V Senci denne vytriedia 350 000 kusov oblečenia. V slovenských sekáčoch skončí len malá časť. Kam putuje zvyšok?
Píp, píp, píp. K prízemným bránam budovy Textile Housu v seneckom priemyselnom parku cúva kamión. Denne ich príde v priemere päť. Ich útroby ukrývajú približne 18 ton vriec so zaviazanými vreckami naplnenými nechceným oblečením, topánkami či obliečkami, ktoré predtým obyvatelia západnej Európy hodili do jedného z kontajnerov pre charitu alebo na účely recyklácie.
Práve niekde v nich sa ukrýva aj tá super blúzka, šatka či nohavice, ktoré o pár dní nájdeš v sekáči a padnú ti ako uliate. Ešte medzitým však každý z týchto raz nechcených kúskov prejde prísnym triediacim procesom v seneckej triediarni, ktorej 260 pracovníkov denne spracuje a klasifikuje asi 350 000 kusov oblečenia. Prvé, čo nás v Senci zaujme, je obrovský a mimoriadne členitý priestor s vysokoorganizovaným pohybom medzi stenami z oblečenia.
„Stáva sa, že niekedy si ľudia zmýlia kontajner na oblečenie. Všetko, čo k nám príde, je však hygienicky neškodné, keďže to pred odoslaním prejde fumigáciou a dezinfekciou,“ vraví manažér triediarne Helio Moreira.
Najkvalitnejšie oblečenie pochádza z najbohatších krajín
Textile House dnes za oblečenie od zahraničných subjektov platí priemerne 70 centov za kilogram. Neprekvapí, že najviac, okolo 1,30 za kilo, investujú do materiálu z najlukratívnejších krajín, zo Škandinávie, Švajčiarska a z Luxemburska, kde sa ľudia často zbavujú nielen kvalitnejšieho, ale aj menej noseného oblečenia.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kam z triediarne posielajú nespárené topánky.
- Kto určuje cenu tovaru v sekáčoch Textile House.
- Čo je to tropický mix.
- Koľko ton oblečenia čaká na svoj čas na sklade.
