Archeológovia kedysi odhadovali, že tajomné opevnenie mohlo mať dĺžku až 400 kilometrov.
Hoci krajina, v ktorej žijeme, je pomerne malá, ukrýva v sebe pozoruhodné množstvo tajomstiev. Za zmienku určite stoja napríklad praveké stavby nazývané rondely podobné slávnemu anglickému Stonehenge či Mesačná jaskyňa, ktorá údajne ukrýva vstup do jadra Zeme.
Na rozdiel od spomínaných záhadných stavieb a jaskyne pozostatky Valu obrov je možné vidieť dodnes. Hoci sa ľudia kedysi domnievali, že ho postavili čerti, archeologický výskum prišiel s omnoho realistickejším vysvetlením, aj keď nie úplným.
Odborníci sa zhodnú na tom, že kopy naukladaných kameňov sú gigantickou stavbou postavenou našimi predkami, ale s istotou dodnes nedokážu opísať jej účel, presný pôvod ani konkrétne obdobie, kedy vznikla. Niektorí z archeológov sa dokonca domnievali, že tzv. spečené valy – ako inak Valy obrov označujú – môžu byť staršie než egyptské pyramídy.
Gigantický „múr“
Prvé písomné zmienky o Vale obrov nazývanom aj slovenský Čínsky múr či po latinsky Fossa giganteum sa datujú do 13. storočia. O pôvodnej dĺžke objektu sa pritom viedla dlhá diskusia. Zatiaľ čo niektorí archeológovia tvrdili, že môže byť dlhý približne osemdesiat kilometrov, iní boli názoru, že môže merať viac než štyristo. S istotou však dokázali, že je dlhší viac ako šesťdesiat kilometrov.
Ako píše archeologička Noémi Pažinová vo svojej práci publikovanej vo vedeckom časopise Archaeologia historica, sústava dlhých valov sa na Slovensku tiahne od Štiavnických vrchov po západnom brehu rieky Hron až k Dunaju a predhorím Štiavnických vrchov po rieku Ipeľ.
„Valová línia je dnes bezpečne doložená v katastrálnych územiach hontianskych obcí ako Pečenice, Bátovce, Žemberovce, Súdovce, Hontianske Moravce či Dolné Semerovce,“ zhrnula vo svojej práci Pažinová. Archeologička sa pritom domnieva, že rozsiahle slovenské valy nadväzujú na podobné valové objekty nachádzajúce sa na území dnešného Maďarska, Rumunska či Srbska.
