Ako dopadol najnovší triler Adriana Lynea s Anou de Armas a Benom Affleckom v hlavných úlohách?
Trailer sľuboval erotiku, napätie a skvelú zápletku s tajomstvom. Do akej miery to všetko snímka Deep Water, ktorá vyšla v piatok 18. marca na Hulu, spĺňa? Tí, ktorí si ju pustia len preto, aby videli sexuálne scény s Anou de Armas, budú sklamaní. Režisér Adrian Lyne je totiž až príliš skúsený a ostrieľaný na to, aby stavil iba na túto kartu.
Vo svojej novinke sa zameriava na niečo úplne iné, než explicitný sex. Oveľa viac ho zaujíma psychológia postáv, ich charaktery a motivácie, ale zo všetkého najviac tajomstvo, respektíve hľadanie pravdy. Pravdy, ktorú síce každý tuší, viacerí o nej šepkajú, ale v kľúčových momentoch sa jej potvrdenie či vyvrátenie odďaľuje. Treba zároveň pripomenúť, že ide o adaptáciu rovnomennej knihy Patricie Highsmithovej.
Ukážkové manželstvo? Ani zďaleka
81-ročný Brit vie, ako sa natáčajú trilery o manželskom trojuholníku. Dokázal to klasikami ako Osudová príťažlivosť (1987), Neslušný návrh (1993) či Neverná (2002). Natočil aj viacero skvelých diel s inou tematikou, ako napríklad Jakubov rebrík (1990) či Lolita (1997). Dosahuje film Deep Water rovnakú kvalitu?
Lyne sa prefíkane pohráva s divákom a už v úvode ho zaťahuje do nebezpečnej hry, ktorá okamžite vyvoláva viacero otázok. Jasne vidíme, že vo vzťahu ústrednej dvojice niečo nie je v poriadku a zďaleka sa nejedná o ukážkové manželstvo.
Čoskoro zisťujeme, že Melinda (Ana de Armas) sa nebráni rôznym aféram s ďalšími mužmi, respektíve ich cielene vyhľadáva, pričom Vic (Ben Affleck) o všetkom dobre vie. A Melinda vie, že o nich vie. Napriek tomu spolu fungujú akoby nič. Po čase sa však ukazuje, že aj Vic má len jedny nervy a istú hranicu, preto veci začne riešiť po svojom. Rozvod, ale nepripadá do úvahy. Ten by totiž rozhodne neprospel ich malej dcére Trixie (Grace Jenkins).
Portrét poriadne zvrátenej rodiny
Práve Vic je hlavnou postavou filmu. Je ten, koho v obraze najviac vidíme a vieme, čo robí, keď sa Melinda nepozerá. Z jeho výrazu tváre dokonca vieme aj to, nad čím neustále premýšľa. Z malých detailov, ktoré nám režisér postupne odhaľuje, dostávame komplexný obraz o jeho duševnom zdraví a o tom, prečo robí to, čo robí.
Počas sledovania Deep Water budeš prehodnocovať svoje tézy a pocity, budeš kalkulovať a vymýšľať scenáre ako sa príbeh skončí, až sa budeš nakoniec počas záverečných titulkov diabolsky usmievať. Nejde totiž len o povrchný triler s kriminálnou zápletkou tak, ako tucet ďalších podpriemerných filmov typu Dievča vo vlaku (2016) nakrútených ako cez kopírku.
Ide o nenápadný a celkom rafinovaný portrét jednej naozaj zvrátenej rodiny. Síce sa zdá, že nefunguje, obe hlavné postavy sa vlastne krásne dopĺňajú, perfektne sa k sebe hodia a čo je najdôležitejšie, navzájom sa potrebujú. Jedna vec je istá. Nech už sú problémy akékoľvek, rozhodne sa nenudia.
Nečakaj zázraky a budeš spokojný
V porovnaní s predošlými dielami Lynea je v Deep Water menší dôraz na budovanie atmosféry (tú sa režisérovi poradilo skvele docieliť napríklad v debute Foxes či v neskorších snímkach 9 a 1/2 týždňa alebo Jakubov rebrík). Síce tu snaha je, najmä vďaka výbornej hudbe Marca Beltramiho, vieme, že Brit to vie ešte lepšie.
Vedľajšie postavy sú väčšinou ploché, miestami hlúpe a niektoré sú vyslovene do počtu. Taktiež sa dalo viac vyťažiť z hereckých kvalít dvojice Any de Armas a Bena Afflecka. Nielenže obaja mohli dostať viac priestoru, chýba medzi nimi autentická chémia. Všetko našťastie ako-tak vyvažuje silná psychologická línia a esá v rukáve, ktoré najmä v závere vyťahujú scenáristi Zach Helm a Sam Levinson (toho si môžeš pamätať ako tvorcu obľúbeného seriálu Euphoria).
Ak si však videl staré noirové klasiky, prípadne novšie diela s podobnou tematikou, ako napríklad Stratené dievča (2014) Davida Finchera (kde si mimochodom tiež zahral Affleck), Deep Water ti príde len ako ich slabší odvar. Nemaj preto pred sledovaním príliš veľké očakávania. Čím menšie budú, tým budeš spokojnejší. Faktom však zostáva, že aj keď s odretými ušami, stále ide o mierne nadpriemernú snímku. Aj preto jej udeľujeme 6,5 z 10.