Len kúsok muchotrávky zelenej môže viesť k rýchlemu zlyhaniu pečene, a to bez ohľadu na to, či ju zješ surovú alebo uvarenú. Najdesivejšie je, že príznaky sa môžu objaviť až na druhý deň, keď už býva neskoro.
Koncom minulého roka informovali americké médiá o prípade matky a syna, ktorí sa vybrali do lesa na huby. Zo svojich „úlovkov“ si uvarili večeru, po ktorej im však prišlo zle. Onedlho oboch previezli do nemocnice s vážnym, život ohrozujúcim poškodením pečene.
Ukázalo sa, že matka so synom zjedli muchotrávku zelenú, ktorú si pomýlili s bežnými jedlými hubami. Lekári im dávali 50 % šancu na prežitie. Nemocnica preto požiadala o použitie experimentálneho lieku, ktorý stále prechádza schvaľovacím procesom amerického úradu pre potraviny.
Stav syna sa zlepšil, ale poškodenie pečene matky bolo natoľko rozsiahle, že musela podstúpiť transplantáciu. Úspešná operácia jej napokon zachránila život. Mať však o trochu šťastia menej, incident sa mohol u oboch skončiť tragicky.
V Refresheri ti v rámci série Čo sa deje s tvojím telom, keď... prinášame vedecky podložené zaujímavosti o úžasných mechanizmoch ľudského tela. Prečítaj si napríklad, čo s tvojím telom robia horúčavy alebo týždeň v úplnej tme. Pre prístup k prémiového obsahu sa nezabudni stať členom klubu Refresher+.
Pozor na alkohol
Väčšina jedovatých húb ťa nezabije – spôsobí ti však poriadne nepríjemné príznaky od silných bolestí hlavy cez kŕčovité bolesti brucha až po malátnosť, hnačku a zvracanie. Spôsobujú to chemikálie v hubách, ktoré priamo dráždia alebo zabíjajú bunky v črevách.
Niektoré huby ti to dajú pocítiť takmer okamžite. Tie najjedovatejšie si však „dávajú načas“ a príznaky otravy sa niekedy ohlásia až na druhý deň. Čím neskôr sa dostaneš do nemocnice, tým tvoja šanca na prežitie klesá.
Celkom dobré šance máš napríklad po zjedení prudko jedovatej muchotrávke červenej alebo tigrovanej, ktorá vyvoláva príznaky už do 30 minút (maximálne dvoch hodín). Hlavnými vinníkmi sú psychoaktívne alkaloidy muskarín, kyselina ibotenová a muscimol, ktoré vyvolávajú stav zmätenosti a dezorientácie, silné slinenie a búšenie srdca. Človek môže striedavo pociťovať stavy vzrušenia a depresie.
Paradoxné je, že veľa prípadov otravy muchotrávkou červenou je úmyselných, v posledných rokoch ju totiž pre jej halucinogénne vlastnosti konzumuje čoraz viac mladých ľudí. Pri extrémne ťažkej otrave môže dôjsť ku kóme, v ojedinelých prípadoch k zlyhaniu krvného obehu, dýchania a smrti.
Existujú prípady, ktoré dokazujú, že ľudský organizmus zvládne aj naozaj veľké množstvá jedovatých húb. V štúdii z roku 2021 lekári opísali príbeh 44-ročného muža, ktorého priviezli na pohotovosť pre „malátnosť, nevoľnosť a zmenené vedomie“.
Niekoľko minút po prijatí pacient upadol do bezvedomia. Ukázalo sa, že hodinu pred hospitalizáciou zjedol približne pol kila húb, ktoré sám nazbieral – mykológ potvrdil, že šlo o muchotrávku červenú.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako dopadol muž, ktorý zjedol pol kila muchotrávky červenej.
- Ktorú hubu nesmieš kombinovať s alkoholom.
- V akom prípade ti môžu ublížiť aj jedlé huby.
- Aké sú tri fázy otrávenia sa muchotrávkou zelenou.
- Ako sme na tom s protilátkami na jedovaté huby.
