celkom pekné spomienky. Keby som stretol len tak Zaya, asi sa s ním normálne kamarátsky porozprávam. S Dalybom asi nie, tam mám nejaké výhrady.
Myslíš názorové alebo hudobné výhrady?
Oboje.
Máš viacero spoluprác, napríklad s rapermi ako Fvck Kvlt, Edúv Syn alebo Prezident Lourajder, ktorí sú presne ten rapový underground, aký máš rád. Majú často temné, melancholické či až depresívne texty. Kto ťa ešte celkovo zo slovenskej tvorby okrem nich najviac baví?
Napríklad RNZ, máme spolu viac spoločných trackov. Je to brat. Teraz ma tiež dosť bavia punkové kapely ako Ahoj, Deti, Kovošrot či Pipesh. S tou poslednou mám aj jednu spoločnú pesničku, ktorú sme vlastne hrali v tej garáži na Pohode. A určite nevynechám svojich chlapcov z Berlin Manson.
Na túto punkovú vlnu by som nadviazal. V tvojej tvorbe celkovo cítiť vplyv punku či postpunku. Nerozmýšľal si nad tým, že by si nahral vyslovene punkový album a vystupoval neskôr naživo aj s kapelou, aby to malo väčšiu energiu?
Mám to určite v pláne. V našej partii často vtipkujeme, že my budeme prví raperi, ktorí sa stali punkáčmi. Budeme vlastne opační príklad interpretov ako Fvck Kvlt alebo Edúv Syn, pretože oni začínali v punkových kapelách a prešli do rapu. Určite by som chcel spraviť ucelený punkový release a určite by som chcel mať raz na pódiu aj celú kapelu. A je dôležité povedať, že práve ten punkový vplyv nás robí inými a odlišuje nás od už spomínanej mainstreamovej rapovej komunity.
