Vedci sledovali približne 3 000 starších dospelých ľudí. Ľudia, ktorí brali lieky na spanie „často“ alebo „takmer vždy“, mali vyššie riziko demencie ako tí, ktorí ich brali zriedka.
Hoci lieky na spanie môžu dočasne uľaviť od chronickej nespavosti, ideálne je s nimi nikdy nezačať. Nový výskum kalifornských vedcov totiž odhalil, že ich užívanie môže zvýšiť riziko vzniku demencie. Týka sa to len určitých typov a množstva liekov.
Štúdia uverejnená v časopise Journal of Alzheimer's Disease nadväzuje na predchádzajúce výskumy. Na tom aktuálnom sa zúčastnilo 3 000 zdravých dospelých ľudí, ktorých priemerný vek bol 74 rokov a vedci ich sledovali približne deväť rokov. Z nich bolo 42 percent tmavej pleti a 58 percent bielej.
Až 79-percentný rozdiel medzi rasami
Počas štúdie sa u 20 percent z nich vyvinula demencia. Belosi, ktorí „často“ alebo „takmer vždy“ užívali lieky na spanie, mali o 79 percent vyššiu pravdepodobnosť vzniku demencie v porovnaní s tými, ktorí ich užívali „zriedka“ alebo „nikdy“. V prípade Afroameričanov to neplatilo – ich riziko bolo v oboch prípadoch veľmi podobné.
Yue Leng, autor štúdie a neurovedec z oddelenia psychiatrie a behaviorálnych vied Kalifornskej univerzity, tvrdí, že za tým môže byť sociálno-ekonomické postavenie. „Účastníci tmavej pleti, ktorí majú prístup k liekom na spanie, mohli mať vysoký socioekonomický status, a teda väčšiu ‚kognitívnu rezervu‘. Vďaka tomu môžu byť menej náchylní na demenciu,“ cituje vedca portál Scitechdaily.
U belochov bola o 7,7 percenta vyššia pravdepodobnosť, že budú lieky na spanie užívať pravidelne. Bieli účastníci takmer dvakrát častejšie užívali benzodiazepíny, kam patrí napríklad Lexaurin či Xanax, ktoré sa predpisujú na chronickú nespavosť. Antidepresíva, ktoré sa predpisujú aj na nespavosť, užívali až desaťkrát častejšie ako černosi.
Vedec Yue Leng upozorňuje, že začať s liekmi na spanie je rozhodnutie, ktoré si treba najskôr dobre premyslieť. „Ak lekár diagnostikuje nespavosť, prvou voľbou je väčšinou kognitívno-behaviorálna terapia nespavosti. Ak treba nasadiť lieky, bezpečnejšou možnosťou môže byť melatonín. Potrebujeme však viac dôkazov, aby sme pochopili jeho dlhodobý vplyv na zdravie,“ uzavrel odborník.
