Aké je to, keď americký reportér začne žiť v Japonsku a odhodlá sa odhaliť zločiny jakuzy? Jake to zisťuje v atmosférickom japonskom seriáli Tokyo Vice od HBO.
Tokyo Vice je 8-dielny seriál z produkcie HBO, ktorý sa skončí 28. apríla, keď vyjde finálová časť. Dej sleduje mladého amerického novinára Jaka Adelsteina, ktorý sa naučil písať a rozprávať po japonsky na výbornej úrovni. Túži totiž odhaliť jakuzu.
Odišiel do Japonska, kde je jeho cieľom stať sa prvým zahraničným novinárom v prestížnom médiu Jomiuri šimbun. Jake žil aj v skutočnosti. Na základe svojho pôsobenia v japonských médiách napísal aj knihu, podľa ktorej tvorcovia z HBO natočili tento seriál.
V ňom sledujeme, ako sa Jakovi darí plniť si svoj životný sen a ako postupne preniká hlbšie do sveta japonských novinárov, policajtov a mafie, takzvanej jakuzy. Jake sa spriatelí s ostrieľaným detektívom, ale aj vychádzajúcou „hviezdou“ jakuzy, zatiaľ čo čelí rasizmu a ďalším problémom, ktoré súvisia s tým, že je cudzinec.
Jake je však odhodlaný dostať sa k pravde a k zločinom jakuzy, každý deň si však tým na chrbát maľuje výraznejší cieľ. Podarí sa mu odhaliť kruté fungovanie jakuzy alebo ho predtým niekto zabije?
Réžia Michaela Manna je citeľná
Zatiaľ najlepšou bola zrejme prvá epizóda, ktorú režíroval skúsený režisér Michael Mann (Heat, Collateral, Public Enemies). Mann má spomedzi všetkých režisérov tohto seriálu najvýraznejší štýl, vďaka ktorému nás dej okamžite pohltil. Jeho práca s kamerou a réžia sú o dosť lepšie ako v prípade jeho kolegov. Režisér Mann sa zároveň viac snaží využívať prostredie Japonska na dotvorenie deja.
Zo začiatku sme mali sme pocit, že Japonsko má v deji viac pozornosti ako priestor, ktorý priamo ovplyvňuje príbeh či postavy v ňom. Aj ďalšie epizódy režírované inými filmármi boli nadpriemerné, a tak sa nemusíš báť, že kvalita seriálu prudko poklesne. Akurát sa trochu zmení štýl seriálu.
Postupne sa však zlepšuje po dejovej stránke, keď sa každou epizódou dostávame hlbšie do sveta mafie a spoločne s Jakom a ďalšími postavami odhaľujeme kruté mafiánske praktiky. Hlavné roly stvárnili Ansel Elgort ako Jake, ktorý rozpráva až prekvapivo skvelou a prirodzene pôsobiacou japončinou.
Herci odvádzajú skvelú prácu
Množstvo hollywoodskych hercov rozprávajúcich po japonsky jednoducho pôsobí divne a neprirodzene, no Elgortovi sa to dosť podarilo. Okrem neho si užiješ aj ďalších skvelých hercov, ako Kena Watanabeho (Godzilla, Last Samurai, Inception) či Rinka Kikuchiho (Pacific Rim, Babel). Drvivú väčšinu hereckého obsadenia potom tvoria japonskí, menej známi či úplne neznámi herci.
Hercom a scenáristom sa podarilo vytvoriť pútavé postavy, ktorých životné príbehy nám odkrývajú postupne, takže sme si žiadnu z nich nedovolili súdiť predčasne. Nečakane sympatickým sa stal člen jakuzy Sato (herec Shô Kasamatsu).
Jeho vzťah s Jakom má veľmi slušnú dynamiku a bavilo nás sledovať, ako sa vyvíja a akým výzvam čelí. Tokyo Vice dokázalo byť zábavné aj napriek svojej drsnej téme, obzvlášť vo štvrtej epizóde a v scéne s Backstreet Boys.
Seriál sa nám páči jednak pre svoju zaujímavú novinársko-mafiánsku premisu, jednak pre zobrazenie príbehu očami Američana žijúceho v Japonsku, ktorý sa pre kultúrne rozdiely dopúšťa množstva chýb. Vďaka tomu však dokáže aj upútať a zaskočiť svojich súperov, na čo sa dobre pozerá.
Skvelá atmosféra Japonska
Seriál zároveň skvele zachytili Japonsko na prelome milénií. Dej sa odohráva okolo rokov 1998 – 2000, keď sa jakuza vôbec neskrývala a kabaretné kluby so ženskými hosteskami boli plné hostí (tento seriál si užijú hlavne ľudia obľubujúci japonskú kultúru, ale aj fanúšikovia hernej série Yakuza).
Unikátna atmosféra Japonska sa dostala aj do seriálu, akurát je škoda, že po prvých epizódach už ide do úzadia a seriál sa takmer výhradne zameriava už len na postavy a ich činy.
Už tradične platí, že aj tento seriál mohol byť trochu kratší. Hoci sa nenudíme, niektoré epizódy by však mohli byť kratšie a výstižnejšie/údernejšie.
Tokyo Vice je zatiaľ nadpriemerný kriminálny seriál so skvelou atmosférou a s podarenými hereckými výkonmi. Ostáva dúfať, že tvorcovia dokážu príbeh uzatvoriť v napínavom finále bez toho, aby dejové línie uzatvorili prirýchlo a bez poriadneho vysvetlenia.
