Ide vôbec o prvé kvantitatívne a biologicky hodnoverné vysvetlenie.
S príchodom zimných mesiacov sa ambulancie všeobecných lekárov plnia pacientmi s horúčkami a kašľom. Čiastočne je to preto, že v zime zvyčajne trávime viac času v interiéri s inými ľuďmi. Predchádzajúce výskumy naznačili, že dôvodom je aj chladné počasie.
Vedci teraz odhalili, ako imunita v našom nose „útočí“ na vírusových votrelcov a ako túto schopnosť ovplyvňujú nižšie teploty.
„Nikdy sme nenašli presvedčivý dôvod, prečo sa v chladných mesiacoch tak značne zvyšuje infekčnosť na vírusy,“ uviedol vo vyhlásení spoluautor štúdie Benjamin Bleier, chirurg z Harvard Medical School a Massachusetts Eye and Ear v Bostone v USA. „Toto je prvé kvantitatívne a biologicky hodnoverné vysvetlenie,“ skonštatoval.
Predchádzajúci výskum tímu zistil, že keď dýchame, bunky v nose uvoľňujú drobné častice nazývané „extracelulárne vezikuly“ (EV), ktoré sa zhlukujú, viažu a zabíjajú baktérie – rovnako ako by sa na teba vrhli sršne, keby si zaútočil na ich hniezdo.
V rámci svojej najnovšej štúdie uverejnenej v časopise The Journal of Allergy and Clinical Immunology si vedci stanovili za cieľ odpovedať na dve otázky: ovplyvňujú silu tejto imunitnej odpovede aj nižšie teploty a spúšťajú ju aj vírusy? Ukázalo sa, že v oboch prípadoch bola odpoveď áno.
V chlade „sršne“ nepracujú správne
Vedci odobrali v laboratóriu vzorky nosa dvom skupinám dobrovoľníkov. Prvú skúmali pri bežnej telesnej teplote 37 °C a druhú pri teplote 32 °C – tak nízko zvyčajne klesne teplota v našom nose, keď sme vonku v mrazivom počasí.
Pri normálnej telesnej teplote sa „sršne“ (extracelulárne vezikuly) úspešne rozmiestnili a slúžili ako „návnady“ na vírusy, ktoré by sa v opačnom prípade prichytili na iné bunky a spôsobili nám ochorenie. Nosový hlien je v skutočnosti zhluk vírusov, ktoré zachytili naše ochranné vezikuly.
Pri nízkych teplotách bol tento obranný systém oslabený. Vezikúl sa vytváralo menej a boli tiež menej účinné proti útočiacim zimným vírusom – v tomto prípade dvom rinovírusom a koronavírusu (inému ako tomu, ktorý spôsobuje covid-19). Chrániť si nos (či už rúškom, alebo šálom) by preto mohlo byť kľúčové pri predchádzaní vzniku sezónnych ochorení.
Vedci tvrdia, že tento obranný systém nosa by mohol slúžiť ako inšpirácia pri vývoji budúcich liečebných postupov pri liečbe bežného prechladnutia, ale aj iných vírusových ochorení, ako je napríklad covid-19. Výskumníci by napríklad mohli vytvoriť umelú „vírusovú špongiu“ v podobe bunky, ktorá stihne zachytiť vírus ešte skôr, ako infikuje skutočnú bunku.
