Tereza síce nemá zmapovanú celú Indiu, no navštívila viacero miest vrátane toho hlavného. Prezradila nám zaujímavosti, no aj dôležité veci, ktoré by si mal vedieť pred odchodom do tejto krajiny.
Tereza má tridsať rokov a pôsobí na pozícii projektovej manažérky. Do Indie sa vydala prvýkrát v roku 2015 a strávila tam s prestávkami takmer dva roky. Na začiatku nemala od krajiny južnej Ázie žiadne očakávania.
Videla množstvo fotiek, no realita ju prekvapila. Tereze sa zdalo všetko vrátane prírody farebnejšie ako v Európe. Prezradila nám zaujímavosti o živote v Indii, o jedle, ľuďoch a životnom štýle.
S Refresherom môžeš nahliadnuť do života Slovákov v zahraničí a spoznať tak cudzie kultúry a zvyky. Ak sa ti naša tvorba páči a chceš podporiť redakčný tím, tak sa staň členom klubu Refresher+ a tento článok môžeš dočítať do konca.
Očarí ťa architektúra aj príroda
Najlepším spôsobom, ako spoznať bohatú históriu a kultúrnu rozmanitosť Indie, je cestovanie po krajine a nasávanie miestnej atmosféry. Terezu očarila architektúra, konkrétne staré pevnosti a hrobky so záhradami ako Safdardžangova a Humájúnova hrobka.
„Humájúnova hrobka bola postavená pre mughalského cisára Humájúna jeho družkou, cisárovnou Bega Begum, ktorá sa nevedela zmieriť s jeho smrťou. Bola to prvá hrobka so záhradami v Indii a je aj jednou z inšpirácií pre Taj Mahal, v ktorom som, mimochodom, nebola,“ spomína na potulky Indiou Tereza. Hrobky so záhradami mala rada pre pokojnú atmosféru a niekedy mala pocit, že necestovala len do cudzej krajiny, ale aj v čase.
Tereza trávila veľké množstvo času práve prechádzkami po hlavnom meste Naí Dillí, kde sa zdržiavala počas pobytu najviac, najväčšou výzvou však pre ňu bola cykloturistika v Himalájach.
„Trasa mala približne 500 kilometrov a trvalo mi to dva týždne. Veľké výškové rozdiely je poznať napríklad aj na rozmanitosti údolí. Cez niektoré kopce sa nedostanú mraky a dlhšie tam nezaprší, takže tam vznikajú polopúšte. Iné údolia sú zase plné zelene a naozaj som nikdy nevedela, aká príroda na mňa bude čakať pri ďalšej zastávke,“ opisuje Tereza.
Po ceste cez Himaláje si nedávala na čas a zastavovala sa na rôznych miestach. Niekde prespala priamo v ubytovni, niekde si, jednoducho, rozložila stan. Po ceste stretla aj rôzne zvieratá, o ktorých si možno ani nepočul. Medzi typické patrí napríklad kiang, ktorý sa podobá na osla, no stretla aj zopár jakov, mohutné zvieratá, ktoré pripomínajú zubra.
Počas cestovania, ale aj celého pobytu sa stretávala s niekoľkými ľuďmi. Aké typy ľudí stretneš a aký život miestnych uvidíš záleží od toho, v akej časti sa nachádzaš. V hlavnom meste sú domáci väčšinou uponáhľaní. Snažia sa presadiť v obrovskej konkurencii, pretože príležitostí nie je rovnako veľa pre všetkých.
V odľahlých oblastiach, naopak, panuje väčší pokoj. Jedným z rozdielov, čo Tereza vnímala ako pozitívum, je, že väčšina domácich ovláda cudziu reč. „Za ten čas, ktorý som v Indii strávila, som sa učila Hindčinu svojpomocne, no veľa vecí som aj napočúvala. Dokázala som porozumieť, čo sa okolo mňa deje,“ hovorí Tereza.
V hlavnom meste nie je problém s angličtinou, s výučbou cudzieho jazyka začínajú už na základnej škole. Sú to pozostatky z čias, keď bola India britskou kolóniou. Dohovoríš sa preto takmer so všetkými aj v prípade, že neovládaš úradný jazyk.
Na začiatku Tereza spoznávala nových ľudí cez známych, takže ju rýchlo prijali. „Dostala som sa aj na svadobnú hostinu a na rôzne návštevy a všetci sa ku mne správali priateľsky. Samozrejme, na ulici si musíš dávať pozor. Keď som napríklad jazdila tuk-tukom, tak som vždy musela zjednávať cenu, aj keď podľa zákona majú používať taxameter. Hlavne v turistických oblastiach si treba dávať pozor na rôznych podvodníkov,“ spomína.
Celkový dojem z ľudí má však Tereza pozitívny. Väčšinou boli veľmi ochotní a otvorení rozprávať sa aj o osobných veciach. Úsmevná je pre ňu spomienka, keď išla robiť rozhovor so študentkou, za ktorou cestovala na kampus. Skončili však až neskoro večer a mladá slečna trvala na tom, že pôjde Terezu odprevadiť na metro, aby sa jej po ceste nič nestalo. Toto gesto považovala za veľmi priateľské.
Pikantné, no správne označené
Jedlo v Indii sa líši od kraja ku kraju, ale najväčšie rozdiely je cítiť asi medzi severom a juhom. Tereza trávila väčšinu času pobytu na severe, kde sa jej suroviny zdali byť veľmi podobné tým našim, ktoré používame v strednej Európe.
Medzi typické jedlá, ktoré podávajú, patrí zelenina a mäso spolu s rôznymi koreninami. Práve tie sú dominantou indických chodov a dodávajú im tú správnu, jedinečnú chuť. „Používajú sa rôzne druhy korenín, napríklad čili, garam masala, rasca, kardamóm, koriander a kurkuma. Často ich najprv opražia v ghí a buď sa pridávajú ostatné ingrediencie ku nim, alebo sa nakoniec zamiešajú do hrnca s hlavnými surovinami, napríklad do šošovice. Keď sa praží čili a rasca, prevonia to celú domácnosť, nie raz som sa hneď rozkašľala,“ hovorí.
Bežná večera v Indii pozostáva z dal tadka alebo dal makhni s uhorkovou raitou a tawa roti. To sú placky, ktoré sa robia doma na železnej platni na sporáku. Na raňajky bola bežná paratha, hrubšia placka, v ktorej môžu byť zemiaky, špenát alebo syr paneer. V zeleninových jedlách Indovia často používajú zemiaky, okra, hrach, karfiol, špenát, chlebovník (anglicky „jackfruit“) či paneer.
Na stôl ti donesú niekoľko misiek, sú plné rôznych druhov zelenín, mäsa. K nim podávajú napríklad naan, čo je kvasnicový chlieb v tvare placky. Na výber je však viac druhov pečiva alebo napríklad aj ryža. Ako príloha sa podáva aj takzvaná raita, čo by sme v našej kuchyni mohli prirovnať napríklad k zemiakovému šalátu.
V Indii je jeho verzia však omnoho zdravšia. Základom je jogurt, ktorého súčasťou je varená alebo surová zelenina. O indickej kuchyni sa hovorí, že ak na ňu nie je človek zvyknutý, dokáže spôsobiť nepríjemné zdravotné ťažkosti. Pravdou je, že množstvo korenín nemusí byť to pravé orechové pre tvoje brucho, no indické jedlo patrí medzi najzdravšie.
Ak si vegetarián a rozhodneš sa ísť v Indii do supermarketu, určite sa nezapotíš tak, ako u nás. Všetky balené potraviny v Indii majú totiž označenie, ktoré ti napovie, či sú vegetariánske alebo nie. Je to pre náboženské presvedčenie. Značka vyzerá ako farebný krúžok vo štvorci buď zelenej, alebo červenej farby.
Okrem obchodov toto značenie nájdeš napríklad aj v obľúbenom reťazci McDonald´s, kde majú takýmto spôsobom označené menu. V obľúbenom fast foode taktiež ponúkajú jedinečné špeciality, ktoré nenájdeš nikde inde na svete. Väčšinou používajú kuracie mäso, aby sa vyhli bravčovému kvôli moslimom a hovädziemu kvôli hinduistom.
„Maharaja Mac, burgre s paneerom alebo aloo tikki, takto znejú indické pochutiny z McDonald's. Okrem toho sa v Indii dosť rieši aj kvalita potravín. Pýtajú sa, aký je zdroj, či poznajú predajcu, či je to čisté a zdravé,“ hovorí Tereza.
Vysvetľuje aj to, že na to majú patričný dôvod. Existovali vraj prípady, keď bolo mlieko zriedené farbou. Ľudia sú preto viac obozretní a dávajú si väčší pozor na to, čo do úst dajú. Zároveň dbajú na čistotu vody, ktorá sa z kohútika nedá piť tak, ako to je zvykom u nás. Musia ju najprv prevariť a filtrovať. Až po tomto procese je voda pre ľudí pitná.
Človek si až v takých chvíľach uvedomí, čo všetko považuje za samozrejmé.
Radšej na houseparty ako do klubu
Indovia sa radi bavia a počúvajú hudbu. Aj naša respondentka Tereza bola toho svedkom, aj keď sama sa nepovažuje za párty človeka. Existuje podľa nej pravdepodobnosť, že ľudia uprednostňujú party v pohodlí domova aj preto, že je to počas noci v uliciach hlavného mesta menej bezpečné.
Mladí tak často vymenia ulicu za obývačku svojho kamoša. Pri stretnutí každý donesie niečo pod zub a na pitie, pustí sa hudba a keď príde čas spánku, zostávajú u hostiteľa. Zaujímalo nás, čo sa na takýchto stretnutiach počúva a ako znie indická hudba.
„Indickú hudbu sme počúvali naozaj málo. V mladom kolektíve, podobne ako na Slovensku, fičia americké alebo európske hity. Sem-tam zahrala nejaká pieseň od rapového indického interpreta a niektorí si robili žarty zo starších domácich hudobných skupín. Niečo podobné, ako keby sme si my pustili trebárs Tublatanku,“ hovorí so smiechom Tereza.
Trúbenie ako spôsob komunikácie
Tereza v Indii síce nešoférovala, no presúvanie sa po cestách bolo poriadne chaotické. Indovia počas jazdy trúbia veľmi, veľmi často. Ak je nejaký vodič drzý a chce sa dostať do cieľa čo najrýchlejšie, tak sa jednoducho vopchá kdekoľvek. V hustej premávke to môže spôsobiť zápchu, kde sa nevie pohnúť nikto. Všetci trúbia, nikto vlastne nevie na koho, a čakajú, kým sa autá rozhýbu niektorým smerom.
„Trúbenie mi najprv veľmi prekážalo, vnímala som to ako akt agresivity. Neskôr som si však všimla, že trúbili aj z ohľaduplnosti. Napríklad, keď išli do zákruty, zatrúbili predtým, aby dali vedieť vodičovi idúcemu oproti, ktorý ich nevidí, že sú na vozovke,“ spomína na rušné ulice Indie.
Cesty križujú kravy a ľudia majú doma pomocníčky
Ak sa rozprávame o bývaní, veľa závisí od toho, v akej štvrti sa nachádzate. Tereza žila v uzavretej komunite, ktorú strážil strážnik. „Bola som zvyknutá, že jednoducho idem večer slobodne von a nemusím nič riešiť. V Indii to bolo iné,“ spomína Tereza. Tereze sa nie raz stalo, že musela na pána vrátnika počkať, aby ju pustil, ak nebol práve pri bráne a robil svoje hliadkovacie „kolečko“.
Hoci nebolo zakázané chodiť v noci von, nebolo to ani odporúčané. Ulice sú v tme nebezpečné a napriek tomu, že za bieleho dňa sa Tereza pohybovala po meste mnohokrát aj sama, v noci by si na takéto potulky netrúfla.
Ďalšia nie práve bežná vec boli veľké zvieratá pobehujúce po uliciach veľkomesta. Cesty často križovali posvätné kravy, slony aj kozy.
„Ďalší bizarný zážitok bol, keď som uvidela, že majú ľudia doma pomocníčky. Nie sú to slúžky, neprinesú ti pohár vody, keď ich o to požiadaš. Cez deň prídu do kuchyne, uvaria niečo pod zub a umyjú riad. Bolo pre mňa veľmi zvláštne vidieť, že tu niečo takéto bežne funguje,“ hovorí Tereza a dodáva, že bola veľmi milo prekvapená z čistoty vo všetkých domácnostiach.
Napriek znečisteniu verejných miest, ktoré sú miestami vo veľmi zanedbanom stave, ľudia dbajú na čistotu svojich príbytkov či sú bohatí, alebo chudobní. Aj Indovia žijúci v slumoch majú doma upratané, napriek tomu, že majú málo peňazí a možností.
