Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Refresher Slovensko
Otvoriť v aplikácii Refresher
Stiahnuť
X
19. decembra 2022, 14:30
Čas čítania 6:49
Ema Stanovská

Marcela poukazuje na realitu slovenských psychiatrií: Chcela som zomrieť, lekárka mi povedala, že som rozmaznaná (Rozhovor)

Marcela poukazuje na realitu slovenských psychiatrií: Chcela som zomrieť, lekárka mi povedala, že som rozmaznaná (Rozhovor)
Zdroj: Z archívu Marcely Izakovičovej
ZDRAVIE DUŠEVNÉ ZDRAVIE ROZHOVORY
Uložiť Uložené

„Videla som tam asi všetko. Od narkomanov cez gamblerov až po psychózy. Odvtedy ma v živote nič neprekvapí,“ hovorí 23-ročná Marcela Izakovičová, ktorá na Instagrame poukazuje na zanedbaný stav slovenských psychiatrických oddelení.

„Blázon nie je ten, kto vyhľadá psychiatra. Blázon je ten, kto si nedokáže pomôcť sám a napriek tomu nejde za odborníkom,“ hovorí 23-ročná Marcela Izakovičová, ktorá na Instagrame Porušená holka poukazuje na zanedbaný stav slovenských psychiatrických oddelení a aj prostredníctvom blogov na Refresheri robí osvetu psychickému zdraviu.

Marcela si prešla hlbokými depresiami, sebapoškodzovaním, myšlienkami na samovraždu, úzkosťami aj spánkovými paralýzami. Niekoľkokrát bola hospitalizovaná v liečebniach v Pezinku, Trnave a vo Veľkom Záluží. Stretla sa s lekármi, ktorí spochybňovali jej ochorenie, ale aj so šikanou zo strany iných psychiatrických pacientov. 

Marcela si kedysi myslela, že sa jej trápenie nikdy neskončí, lekárov nenávidela. A hoci dnes ešte nie je úplne vyliečená, hospitalizáciu neľutuje.
Marcela si kedysi myslela, že sa jej trápenie nikdy neskončí, lekárov nenávidela. A hoci dnes ešte nie je úplne vyliečená, hospitalizáciu neľutuje. Zdroj: Z archívu Marcely Izakovičovej

Napriek tomu tvrdí, že hospitalizácia jej veľmi pomohla, a ľudí, ktorí bojujú s duševnými problémami, podporuje v tom, aby neváhali vyhľadať pomoc. V rozhovore nám porozprávala, čím si prešla a ako to v skutočnosti vyzerá na slovenských psychiatrických oddeleniach.

Odporúčané
Július pracoval v oddelení vrážd: Najhorší pohľad bol na rozstrieľanú tehotnú ženu. Rigo pri zatýkaní nemal ponožky (Rozhovor) Július pracoval v oddelení vrážd: Najhorší pohľad bol na rozstrieľanú tehotnú ženu. Rigo pri zatýkaní nemal ponožky (Rozhovor) 26. marca 2024, 12:30

V Refresheri neberieme duševné zdravie na ľahkú váhu a píšeme o ňom v spolupráci s odborníkmi. Všetky články nájdeš pod témou Duševné zdravie. Podporíš nás v tom, ak sa staneš členom Refresher+ klubu.


Ako a kedy sa začali prejavovať tvoje psychické ťažkosti?Od detstva som citlivá, čo mi odjakživa spôsobovalo ťažkosti. Necítila som sa dobre medzi rovesníkmi, ísť do školy mi spôsobovalo príšerný stres, mala som problém vystupovať pred skupinou ľudí a podobne. Ale moje najväčšie problémy sa začali naplno prejavovať na strednej škole, keď som mala 17 rokov. 


Diagnostikovali ti hraničnú poruchu osobnosti. Ako sa táto porucha u teba prejavovala?U mňa boli dominantné príznaky sebanenávisti, sebapoškodzovanie, kolísanie nálad, závislosť od druhej osoby, hlboké depresie, pocity beznádeje a bezmocnosti, úzkosti. Neskôr užívanie návykových látok, marihuana a alkohol. Najhoršie to bolo v časoch, keď som nevedela, o čo ide a čo sa so mnou deje. Nerozumela som tomu ani ja, ani moji najbližší. Myslela som si, že to nikdy neskončí. 


Čo si prežívala vtedy, keď to bolo najhoršie?Najhoršie to bolo, keď som z manickej fázy spadla do depresie. V tom čase som schudla na najnižšiu hmotnosť, akú som mala, nespala som a chcela som zomrieť. Mala som strach zo spánku, pretože som mala každú noc príšerné stavy. Trpela som spánkovou paralýzou, budila sa s plačom a vystrašená.

Psychické problémy mala od detstva, pomohli jej až na oddelení vo Veľkom Záluží.
Psychické problémy mala od detstva, pomohli jej až na oddelení vo Veľkom Záluží. Zdroj: Z archívu Marcely Izakovičovej

Trvalo to intenzívne vyše dvoch týždňov a ja som nevedela rozoznať, čo je realita a čo je sen. Chcela som zomrieť. Mala som pocit, že mi niet pomoci. Nedokázala som ísť medzi ľudí, mala som z nich strach. Vtedy som chodila na strednú a spôsobilo mi to veľké problémy. 

Odporúčané
Tomáš je prvým Slovákom, ktorý pracuje ako traťový komisár na pretekoch F1. V boxe mi kýval aj Sergio Pérez Tomáš je prvým Slovákom, ktorý pracuje ako traťový komisár na pretekoch F1. V boxe mi kýval aj Sergio Pérez 25. marca 2024, 9:30

Aká bola tvoja skúsenosť s prvou intervenciou psychológov a psychiatrov? Ako si vnímala liečbu?Mala som veľa negatívnych skúseností a to ma od liečby odrádzalo. Neverila som doktorom, priam som ich neznášala. Prehlbovali moje stavy beznádeje. Moje prvé skúsenosti boli veľmi zlé. Je ťažké ísť k doktorovi, a ak sa konečne donútite a za dverami vás čaká storočná znechutená ženská, ktorá spochybňuje vaše utrpenie, stratíte všetku nádej. Keby som nemala takú rodinu, akú mám, a keby vtedy so mnou všade nechodila mama, teraz tu tieto slová nepíšem. 

Dlho trvá, kým nájdete toho správneho lekára. Niekto má šťastie a nájde ho hneď, najmä ak má peniaze a môže si dovoliť súkromného lekára. 

Na Instagrame zverejňuje desivo realistické fotky zo slovenských liečební.
Na Instagrame zverejňuje desivo realistické fotky zo slovenských liečební. Zdroj: Z archívu Marcely Izakovičovej

Ako konkrétne táto lekárka spochybňovala tvoje utrpenie?


Hovorila mi, že som rozmaznaná a práve preto mi je zle. Prečo ma vnímala ako rozmaznanú? Pretože mám všetko. Mám kompletnú rodinu, prišla tam so mnou mama, mám čo jesť, mám kde bývať... Neverila ničomu, čo som jej hovorila o svojom prežívaní. Jej vinou som sa ešte viac uzavrela a o svojich pocitoch som nevedela povedať ani slovo. Moje ústa boli ako zalepené. Išli len slzy. Vtedy som už začala mať pocit, že mi nik nepomôže. 

Neverila, že mi je z liekov zle. Nemohla som z nich spať, vracala som a mala som rozšírené zreničky. Bola som úplne mimo. Do telefónu mi povedala, že nie je možné, aby mi už začali účinkovať. 


Ako si spomínaš na svoju prvú hospitalizáciu v psychiatrickej liečebni? Ako si to prežívala a aké tam boli podmienky?Moja prvá hospitalizácia bola na oddelení v Trnave. To je akútne oddelenie, je tam mix diagnóz, videla som tam asi všetko. Od narkomanov cez gamblerov až po psychózy. Ženy aj muži. Odvtedy ma v živote nič neprekvapí. 

Hospitalizácia v Pezinku bola vraj pre Marcelu nočná mora.
Hospitalizácia v Pezinku bola vraj pre Marcelu nočná mora. Zdroj: Z archívu Marcely Izakovičovej

Čo ťa tam najviac nepríjemne prekvapilo?Raz ma tam na záchodoch napadla žena. Sedela som na záchodoch, lebo len tam sa dalo fajčiť. Zrazu sa tam objavila žena, ktorá bola akútny prípad, nemohla ani ísť na túto stranu chodby. Sedela som v kúte, bez slova si prisadla ku mne a pritlačila ma k stene. Chytila ma za ramená a začala mnou trhať do strán.

Odporúčané
Jazdí na sanitke po okolí Poltára. Pri zachraňovaní života sa mu vyhrážali smrťou, videl aj červy na tele (ROZHOVOR) Jazdí na sanitke po okolí Poltára. Pri zachraňovaní života sa mu vyhrážali smrťou, videl aj červy na tele (ROZHOVOR) 23. marca 2024, 9:30

Kričali sme obe. Ona, že sa nemám báť, a ja proste len čistý krik. Nevedela som sa brániť, pretože vtedy som mala maximálne 45 kíl a ona vyše sto. Dobehli tam sestričky a vtedy ma schmatla za cop a začala ním trhať. Potom ju odo mňa odtrhli.

Vtedy som bola mladšia a mala som strach aj z toho, že sú všade kamery. Ale tak to na akútnych oddeleniach býva. Cigarety a toaletný papier majú na psychiatriách cenu zlata. 

Podmienky na oddeleniach sa často veľmi líšia.
Podmienky na oddeleniach sa často veľmi líšia. Zdroj: Z archívu Marcely Izakovičovej

Hospitalizovaná si bola aj v Pezinku a vo Veľkom Záluží. Ako sa tieto liečebne líšili od Trnavy?

Pezinok a Veľké Zálužie sa nedá porovnávať. Keď som išla do Pezinka, tak som si pred bránou myslela, že pôjdem ešte niekam inam a že budova, na ktorú pozerám, nemôže byť funkčná. To prostredie bolo depresívne a zanedbané. 

Kúpeľňa na psychiatrii v Pezinku.
Kúpeľňa na psychiatrii v Pezinku. Zdroj: Z archívu Marcely Izakovičovej

V areáli nemocnice sa nachádzajú staré, rozpadnuté a nefunkčné budovy. Čo sa týka liečebného procesu, ja osobne som spokojná nebola. Program nebol takmer žiadny. Pri poslednej hospitalizácii som počas troch týždňov nebola s terapeutom ani raz a k skupinovej terapii sa vyjadrovať nebudem, pretože keď som to zverejnila na mojom Instagrame, tak som bola lekármi donútená to vymazať. 

Aké to bolo vo Veľkom Záluží?

Bola to tá najkrajšia a najlepšia dovolenka v mojom živote. Skutočne mi pomohli až tam. Vždy keď mi je zle, tak spomínam na túto hospitalizáciu a viem, že všetko bude zas okej. Môj pohľad na liečbu sa tam úplne zmenil. Zistila som, že to má všetko zmysel, že lekári dokážu mať záujem o svojich pacientov, že ich dokážu vypočuť a že im skutočne záleží na tom, aby vám bolo lepšie. Pre mňa bolo neskutočné prekvapenie už len to, že na toaletách bol toaletný papier, utierky a mydlo!

„Pre mňa bolo neskutočné prekvapenie už len to, že na toaletách bol toaletný papier, utierky a mydlo,“ hovorí Marcela o svojej skúsenosti s hospitalizáciou vo Veľkom Záluží.
„Pre mňa bolo neskutočné prekvapenie už len to, že na toaletách bol toaletný papier, utierky a mydlo,“ hovorí Marcela o svojej skúsenosti s hospitalizáciou vo Veľkom Záluží. Zdroj: Z archívu Marcely Izakovičovej

Čím to podľa teba je, že sa podmienky v dvoch rôznych slovenských liečebniach tak veľmi líšia?

Vidieť, kam sa investuje a kam nie. O lekároch nebudem hovoriť nič, snažia sa a pomáhajú. Ale ak nie sú peniaze, tak to tam potom aj tak vyzerá. Chýba veľa vecí, aby to fungovalo. V Pezinku areál vyzerá, ako keby tam bola zhodená bomba. 


Ako si spomínaš na personál v týchto liečebniach?Personál sa väčšinou snaží. No pár lekárov z Pezinka ma nemá rado a rozprávajú o mne, že nie som dobrý vzor, pretože píšem o tom, aké to tam je. 

„Na toaletách sa zrazu objavila žena, ktorá bola akútny prípad. Sedela som v kúte, bez slova ma pritlačila ma k stene a začala mnou trhať.“
„Na toaletách sa zrazu objavila žena, ktorá bola akútny prípad. Sedela som v kúte, bez slova ma pritlačila ma k stene a začala mnou trhať.“ Zdroj: Z archívu Marcely Izakovičovej


Vnímajú aj to, že ľudí cez svoje príspevky na Instagrame edukuješ o tom, aká je liečba dôležitá, a zvyšuješ povedomie o duševnom zdraví?Nie som si istá, ako to vnímajú. V nemocniciach mi nedovolili tvoriť, asi preto, že keď ľudia uvidia, ako to tam vyzerá, nebudú tam chcieť ísť. To však nie je môj cieľ. Môj cieľ je poukázať na to, čo je zlé a čo by sa malo a dalo zlepšiť. Vždy zdôrazňujem, že ja sama idem radšej do nemocnice, než aby som si mala nejako ublížiť. Stále verím, že sa to zlepší, ak sa o tom bude rozprávať.

Odporúčané
Pocit nedostatočného života: Čo robiť, keď ti Instagram spôsobuje FOMO a neustále sa porovnávaš s druhými? Pocit nedostatočného života: Čo robiť, keď ti Instagram spôsobuje FOMO a neustále sa porovnávaš s druhými? 14. marca 2024, 14:30

V mojich príspevkoch ľudí motivujem, aby išli k lekárovi alebo do nemocnice, keď majú pocit, že si nedokážu pomôcť. Jediný, kto ma pochválil, bol lekár, ktorý ma prijímal. Povedal, že ma pozná zo sociálnych sietí a že je super, čo robím. 

Čo ti hospitalizovanie v nemocnici dalo?Naučila som sa o svojej diagnóze, o tom, ako so sebou prežiť, ako vycítiť, že je potrebné ísť do nemocnice, rozprávať pred ľuďmi, rozprávať o svojich pocitoch a potrebách. Neľutujem to. 

Cudzí ľudia jej dávajú „rady“, ako sa zbaviť utrpenia, napríklad tým, že zmení myslenie.
Cudzí ľudia jej dávajú „rady“, ako sa zbaviť utrpenia, napríklad tým, že zmení myslenie. Zdroj: Z archívu Marcely Izakovičovej


Akú máš spätnú väzbu od ľudí na Instagrame?Pomáhajú mi, podporujú ma. Nájdu sa aj negatívne reakcie, ale tie vôbec neriešim. Väčšinou ide o to, že mi dávajú „rady“, ako sa zbaviť môjho utrpenia, napríklad tým, že zmením myslenie. 


Čo to konkrétne znamená? Dávajú ti rady typu „mysli pozitívne“?Najviac mi vadí, keď mi píšu, že by som sa témam psychického zdravia nemala venovať, pretože mi to robí zle a „príliš sa do toho ponáram“. Namiesto toho by som sa mala venovať niečomu inému a podobne. Zvyčajne je to niekto, kto o mne nič nevie.

K tomuto máme dobrý príspevok na Instagrame @diagnozy_podcast, kde pridávame naše podcasty. Veľa ľudí sa vyjadrilo do komentára, že s akými „radami“ sa počas života stretli, a je to dosť komické a odľahčujúce. 

 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa DIAGNÓZY | PODCAST (@diagnozy_podcast)


Stretávaš sa ešte s ľuďmi, ktorí tvoju diagnózu podceňujú?Už nie tak často. Veľa ľudí si myslí, že som už zdravá a že už nikdy nepôjdem do nemocnice, keď na to nebudem myslieť. Myslia si, že som zdravá, pretože som už sedem mesiacov bez hospitalizácie a sebapoškodzovania a chodím pravidelne bez PN do práce na štyri až šesť hodín. A hlavne preto, že dokážem o tomto všetkom písať. 

Blázon je ten, kto si nevie pomôcť sám a pritom nevyhľadá odborníka, hovorí Marcela.
Blázon je ten, kto si nevie pomôcť sám a pritom nevyhľadá odborníka, hovorí Marcela. Zdroj: Z archívu Marcely Izakovičovej


Ako sa cítiš dnes a ako si sa naučila žiť so svojou diagnózou?Aktuálne navštevujem psychiatra a beriem lieky. Chodila som na skupinové terapie, ale začala som namiesto toho skúšať jogu.

Odporúčané
KVÍZ: Môžeš sa považovať za šťastného človeka? Odpovedz na otázky a zisti, ako na tom si KVÍZ: Môžeš sa považovať za šťastného človeka? Odpovedz na otázky a zisti, ako na tom si 14. marca 2024, 10:00

Už neprežívam tak intenzívne pocity menejcennosti, lebo viem, že každý druhý človek má psychické problémy, či už úzkosti alebo niečo vážnejšie. Odkedy sa týmto témam venujem, ľudia sa mi prihovárajú a rozprávajú mi o svojich problémoch. A nie, neobťažuje ma to. Lebo väčšinou, keď za mnou niekto príde, nechce radu. Chce ma len podporiť tým, že mi povie, že tomu rozumie, pretože prežíva niečo podobné. 


Čo by si odporučila človeku, ktorý sa dlhodobo necíti psychicky v poriadku, no bojí sa vyhľadať pomoc, aby „nebol za blázna“?Že si o ňom myslím, že je blázon, keď sám seba takto trápi. To, že pôjdeš k lekárovi, sa nemusí nikto dozvedieť. Tvoje utrpenie neskončí len tak, že sa ráno zobudíš a bude preč. Keď si nevieš pomôcť sám, iné riešenie nie je.

Myslím, že v dnešnej dobe už len nezrelá osobnosť povie, že vyhľadať psychológa či psychiatra je neprípustné. Taký človek ťa vôbec nemusí zaujímať. Mysli na seba, na svoj posun, na to, aby ti bolo lepšie. Tiež som si kedysi myslela, že to nikdy neskončí a že liečba nemá zmysel. Ale má. Aj dobrá, aj zlá hospitalizácia mi toho dala veľmi veľa. 

Dnes je jej trochu lepšie, ale stále navštevuje psychiatra a berie lieky.
Dnes je jej trochu lepšie, ale stále navštevuje psychiatra a berie lieky. Zdroj: Z archívu Marcely Izakovičovej
Domov
Zdieľať
Diskusia