Červení boli tento mesiac blízko úspechu, aký sa zatiaľ nepodaril žiadnemu anglickému tímu: až do úplného konca sezóny bojovali o tzv. quadrupple, všetky štyri trofeje, ktoré sa dajú získať v jednej sezóne.
Zo štyroch sú nakoniec dve a, žiaľ, iba menej prestížne. Liverpool FC získal anglický ligový pohár a najstarší futbalový pohár FA Cup. Titul v Premier League mu unikol o jediný bod a titul v Lige majstrov s najtesnejším rozdielom prehral tiež.
Napriek tomu to pre Liverpool bola úspešná sezóna. Tesne zaostal za tímami, ktoré na svoje kádre utrácajú niekoľkonásobne viac peňazí, a hral nesmierne napínavý a atraktívny futbal.
Ako sa Liverpoolu podarilo dostať tak blízko k obrovskému úspechu?
1. Kloppova kultúra
Tímy Liverpoolu boli v sezónach pred Kloppom charakterovo a chémiou dosť rozhárané. Nechýbali im silné individuality a fantastickí hráči ako Luis Suárez, no dokopy netvorili jeden organizmus. Toto Klopp zmenil.
Do Liverpoolu priniesol „father figure“, až otcovský vzťah so svojimi hráčmi. Ako manažér je známy svojím vrúcnym vzťahom ku kabíne, svojich hráčov ochraňuje pred médiami a negatívnym tlakom, legendárne je „Klopp hug“, objatie, ktorým častuje hráčov napríklad pri striedaniach.
Ak boli nejakí hráči osobnostne problematickí a príliš vytŕčali, zbavil sa ich. Najvýraznejším príkladom tejto kultúry bol spôsob, ako odišiel obranca Mamadou Sakho.
Spolu s jeho schopnosťami futbalového manažéra to malo za následok oveľa lepšiu atmosféru v tíme a hviezdne výkony hráčov, ktorým prudký vzostup kariéry predtým nikto nepredpovedal, vrátane najvýraznejšieho Mo Salaha.
2. Nečakaní strelci
Mo Salah sa síce nakoniec stal jedným z dvoch kráľov strelcov anglickej Premier League, no vďačiť za to môže najmä svojej galaktickej forme z prvej polovice sezóny. V januári si odskočil na Africký pohár, na ktorom jeho Egypt frustrujúco prehral vo finále so Senegalom. Odvtedy hrala očividne sklamaná najväčšia hviezda Liverpoolu ako vymenená a góly strieľala oveľa menej.
Našťastie, forma zvyšku tímu fungovala presne naopak. Keď nemohol Mo, začali dávať góly jeho spoluhráči, čoho výsledkom bolo napríklad to, že dvojciferný bodový náskok Manchestru City v Premier League stiahol Liverpool nakoniec na rozdiel jediného bodu.
V sezóne 2021/2022 strelilo vo všetkých súťažiach gól až 20 rôznych hráčov, čo je veľká zmena oproti predošlým časom. Za oba anglické poháre môžu červení vďačiť najmä skvelej forme Takumiho Minamina a Divocka Origiho, čo nie sú mená známe veľkou produktivitou v Premier League či Lige majstrov.
3. Mentality monsters
Liverpool ešte donedávna nebol úplne známy tým, že by dokázal ako na počkanie otáčať zápasy a strieľať dôležité góly v nadstavenom čase. Fanúšikovia červených v tomto vždy skôr závideli Manchestru United pod vedením sira Alexa Fergusona.
Toto sa zmenilo a častým slovným spojením používaným v súvislosti s tímom Jürgena Kloppa sa stalo „mentality monsters“. Meno, ktoré zosobňovalo tento fenomén, je Divock Origi, Belgičan a celkovo nie až taký výrazný hráč, ktorý bol však povestný tým, ako dokázal rozhodovať dôležité zápasy, najmä tesne pred koncom.
Prečo to teda nakoniec nevyšlo a fanúšikovia dva víkendy po sebe zažili dve z najväčších sklamaní za posledné roky?
1. Suchoty Salaha a Jotu
Aj keď bolo úžasné, koľko rôznych hráčov sa dokázalo v Liverpoole túto sezónu strelecky presadiť, v dôležitých zápasoch ku koncu sezóny chýbal faktor Salah, ktorý by zakročil, keď bolo treba, a strelil by gól „za tri body“.
Mo Salah v tejto sezóne strelil vo všetkých súťažiach 31 gólov, no z toho 22 v prvej polovici. Od januára 2022 ich mal už iba 9 a najmä v zápasoch, ktoré Liverpool vyhral veľkým gólovým rozdielom a proti slabším či slabšie hrajúcim tímom ako Norwich, Leeds či Manchester United (prepáčte).
Podobne to vyzeralo aj s formou kedysi druhého najúspešnejšieho strelca celej Premier League (za Salahom) Dioga Jotu.
2. Šírka kádra Manchestru City
Futbal funguje tak, že potrebujete 11 hráčov alebo hráčok na ihrisku a ďalších 3 až 5, podľa súťaže, na prestriedanie. Ak chcete úspechy, minimálne prvých 11 musí byť absolútna špička.
V modernom futbale hráte počas sezóny niekoľko súťaží naraz, v Anglicku až štyri. Ak chcete uspieť v každej, potrebujete na to veľa špičkových futbalistov, pretože sú týždne, v ktorých hrávate po dva zápasy aj niekoľkokrát po sebe, a ak postavíte vo všetkých tých istých hráčov, v lepšom prípade sa unavia, v horšom zrania.
Pepovi Guardiolovi, manažérovi Manchestru City, sa podarilo v prvom rade vďaka obrovským peniazom, no aj vďaka svojim manažérskym schopnostiam vytvoriť pôsobivo hlboký tím. Jeho základnú jedenástku by ste mohli celú vymeniť za lavičkovú a stále by ste mali tím, ktorý by pravdepodobne uhral aspoň prvú štvorku v Premier League.
Toto mu nakoniec prinieslo úspech. Najmä pre menšie a slabšie tímy zo stredu tabuľky a nižšie bolo prakticky nemožné Manchester City poraziť. Ak mu aj dokázali vzdorovať úvodných 60 minút, po prestriedaní rovnako skvelými hráčmi urobila svoje únava a Manchester City nakoniec bral všetky body.
Vďaka tomu vyhral, aj keď iba o jediný bod, Premier League.
3. Thibault Courtois
V Lige majstrov to mal byť úplne iný príbeh. Na rozdiel od Manchestru City, s ktorým bojoval po celú sezónu, v jedinom zápase proti Realu Madrid bol Liverpool papierový favorit.
Potvrdil to aj obraz hry v prvom polčase. Liverpool hral dominantne, vytváral si nebezpečné šance, náznaky Realu pohodlne bránil.
Liverpool nakoniec vyhral na strely na bránu až 9 : 1. No kým tá jediná od skúseného Realu po dokonale načasovanej prihrávke, ktorá sa iba tesne vyhla ofsajdu, skončila v sieti brankára Alissona, všetky liverpoolske vychytal po svojom životnom výkone belgický brankár Realu Thibault Courtois.
