Počet online útokov narastá a sú čoraz rafinovanejšie.
Pípla ti čudná správa od kamoša alebo ti píše kuriér, ty si však žiadny balík nečakal? S podobnými podvodmi si sa už asi stretol, no dokážeš rozoznať aj iné typy útoku? Hackeri skúšajú rôzne sofistikované metódy a zneužívajú ľudskú dôveru. Zameriavajú sa na bežných používateľov alebo menších podnikateľov – nesnažia sa ukradnúť milióny jednej veľkej spoločnosti, ale vezmú malú sumu od miliónov ľudí. Otázku online bezpečnosti by si preto mal aktívne riešiť.
Nie všetci si vedia dobre predstaviť, ako kybernetické útoky vyzerajú a čo im hrozí. Orange sa preto rozhodol ponúknuť podnikateľom a domácnostiam aktívnu ochranu a vzdelávať ich, aby sa pred potenciálnymi hrozbami vedeli lepšie chrániť. V spolupráci s operátorom ti vysvetlíme niekoľko situácií, s ktorými sa môžeš stretnúť, a odborník vo videorozhovore ti zodpovie na časté otázky.
Podvodníci sa prispôsobili dobe
Svoju spamovú schránku asi nekontroluješ pravidelne, ale takmer určite si zazrel pár mailov, v ktorých ťa prosia o pomoc princovia z Nigérie, deti ropných magnátov či elitná skupina iluminátov. Pointa je rovnaká: pomôž im nejakou finačnou sumou a oni tvoju štedrosť veľkoryso odmenia. Tento chyták je takmer rovnako starý ako sám internet.
„Keby na to nikto neklikal, už by to dávno neexistovalo,“ komentuje Štefan Rak, segmentový manažér pre korporátnych klientov spoločnosti Orange. Väčšina takúto správu ignoruje, no predsa sa nájdu ľudia, ktorí sa nad tým pozastavia, a presne pri tejto skupine je šanca, že peniaze skutočne pošlú.
Zlatá éra nigérijských princov sa pomaly vytráca: dostali novú, sofistikovanejšiu podobu – stali sa kuriérmi. Hlavne počas pandémie sme si zvykli, že veľa vecí sa dá vybaviť online a balíky nám chodia častejšie. Preto ťa možno ani neprekvapí, že dostaneš nečakanú správu od kuriéra, a si v tom, že si na zásielku iba zabudol. Nezastihol ťa, niekde ti uložil balík s dobierkou za pár eur, musíš to vyzdvihnúť čo najskôr a peniaze poslať vopred. V tejto situácii by si mal spozornieť a radšej neprebrať pochybný balík.
Obdobným trikom sú telefonáty od spoločností, ktorých služby využívaš, ako napríklad Microsoft. Zavolajú ti, aby ťa informovali, že aktualizovali podmienky a musíš si niečo málo doplatiť. Samotný telefonát by ti mal napovedať, že môže ísť o podvod, pretože veľké spoločnosti väčšinou kontaktujú zákazníkov emailom alebo listom, preto buď aj pri tejto komunikácii obozretný.
Podvodné telefonáty a esemesky spája jedna vec: nikdy od teba nepožadujú veľa, väčšinou ide o jedno až tri eurá. Možno ti napadne, že kto by sa unúval vymáhať euro. „Prevažná väčšina útokov je masová. Niekto nájde nedostatok, využije to a zameria sa na miliardu ľudí vo svete, od ktorých bude pýtať jedno euro (dolár). Ak mu uverí čo i len jedno percento, už pekne zarobil,“ vysvetľuje Štefan Rak.
Najslabším článkom je človek
Predstav si, že si na ceste do práce a na parkovisku nájdeš USB kľúč s firemným logom. Vezmeš ho so sebou a ideš zistiť, komu patrí, predsa tam môžu byť citlivé údaje. Chyba. Pripojíš ho do počítača ako samaritán, hľadáš majiteľa a zatiaľ nevedome infikuješ firemnú sieť.
Nie je to vôbec sci-fi, ale veľmi zjednodušený príklad toho, čo sa stalo v jadrovom zariadení v Iráne. Stuxnet, prvá digitálna zbraň, pred viac ako 10 rokmi ohrozila jadrové zariadenie Natanz a pomaly ho rozvrátila zvnútra. Nebol to obyčajný hackerský útok, pomocou infikovaného uesbéčka sa dostala do siete a začala ničiť centrifúgy, ktoré počítače ovládali. Rýchlo zlyhávali, zamestnanci ich neustále vymieňali, inšpektori pozorovali a nikto nerozumel tomu, čo sa deje.
Niektoré väčšie spoločnosti takto testujú svojich zamestnancov. IT špecialista si poznačí, kto sa nechal nachytať, aby vedel, koho má preškoliť. Nie sú to vždy uesbéčka, ale využívajú rôzne techniky s rovnakým cieľom. „Útoky sú bežné a sofistikované, dokážu oklamať aj niekoho, kto sa necíti ohrozený. Najzraniteľnejším článkom je, bohužiaľ, koncový používateľ,“ konštatuje Štefan Rak.
Či si majiteľom firmy, manažérom, alebo hlavou rodiny, v otázke bezpečnosti tam teoreticky rozdiel nie je. Vieš zaručiť, že ľudia okolo teba neohrozia tvoju digitálnu bezpečnosť a nepripravia ťa o citlivé údaje či peniaze? Úplne stačí, ak sa iný človek stane obeťou útoku v tvojej sieti (zamestnanec alebo partner), a tak ohrozia aj teba.
Jednou z „poistiek“ je zálohovanie. Asi si po prečítaní predošlej vety prevrátil očami, no čudoval by si sa, koľko ľudí na to kašle alebo má zálohy uložené na rovnakom mieste ako originály. Povedzme, že vo firme prácu zálohuješ raz týždenne. Ak sa staneš obeťou útoku, neprídeš o všetko, pretože máš uchované dáta aj na inom mieste a bude ti chýbať maximálne to, čo si nestihol uložiť za posledný týždeň.
Strach je najlepšia zbraň
Častým scenárom býva, že ti príde výhražný mail, lebo si ťa natočili cez webkameru, ako si pozeral niečo nevhodné, alebo správa od kamoša na Messengeri, či si to naozaj ty, so šokujúcim smajlíkom a odkazom na web. Hackeri ťa kontaktujú na sociálnych sieťach, z profilu tvojho známeho, lebo vedia, že ho poznáš. Ľudská dôvera a naivita vytvára priestor na zraniteľnosť a strach je účinná zbraň. Podľa Štefana Raka hackeri pracujú aj s nátlakom, často stanovia deadline, dokedy im musíš zaplatiť. Ak takúto správu dostaneš, nerob nič, úplne to ignoruj, nestaneš sa obeťou útoku, ak nezareaguješ.
Sú situácie, keď to nie je iba chabý pokus napadnúť jednotlivca, ale hackeri sa reálne snažia ohroziť celú firmu. Napríklad sa vyhrážajú, že zverejnia osobné údaje zamestnancov, ukradnú tajné informácie o firemnom know-how a podobne. V tom prípade je potrebné kontaktovať Národný bezpečnostný úrad, ktorý vyšle špeciálnu zásahovú jednotku CSIRT. Títo experti firmám pomáhajú napravovať škody, dekryptovať vírus alebo vyjednávať s hackermi.
Účinnou ochranou je prevencia
Časy, keď sme kupovali antivírusy na cédečkách a pol dňa ich inštalovali do počítača, potom ťa bombardovali desiatimi upozorneniami denne, sú dávno preč. A navyše neochránili by ťa dostatočne pred modernými a sofistikovanými útokmi.
Drobní podnikatelia alebo bežné domácnosti nemajú tisícky eur na ochranu pred hackermi. Orange ako prvý operátor na Slovensku preto prišiel so službou Online ochrana, ktorá zaistí bezpečnosť zákazníkov v online prostredí, či už sa pripojíš cez mobil, alebo fixnú sieť. Výhodou je, že neriešiš nič navyše, nepotrebuješ žiadnu inštaláciu ani kódy, jednoducho si aktivuješ službu a od toho momentu si chránený.
Online ochrana okamžite zablokuje škodlivý obsah a upozorní ťa, ak sa niekto pokúša narušiť tvoju bezpečnosť. So službou získaš:
- Ochranu pred spamom
- Ochranu pred malvérom (vírusy, červy, trójske kone, špionážny softvér...)
- Ochranu pred phishingom (pokusy o získanie citlivých informácií ako heslá, údaje o kreditných kartách...)
- Kontrolu webového prístupu – môžeš ovplyvniť, kto sa do tvojej siete dostane.
- Blokovanie špecifických kategórií webstránok – môžeš zamedziť prístup na konkrétne stránky (napr. sociálne siete, stránky pre dospelých...).
Môžeš ju využiť doma pre celú rodinu alebo vo firme a pokryť všetkých zamestnancov. Keď sa akékoľvek zariadenie pripojí do tvojej siete, je automaticky chránené.
Ak chceš vedieť viac o nástrahách online prostredia a tipoch, ako sa chrániť, pozri si nasledujúce video:
