Vedci búrajú doterajšie predstavy o „ekologickej“ náhrade mäsa. Ak by sa zvýšila produkcia laboratórneho mäsa, do ovzdušia by sa mohlo začať uvoľňovať oveľa viac emisií, než vyprodukuje svetový priemysel hovädzieho dobytka.
Hoci sa doteraz tvrdilo, že mäso vyrobené v laboratóriu môže byť ekologickou náhradou skutočného mäsa, nová analýza naznačuje opak. Masová produkcia laboratórneho mäsa by v skutočnosti mohla byť pre životné prostredie podstatne horšia ako skutočné hovädzie mäso.
„Umelé“ mäso na báze živočíšnych buniek sa v súčasnosti vyrába len vo veľmi malom meradle a s ekonomickou stratou. Štúdia však naznačuje, že ak by sa tento proces zintenzívnil, mohol by uvoľňovať štyri- až 25-krát viac emisií než svetový priemysel hovädzieho dobytka.
Najviac škodia rafinované zložky
Mäso pestované v laboratóriu síce eliminuje požiadavky na pôdu, vodu a antibiotiká pri chove dobytka, ale problémom by mohli byť emisie uhlíka. Vedci si myslia, že doterajšie analýzy emisií boli nepresné. Ich klimatický vplyv modelovali pomocou technológií, ktoré buď neexistujú, alebo pravdepodobne nebudú fungovať, píše New Scientist.
Najväčším problémom je, že na pestovanie živočíšnych buniek sa tradične využívajú rastové komponenty, z ktorých sa musí odstrániť škodlivý endotoxín – toxín, ktorý do okolia uvoľňujú baktérie. Práve tento proces „čistenia“ (rafinácie) je náročný na energiu aj zdroje, a tak výrazne prispieva k ekonomickým a environmentálnym nákladom.
Rizikom sú aj fosílne palivá
Za predpokladu, že sa budú aj naďalej používať tieto vysoko rafinované komponenty, výskumníci odhadujú, že každý kilogram laboratórneho mäsa vyprodukuje 246 až 1 508 kilogramov emisií oxidu uhličitého. Riziko globálneho otepľovania je v tomto prípade štyri- až 25-krát väčšie ako v prípade maloobchodného hovädzieho mäsa.
Na čistenie zložiek rastových komponentov sa využívajú aj fosílne palivá. Podľa autorov štúdie sa ich spotrebuje dokonca až o 3- až 17-krát viac ako na výrobu vykosteného hovädzieho mäsa. Na základe toho výskumníci dospeli k záveru, že „negatívny vplyv laboratórneho mäsa na životné prostredie bude pravdepodobne rádovo vyšší ako v prípade strednej produkcie hovädzieho mäsa“.
Vedci len nedávno vytvorili vôbec prvý laboratórny steak, ktorý chutil ako skutočný. Použili naň bunky ošípanej a mal rovnaký tvar a veľkosť ako tradičná bravčová sviečková. Krátko nato iná spoločnosť vyvinula fašírku z DNA mamuta srstnatého. Veľký prelom v oblasti laboratórneho mäsa nastal koncom roka 2022, keď americký Úrad pre potraviny a liečivá vyhlásil, že laboratórne vypestované kurča je bezpečné na konzumáciu.
