Podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka Refresheru porozprával o pomoci Ukrajine, ďalších sankciách proti Rusku aj svojej potenciálnej kandidatúre na predsedu Progresívneho Slovenska.
Michal Šimečka je prvým Slovákom, ktorý sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu, ktorý je podľa neho oveľa civilizovanejší ako ten slovenský. „Síce je tam skupina extrémistov vrátane pána Uhríka, ale drvivá väčšina poslancov zachováva štábnu kultúru a správa sa civilizovane,“ hovorí v rozhovore pre Refresher.
S europoslancom sme sa rozprávali najmä o vojne a jej vplyve na Slovensko, ale aj o pomoci Ukrajine, ktorú už osobne v čase vojny navštívil. Po dvoch týždňoch vypuknutia Putinovej agresie vycestoval do mesta Ľvov, kde stretol vládnych politikov aj starostu mesta. Podľa Šimečku by EÚ mala dať Ukrajine európsku perspektívu. „Som presvedčený, že Ukrajina patrí do Európskej únie, a verím, že nebude dlho trvať, kým sa ako slobodná a demokratická krajina stane jej členom.“
Podpredseda EP Šimečka tvrdí, že EÚ pomôže Slovensku aj ďalším krajinám s dôsledkami utečeneckej krízy, a to nielen finančne, ale aj cez integračné inštitúcie.
Ak ťa zaujímajú všetky aktuálne informácie o vojne na Ukrajine, sleduj toto vlákno. V prípade, že si praješ viac autorských článkov o tejto téme, podpor nás vstupom do Refresher+ klubu.
Je Európska únia ďalej pripravená kontrovať Rusku sankciami, alebo pomaly vyčerpáva svoje možnosti?
Európska únia svojou reakciou určite prekvapila Vladimira Putina a možno aj sama seba. Opatrenia, ktoré sme za posledný mesiac prijali, sú pre EÚ bezprecedentné. Nevedeli sme si ich pred časom ani len predstaviť. Jednak finančné sankcie pre ruské banky a odpojenie od SWIFT-u, zmrazenie rezerv ruskej centrálnej banke, ale aj dodávky zbraní, ktoré bude Únia platiť z vlastného rozpočtu. Sú to dejinné rozhodnutia úmerné barbarizmu a vojnovým zločinom, ktoré rozpútal Vladimir Putin. Doteraz bola reakcia EÚ rázna a správna a najmä členské štáty sa zachovali jednotne. Aj najväčší Putinovi obdivovatelia typu Zeman otočili.
Teraz by ste mali udržiavať nastolené tempo.
Cieľ v tejto chvíli musí byť porážka Vladimira Putina. V debatách, ako tento cieľ dosiahnuť, sa diskutuje o energetike. Medzi najsilnejšie riešenia patrí odpojenie od SWIFT-u aj zostávajúce ruské banky, ktoré doteraz na zozname nie sú, pretože cez ne platíme za ruský plyn a ruskú ropu. Do úvahy prichádza aj uvalenie ciel alebo embarga, aby sme zastavili financovanie vojny a ruskej mašinérie.
Je v tom zhoda?
V tejto chvíli ešte nie, pre viaceré krajiny vrátane Slovenska by to znamenalo obrovské problémy, ovplyvnilo by to priemysel a ekonomiku. Samozrejme, aj ceny energií. Fakt je, že sa podľa mňa blíži bod, keď to budeme musieť urobiť.
Otázne je, či EÚ dokáže udržať ten trend sankcií, keď bude konflikt pokračovať alebo eskalovať. Keď začnete ustupovať, asi to nebude dobrý signál. Je to dnes o tom, či pokračovať v akciách, alebo ako ich spraviť?
Aj či, kedy a ako. Každému s výnimkou Viktora Orbána je dnes zrejmé, že sa musíme odstrihnúť od ruského plynu a ruskej ropy, nehovoriac o uhlí a jadrovom palive. Musíme to urobiť čím skôr. Európska komisia prišla s plánom, ktorý nás zbaví závislosti od Ruska v tejto oblasti do pár rokov, ja si myslím, že to nemôže trvať tak dlho. Zároveň sa javí, že Nemecko a Maďarsko budú chcieť zablokovať rýchle rozhodnutie.
Sú aj ďalšie veci, ktoré vieme v tejto chvíli spraviť?
Môžeme sprísňovať sankcie voči ruským oligarchom a ruským peniazom v európskych bankách a nehnuteľnostiach. V celom sankčnom systéme je veľa dier, ktoré treba zaplátať. Sankcie treba uplatňovať rýchlejšie. V niektorých členských štátoch trvá relatívne dlho, kým to začne platiť. Medzitým si oligarchovia stihnú peniaze a majetok previesť. Sprísňovanie aj rýchlejšie uplatňovanie sankcií sa dá robiť. A Ukrajincom treba dodávať zbrane, viac a lepšie. Súvisí s tým aj otázka peňazí, rozpočet na túto oblasť sme v EÚ navýšili na miliardu eur.
Otázka laika môže byť, prečo ostatné krajiny jednoducho neprehlasujú Nemcov alebo kohokoľvek, kto ešte nie je presvedčený napríklad o odpojení sa od ropy a plynu z Ruska. Prečo je dôležité, aby tieto rozhodnutia boli jednohlasné?
Ide o také závažné rozhodnutie, že akýkoľvek typ embarga alebo cla by si vyžadoval súhlas všetkých štátov. A aj keby to tak formálne nebolo, nejde to proti vôli Nemecka, ktoré je kľúčovým ekonomickým hráčom EÚ a najviac platí Rusom za ropu a plyn.
Vyjadrenia slovenských politikov k tejto téme sú veľmi silné, aj premiér Heger, aj minister zahraničných vecí Korčok dnes už vyhlasujú, že sme pripravení nebyť závislí od Ruska.
Mali by sme tlačiť na to, aby to bolo čo najskôr, Slovensko by takému rozhodnutiu nemalo stáť v ceste. Verím, že aj ministerstvo hospodárstva robí všetko pre to, aby sme na takú alternatívu boli pripravení, či už vďaka dodávkam tankerov so skvapalneným plynom, alebo inými cestami. Môže sa tiež stať, že to Putin jednoducho vypne. Musíme byť pripravení aj na túto alternatívu, ruský prezident sa netají tým, že nerastné suroviny využíva ako geopolitickú zbraň. Ďalšie dôvody, prečo musíme urýchlene znižovať a zastaviť dovoz plynu a ropy z Ruska, sú klimatická kríza a ambiciózne plány EÚ preorientovať sa na zelené zdroje. V Progresívnom Slovensku na to tlačíme a upozorňujeme, že musíme konať čo najrýchlejšie, pretože nerastné suroviny od Putina nielenže dotujú vojnu a ohrozujú aj našu bezpečnosť, ale sú neudržateľné aj z environmentálneho hľadiska. V oblasti budovania zelenej energie už vyjadrenia premiéra a ministrov také silné a ambiciózne, žiaľ, nie sú.
Je EÚ v oboch prípadoch pripravená zakročiť?
Či už k tomuto rozhodnutiu pristúpime my, alebo Vladimir Putin, budeme potrebovať pomoc a solidaritu všetkých krajín EÚ. Buď v podobe spoločného fondu, spoločných nákupov, alebo inej formy vzájomnej spolupráce, v rámci ktorej si členské štáty budú pomáhať, aby to obdobie zvládli. Slovensko to samo nezvládne.
Aké ťažké je v tejto situácii, nielen počas vojny, ale aj tesne pred ňou, udržať si diplomatický jazyk?
V momente, keď vidíme masaker v Mariupole a keď vidíme, ako Vladimir Putin úmyselne zabíja civilistov a bezbranných ľudí na úteku a v mestách, je ťažké udržať si diplomatický jazyk. Hovoríme o vojnových zločinoch a masakroch, ktoré prekonávajú aj také udalosti ako obliehanie Sarajeva. Samozrejme, EÚ vo svojich oficiálnych záveroch a správach používa diplomatické formulácie, ale myslím si, že aj politici, akými sú poslanci Európskeho parlamentu, musia nazývať veci pravými menami. A musia tak aj konať. V tejto chvíli je to o tom, aby sme Ukrajine pomohli ubrániť sa, prípadne Putinovu armádu zatlačiť späť.
Slovensko vyhostilo troch ruských diplomatov a malo na to vážny dôvod. Poľsko vyhostilo 45 ruských diplomatov a aj bez obrovskej akcie spravodajských služieb ich označila za špiónov.
Hlavne si myslím, že malo dôjsť ku koordinovanému európskemu vyhosteniu ruských diplomatov z ruských ambasád v našich členských krajinách. Ak tomu rozumiem správne, v rámci EÚ 27 nebola úplne zhoda, preto to štáty robia podľa svojho uváženia, aj počty tomu zodpovedajú.
Rozhodnutie vyhostiť ich, predpokladám, považujete za správne.
Naša diplomacia má svoje informácie, vyhodnocuje si ich po svojom. To, že na ruskej ambasáde pôsobili a možno ešte pôsobia ruskí špióni, je, myslím si, dnes každému jasné. Najmä po tom videu, ktoré sme videli. Pravdepodobne je priestor ísť aj ďalej. Samozrejme, treba si uvedomiť, že Poľsko je väčšia krajina a diplomatov z Ruska má viac. V dnešnej situácii naozaj neviem, načo je na ruských ambasádach v EÚ toľko diplomatov, špeciálne, keď je medzi nimi toľko špiónov.
Má EÚ na toto akýkoľvek dosah?
Nemá, môže to iba koordinovať, ide o suverénne rozhodnutia členských štátov.
Keď už sme pri tom videu, koluje Európskym parlamentom?
Zatiaľ nekoluje, ale nie je zlý nápad, že by som ho ukázal kolegom (smiech). Ale koluje medzi odborníkmi na bezpečnosť a odborníkmi na ruské tajné služby, na Twitteri a inde. Ľudia chvália slovenskú tajnú službu, ktorá to vyhotovila, a zároveň sa prirodzene zamýšľajú nad amatérskym spôsobom a neschopnosťou ruského rozviedčika. Pôsobí nesmierne amatérsky. Týmto nechcem zľahčovať hrozbu, ktorú predstavuje pôsobenie ruských tajných služieb a vplyvových skupín. Medzi slovenskými fašistami a na Facebooku to vidíme denne, dôsledky na spoločnosť sú dramatické. Ale toto konkrétne video naozaj pôsobilo amatérsky.
Ste presvedčený o tom, že EÚ rýchlo a efektívne pomôže členským krajinám s utečeneckou krízou?
Áno, v týchto dňoch schvaľujeme zmeny, ktoré umožnia omnoho rýchlejšie čerpanie európskych peňazí na výdavky spojené s utečeneckou krízou. Celkovo EÚ uvoľnila členským štátom 3,5 miliardy, ktoré majú slúžiť jednak na pomoc na hraniciach, jednak na integráciu ľudí. Či už sa to týka ubytovania, dávok, integrácie do škôl, zamestnania a všetkého, čo s tým súvisí. Peňazí, ktoré môžeme použiť okamžite, je na európske pomery nesmierne veľa. Je na nás, ako efektívne ich budeme vedieť čerpať.
Nie je, žiaľ, vylúčené, že aj Slováci nadobudnú časom pocit, že nie je dosť peňazí na dôchodky alebo čokoľvek iné, lebo sme ich dali na záchranu vojnových utečencov.
Môže sa stať, že ľudia budú mať pocit, že príliš veľa peňazí ide na pomoc utečencom. Naozaj by som chcel na všetkých apelovať, aby si uvedomili, v akej situácii sa títo ľudia ocitli. Predovšetkým ide o ženy, deti a starších ľudí, ktorí nechali svojich mužov alebo bratov na Ukrajine bojovať. Dennodenne žijú v strachu, čo sa im stane. Zanechali za sebou celý život, nevedia, či sa budú môcť vrátiť. Slovensko je šťastné, že si môže dovoliť pomáhať, je našou morálnou povinnosťou urobiť to.
Bude to náročná úloha aj po všetkých tých výzvach, ktorým sme posledné dva roky čelili.
Samozrejme. Ani nie kvôli utečencom, ale preto, že ceny pôjdu hore. Išli už aj pred vojnou, ale následkom vojny budú stúpať ceny pohonných hmôt, energií, jedla. Do toho všetky problémy, s ktorými sa dlhodobo boríme. Presne preto je dôležité, aby vláda kompetentne manažovala utečeneckú krízu a zároveň našla odpoveď na rastúce ceny. Potom bude o to menej pre extrémistov a populistov, ktorí tieto témy zneužívajú.
Môžeme sa teda v tomto oprieť o Európsku úniu?
Mali by sme využívať nielen európske peniaze, ale aj zdroje iných európskych inštitúcií a expertízy. Sú v nich špičkoví ľudia, ktorí sa venujú integrácii utečencov, azylovým procedúram a všetkému, čo s tým súvisí. Podobne ako pred 7 rokmi, aj teraz platí, že žiadny európsky štát to nezvládne sám. Ide o najväčšiu utečeneckú krízu od 2. svetovej vojny. Verím, že to zvládneme. Na rozdiel od situácie v roku 2015 je teraz solidarita celej EÚ veľká.
Ako zvládate novú funkciu podpredsedu Európskeho parlamentu?
Je to omnoho väčšia zodpovednosť, aj za vedenie schôdzí, aj za reprezentovanie parlamentu navonok. Mám mnoho oficiálnych prijatí a stretnutí. Veľmi dobre sa nám spolupracuje s predsedníčkou EP Robertou Metsolaovou aj so zvyškom podpredsedov, zatiaľ mám z toho dobrý pocit. Samozrejme, vojna všetko prekryla. Drvivá väčšina agendy, ktorú teraz riešime, sa týka vojny. Teší ma však, že aj symbolicky môžem robiť vedenie schôdzí v slovenčine, nikdy predtým to nebolo.
Už ste museli utišovať pána Uhríka?
Pána Uhríka ešte nie, ale musel som zakročiť proti poslankyni z Talianska z krajnej pravice, ktorá uprostred príhovorov mala vizuálne pomôcky, čo je podľa rokovacieho poriadku zakázané. Nechcela sa toho vzdať a začala vykrikovať, musel som ju slušne upozorniť. Zatiaľ som väčší incident v sále nemal, ale predpokladám, že to príde. Aj témy sú kontroverzné, aj doba je taká.
Je to oproti slovenskému parlamentu lepšie?
Európsky parlament je oveľa civilizovanejší. Síce je tam skupina extrémistov vrátane pána Uhríka, ale drvivá väčšina poslancov zachováva štábnu kultúru a správa sa civilizovane.
Asi po dvoch týždňoch vojny ste navštívili Ľvov, kde ešte vojna nie je. Čo ste tam videli?
Boli sme tam deň po bombardovaní mesta Luck, ktoré je kúsok odtiaľ. Odišli sme deň pred bombardovaním Javorova, kde bolo medzinárodné výcvikové stredisko. Bombardovanie obyvatelia priamo nezažívali, aj keď v noci počuli sirény. Na druhej strane, Ľvov žije v nesmiernom napätí a očakávaní, všade sú armádne checkpointy a množstvo vojakov. Život tam inak pokračuje ako-tak normálne, ľudia chodia do práce, do mesta a do kaviarní, snažia sa aj v tejto situácii udržať aspoň trochu normálnosti. Ľvov zároveň funguje ako centrum na distribúciu humanitárnej pomoci. Sú tam stovky tisíc utečencov, ktorí čakajú, či sa budú môcť vrátiť domov na východ, alebo budú postupovať ďalej na západ. Samozrejme, spôsobuje to obrovské problémy a výzvy.
Čo môžu vládni poslanci ešte robiť?
Neviem, či je to ešte možné, ale časť poslancov pendlovala medzi Ľvovom a Kyjevom. Vo Ľvove som sa stretol aj s vicepremiérkou, ktorá má na starosti koordináciu humanitárnej pomoci po celej Ukrajine. Síce sú vo Ľvove, ale pracujú 24/7. Neodchádzajú z Ukrajiny a celý čas pracujú na tom, aby ich krajina útok zvládla. Odhodlanie a vieru vo víťazstvo bolo cítiť zo všetkých stretnutí, ktoré sme mali. A to aj napriek tomu, že Putin má ohromnú prevahu.
Ukrajina prirodzene žiada o otvorenie dverí do EÚ. Je to reálne?
Som presvedčený, že Ukrajina patrí do Európskej únie, a verím, že nebude dlho trvať, kým sa ako slobodná a demokratická krajina stane jej členom. Ale je jasné, že to nemôže byť hneď. Nielen preto, lebo Ukrajina je vo vojne, ale aj preto, že tento proces nejaký čas trvá a rozumejú tomu aj politici vo Ľvove a v Bruseli, s ktorými sme sa o tom rozprávali. Teraz môžeme urobiť politické rozhodnutie, že Ukrajina sa stane kandidátom na členstvo v EÚ. To vieme urobiť hneď, stačí na to politické rozhodnutie. Pre Ukrajinu by to znamenalo nesmierne veľa. To sme zatiaľ nedokázali povedať a myslím si, že už nemôžeme otáľať. Kto iný obetoval viac, aby mohol byť členom tohto spoločenstva? Keď môže byť kandidátom Turecko alebo Srbsko, prečo by nemohla byť Ukrajina.
Aká je v tomto smere momentálna situácia? Väčšina krajín je za, ale niektorí lídri otáľajú?
Dá sa to tak povedať. Čoraz viac krajín sa pridáva na stranu Ukrajiny, včera to povedal aj taliansky premiér. Dlhodobo to podporujú Slovensko, Poľsko a ďalšie nové členské štáty. Samozrejme, kľúčový bude postoj veľkých hráčov ako Nemecko alebo tradične skeptických ako Holandsko.
Mali by potom požiadavky na akceptáciu zohľadňovať, že Ukrajina je po vojne, a byť teda miernejšie?
Nepovedal by som, že by mali byť miernejšie, samozrejme, mali by sme brať do úvahy situáciu, aká na Ukrajine je alebo bude po vojne. Európska únia už teraz musí rozmýšľať, ako pomôže obnoviť celú spoločnosť, ekonomiku a infraštruktúru. Bude si to vyžadovať nový Marshallov plán a musí to byť súčasťou cesty Ukrajiny do EÚ. Apeloval by som teraz na to, že ide o historický zlom. Nemôžeme sa hrať na byrokratické procedúry a inštitucionálne tradície, musíme sa prispôsobiť novej situácii. Teraz sa rozhoduje, či EÚ v historickom momente urobí odvážne rozhodnutie a vyjde v ústrety Ukrajine po vojne. Nikto nevie predvídať, ako by tento proces vstupu mal vyzerať.
Podobnú príležitosť vycestovať na Ukrajinu ako vy mal aj premiér Heger. Na Slovensku jeho rozhodnutie vzbudilo vášne. Mal podľa vás ísť? Alebo boli tie bezpečnostné riziká naozaj také veľké?
Aj my sme zvažovali bezpečnostné riziká a urobili sme opatrenia. Premiér mal informácie od svojich bezpečnostných zložiek a rozhodol sa tak, ako sa rozhodol. Myslím, že sám spätne skonštatoval, že to bola chyba.
Povedal, že nedocenil príležitosť.
Hodnotí to spätne celkom presne. Na druhej strane, vláda na čele s premiérom Hegerom reaguje na vojnu a celkovo ohrozenie európskeho bezpečnostného priestoru dobre. Aj tým, že pomáha Ukrajine aj dodávkami zbraní. Aj tým, že sa jasne postavila za prítomnosť vojakov NATO. Jednoducho, stojí na správnej strane dejín. V tomto zmysle treba vládu pochváliť.
Poďme ešte na Slovensko. Vláda má za sebou prvý polčas, ako ho hodnotíte?
Všetci sme od tejto vlády očakávali očistu verejného priestoru po rokoch Ficovho režimu a potom reformy – zásadné systémové zmeny, ktoré posunú Slovensko do 21. storočia, špeciálne vo vzdelávaní a v zdravotníctve. Čo sa týka tej prvej úlohy, máme síce veľa obvinení, obžalôb a procesov, ale je ťažké povedať, ako to dopadne, lebo veľa z tých rozsudkov ešte len príde. S očistou a bojom proti korupcii pohli, ale nič systémové sa neudialo v zmysle reforiem prokuratúry alebo bezpečnostných zložiek. Naopak, skôr je v tom chaos.
Navyše, za generálneho prokurátora zvolili Maroša Žilinku, čo sa ukázalo ako najväčšia chyba z hľadiska nominácie na dôležité posty v štáte. Čo sa týka veľkých reformných projektov, vláda má úžasnú príležitosť s Plánom obnovy a teraz je otázka, či nájdu politickú vôľu a zhodu, aby kľúčové veci prešli. Zdravotníctvo sa tesne, ale podarilo. Aj reforma národných parkov. Treba dodať, že obe reformy prešli aj vďaka hlasu nášho poslanca za PS Tomáša Valáška. Obávam sa však, že už nič veľké v druhej polovici nemôžeme očakávať.
Aký máte z vlády dojem aj v kontexte toho, že to môžu byť vaši budúci politickí partneri?
Mnohí majú dobrý úmysel, aj čo sa týka zmien v súdnictve a prokuratúre. Problémom sú vzťahy v koalícii a zároveň vidíme nekompetentnosť mnohých na vysokých postoch. Niektorí hádžu reformám polená pod nohy, to sa týka najmä strany Borisa Kollára. Výsledok je teda taký polovičatý. Pre objektívnosť musím povedať, že vo vládnych stranách sú aj kvalitní ľudia. Progresívne Slovensko je pripravené na spoluprácu. Sám som tento týždeň prijal v Európskom parlamente premiéra Hegera. Kto budú prípadní budúci politickí partneri Progresívneho Slovenska zo súčasnej vlády, to je dnes predčasné a rozhodnú o tom voliči vo voľbách.
Najväčšia prehra?
Zlý manažment pandémie, následkom čoho na koronavírus zomrelo viac ľudí, než muselo.
Blíži sa snem, veľmi logická otázka preto je, či budete kandidovať.
Debatujeme o tom, ako ďalej po sneme. Tým, že sa snem blíži, vedieme v rámci Progresívneho Slovenska relatívne intenzívne diskusie o tom, ako ďalej. V tejto chvíli by som si to zatiaľ nechal pre seba, aby sme si to vydebatovali najprv vnútri, a keď budú jasné naše interné závery s členmi predsedníctva, určite sa vyjadrím. Kľúčové pre nás je, aby strana tak ako doteraz bola jednotná. Je to to, čo nás odlišuje od iných. Chceme byť konštruktívnou a silnou alternatívou a prispieť k tomu, aby sa v žiadnej forme nevrátil Smer, napríklad v koalícii s fašistami. Lebo to by v kontexte ohrozenia bezpečnosti Európy bolo zničujúce pre slovenskú demokraciu.
