Pravdepodobne poznáš hry, ktoré ťa lákajú na čosi a ponúkajú niečo celkom iné
Je pravdepodobné, že sa s tým stretol každý používateľ mobilného zariadenia. Či už ide o tablety, alebo smartfóny. Reklama je totiž všade a stačí, aby si si raz zahral Candy Crush, a už ťa majú. Tvoje sociálne siete budú prekypovať klamlivými reklamami na mobilné hry.
Zaujme ťa reklama, ktorá v príťažlivej grafike hodnej stolového počítača rieši zaujímavé hlavolamy. Alebo ti predvedie činnosti, ktoré pôsobia zábavne, a ty si povieš, že to skúsiš. Hru si nainštaluješ a zistíš, že namiesto ostreľovania cieľov v parádnej grafike sa chystáš dávať dokopy strategický tím rozmiestňujúci servítky na stoly v reštaurácii, ktorej grafika pôsobí, akoby si niekto šnupol trochu latexovej farby a následne kýchol.
Môžu to takto robiť?
Aj keď to znie nadnesene, takýto prístup sa vo svete mobilných hier čoraz viac rozmáha a normálnemu človeku je z toho nevoľno. Isteže, mobilné hry spravidla slúžia na vyplnenie času na autobusovej zastávke alebo tých úžasných chvíľ v čakárni, kým ťa tvoj zubár začne mučiť ako španielsky inkvizítor. To však neznamená, že si s tebou vydavatelia hier môžu robiť, čo sa im zachce. Alebo znamená?
Nuž, do istej miery môžu a beztrestne. Ide totiž o to, že mobilné hry, ktoré túto klamlivú stratégiu používajú, sú bežne zadarmo. Takže sa ich netýkajú pravidlá, ktoré platia pre platené hry. Ak ťa reklamou oklame platená hra, zvyčajne máš nárok na odškodnenie. Pri bezplatných hrách však nemôžeš svoje „zadarmo“ dostať späť a vývojári aj vydavatelia to dobre vedia.
Ak sa pýtaš, čo tým získavajú, ak nie prachy, je to pomerne jednoduché. Ide im o to, že kým zistíš, že ich hra neponúka ani zďaleka to, čo ti sľúbila, alebo sa ani len nepodobá na svoj reklamný trailer, zobrazí sa ti niekoľko reklám a za tie už vydavateľ peniaze má. Je to fér? Nie. Je to legálne? Žiaľ, áno.
Nejde teda ani tak o podceňovanie tvojej inteligencie, ale skôr o masové prehrávanie reklám, za ktoré majú tvorcovia peniaze. Či budeš aj ďalej hrať ich hru, ktorá je často pasívna, repetitívna a nebaví ani tvojho Dunča, je im prakticky jedno.
Musíš byť ryba, ktorá spozná háčik
Riešením je zrejme naučiť sa rozpoznávať takéto hry skôr, než si ich nainštaluješ a stratíš to najcennejšie, čo v živote máš – čas. Takéto hry možno často rozlíšiť od tých serióznych relatívne jednoducho. V reklamách zvyčajne používajú špecifický typ animovanej grafiky a človek, ktorý si už zopár hier v živote zahral, spozná, že ide o grafiku, ktorá sa v reáli nezvykne používať.
Často tiež používajú ako lákadlo sexuálne narážky či erotické výjavy, ktoré so skutočnou hrou, na ktorú ťa reklama privedie, nemajú absolútne nič spoločné. Takže ak sa hra volá povedzme Medieval Kingdom (to sme si práve vymysleli), čo by malo znamenať stredoveké kráľovstvo, ale reklama ťa láka na to, že dve štedro obdarené polonahé devy ostreľujú ciele tak, že jedna dá druhej hlaveň odstreľovačky medzi polovice zadku, maj sa na pozore. Vlastne v takomto prípade sa maj na pozore, aj keby nešlo o klamlivú reklamu, asi to totiž nebude práve realistický titul.
Problém je, že nie vždy je nesúlad reklamy a obsahu až taký viditeľný. Niekedy dokonca nie je ani výrazný a v tom je jeho zákernosť. Stáva sa totiž, že tvorca propaguje funkciu (postavu, predmet, činnosť...), ktorú v hre vôbec nenájdeš, a ty na to prídeš až po mnohých odohratých hodinách a s tým už ťažko čosi robiť.
Ak ťa zaujímajú príklady, kanál i3Stars na Youtube vytvára porovnávacie videá, v ktorých najskôr ukáže príslušné reklamy a potom skutočný záznam priamo z hry.
