Tieto jednoduché ranné zvyky pomôžu zlepšiť tvoj metabolizmus, energiu, náladu, spánok aj sústredenie počas dňa.
Povedzme si to úprimne, typická „ranná rutina“ väčšiny z nás zrejme nevyzerá ako storky a vlogy influenceriek. Namiesto poctivo pripraveného smoothiečka do seba ešte za pochodu hádžeme kávu, z polhodinovej jogy je zvyčajne krátky šprint na autobus a o nejakom písaní denníka pri svetle sviečky nemôže byť ani reč.
Dobrá správa je, že podľa vedcov ráno nemusíš robiť ani jednu z týchto vecí. Zabudni na motivačné rady o tom, čo robia ráno najúspešnejší ľudia sveta, a poď sa pozrieť na to, čo o optimálnej rannej rutine hovorí veda.
V Refresheri ti pravidelne prinášame články zo sveta zdravia a vedy. Prečítaj si napríklad o tom, ako prebieha zmrazovanie ľudí alebo prečo ľudia na antidepresívach cítia „emočnú otupenosť“. Pre pravidelnú dávku podobných informácií nezabudni sledovať témy zdravie a veda a výskum. Staň sa členom klubu Refresher+ a budeš mať prístup ku všetkým článkom.
22.00 až 7.00 – základom je spánok
Nech to znie akokoľvek otrepane, základom dobrého rána je v prvom rade kvalitný spánok. To, koľko hodín spánku za noc potrebuješ, je subjektívne a závisí od množstva faktorov – pohlavia, veku, fyzickej aktivity, ale aj toho, či si práve so svojím životom spokojný alebo nie.
Uznávaný americký neurovedec a docent na oddelení neurobiológie na Lekárskej fakulte Stanfordovej univerzity Andrew Huberman však vo svojom podcaste tvrdí, že kvalitný spánok by sme si mali dopriať aspoň v 80 percentách času. Tých 20 percent prebdených nocí by si si mal v ideálnom prípade vyhradiť na aktivity, ktoré si užívaš (nech si už pod tým predstavíš čokoľvek).
Nedostatok spánku sa obvykle spája s kognitívnymi poruchami, dopravnými nehodami, so zvýšeným rizikom metabolických porúch vrátane obezity, cukrovky druhého typu a kardiovaskulárnych chorôb, so psychickými poruchami, ale aj s predčasnou úmrtnosťou.
7.00 – vstaň v rovnakom čase každý deň
Štúdia, ktorá sledovala viac ako 61 vysokoškolákov počas 30 dní, zistila, že ľudia, ktorí sa prebúdzali približne v rovnakom v čase, podali lepší akademický výkon a mali lepšiu náladu v porovnaní s tými, ktorí sa zakaždým budili v inom čase – aj keď spali rovnako dlho.
Vedci v štúdii skonštatovali, že ľudia, ktorí často menia svoje spánkové návyky, a teda aj časy, v akých sa vystavujú svetlu a tme, môžu zaznamenať „nesúlad“ medzi cirkadiánnym rytmom (ten funguje ako naše „vnútorné hodiny“) a cyklom spánku a bdenia. To znamená, že títo ľudia budú pociťovať niečo ako „chronický jet-lag“.
Ich telo bude mať problém prispôsobiť sa neustálym zmenám, čo môže negatívne ovplyvniť ich zdravie a kognitívne funkcie. Môžu byť unavení, mať problém so sústredením a s pamäťou či dokonca rýchlejšie priberať na váhe.
7.01 – neposúvaj budík
Posúvanie budíka každých 10 minút sa zdá ako pohodlný spôsob, ako si predĺžiť odpočinok, ale podľa vedcov tým v skutočnosti robíme pravý opak.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo by si si nemal posúvať budík.
- Prečo by si mal po zobudení vyjsť na svetlo.
- Či, ako dlho a kedy by si mal ráno cvičiť.
- Kedy by si mal vypiť svoju prvú šálku kávy.
- Či sú raňajky naozaj najdôležitejším jedlom dňa.
