Juraj Ferko nám do Refresheru prišiel porozprávať o metódach, ktoré využíva pri tréningu psov. Vysvetľuje ich aj na základe skúseností zo života.
„Väčšina problémov – od separačnej úzkosti cez agresivitu až po ťahanie na vôdzke či neúspešné privolanie – vychádza práve z toho, že psa titulujeme do pozície veliteľa. Psy nepoznajú seberovného, buď ste nad, alebo pod,“ hovorí Juraj Ferko, ktorý koučuje psy, ale aj ich majiteľov.
Juraj Ferko je človek, ktorý dokonale rozumie potrebám štvornohých chlpáčov a snaží sa pracovať tak, aby svojím konaním pomohol im aj ich majiteľom. Na svoju prácu sa pozerá inak ako drvivá väčšina cvičiteľov psov. Snaží sa pochopiť, ako funguje mozog psa či ako reaguje na rôzne podnety. Verí, že raz budú ľudia rozumieť chemickým procesom, ktoré sa v hlavách odohrávajú, a nájdu spôsob, ako ich aspoň čiastočne ovládať.
V Refresheri ti každý deň prinášame články z domova i zo sveta, ale aj zaujímavé rozhovory s inšpiratívnymi ľuďmi. Ak sa ti naša tvorba páči a chceš podporiť náš redakčný tím, staň sa členom klubu Refresher+.
Juraj Ferko nám do Refresheru prišiel porozprávať o tom, s akými problémami sa ľudia najčastejšia pasujú pri výchove psov, aj to, aké metódy sám používa. Rozhovor obohatil o niekoľko zážitkov z praxe.
V kynologickom klube kedysi používali sťahovacie a ostnaté obojky, biče aj obušky.
Ako dlho sa venujete výcviku psov?
Prvýkrát som išiel na cvičák, keď som mal deväť rokov. Rok nato mala trénerka dopravnú nehodu a nemohla sa na tréning dostaviť. Býval som kúsok odtiaľ a pamätám si, že volala z telefónnej búdky rodičom, aby som prišiel na cvičisko a oznámil ostatným, že nemôže prísť. Ako desaťročný som odviedol celý tréning. Ďalší týždeň trénerku tí istí ľudia prosili, aby som trénoval znova ja.
Takže ste sa stali plnohodnotnou súčasťou klubu?
Áno, ešte pár rokov som bol súčasťou kynologického klubu. Neskôr sa nám však rozdelili názory a odišiel som. Ťahalo ma to ďalej, chcel som sa učiť viac o psoch a trénerka nám dookola tvrdila, že už všetko vieme. Okrem toho sa mi nepáčili metódy, ktoré boli na môj vkus príliš tvrdé. Používali sťahovacie a ostnaté obojky, biče aj obušky. Tieto veci boli na konci 90. rokov normálne.
Čo sa dialo po odchode?
Spolu s mojou terajšou manželkou sme sa rozhodli založiť školu pre psov. Moji rodičia, obaja vysokoškolskí profesori, však do toho vstúpili a poslali ma, nech sa idem najprv vzdelávať. Našiel som Dog Coaching Academy. Je to veľká škola, ktorá pôsobí v mnohých krajinách sveta. Jeden zo zakladateľov je Nemec žijúci v Rakúsku, kde je aj menšia pobočka. Nachádza sa v Alpách, asi 200 kilometrov od Viedne. Tam som sa naučil niečo úplne nové a prvýkrát to potom priniesol aj na Slovensko.
Sú to takzvané metódy pozitívneho podmieňovania. Znamená to, že sa pes dá cvičiť aj bez toho, aby som naňho vyvíjal psychický nátlak a aby som pracoval so strachom. Viem zviera navigovať.
Pes je vlastne špičkový podnikateľ. Taký typický slovenský. Za minimum času chce maximum zisku a ideálne bez akejkoľvek námahy.
Následne ste založili vlastnú školu, kde ju nájdeme?
Pobočiek je veľa. V Bratislave máme zatiaľ dve – v Petržalke a Podunajských Biskupiciach. Tretia škola bude v Rači a možno, ak sa pošťastí, aj v Dúbravke. Ďalej máme výcvikové strediská aj v Pezinku a v Nitre a chystáme aj Nové Mesto nad Váhom.
Individuálne tréningy však robím kdekoľvek. Chodím za existujúcimi klientmi aj do zahraničia, do Rakúska, Čiech, Nemecka aj Švajčiarska. Je to moja hlavná časť roboty. Mám tím trénerov, ktorí sa zameriavajú na poslušnosť psov na cvičiskách a učia ľudí zvládnuť základy.
Ja som ten, ktorý keď zlyhajú všetky štandardné metódy pri problémových správaniach, vyráža pomôcť rodine a psovi. Vymyslím špeciálny postup na mieru.
Ako by ste definovali problémové správanie?
Je ich veľa. Ja robím v rámci nášho tímu najmä agresívne správanie. Len čo mám nejakého psíka, ktorý je ostrý na ľudí, tak nechcem od svojich trénerov, aby s týmto išli bojovať. Je to nebezpečné.
Dá sa agresivita psa odnaučiť?
Všetko sa dá. Stojí to však veľa času a energie. Pes je také adaptabilné zviera, že si zvykne prakticky na čokoľvek. Prv však musím porozumieť, akým spôsobom vníma svet, a nájsť cestu najmenšieho odporu. Realita je totiž taká, že pes je vlastne špičkový podnikateľ. Taký typický slovenský. Za minimum času chce maximum zisku a ideálne bez akejkoľvek námahy.
Aké extrémne prípady ste riešili?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké jeho metóda môže na ľudí pôsobiť ako drastická.
- Prečo by mal mať pes len obmedzený priestor, ak je sám doma.
- Čo nesmieš podceniť pri šteniatku.
- Ako si správne vybrať psa.
