Primárka Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) MUDr. Ivana Šoóšová, PhD., nám odpovedala na najčastejšie otázky spojené so srdcom a srdcovo-cievnymi chorobami.
Srdce patrí medzi najfascinujúcejšie orgány v našom tele. Aby prečerpalo krv do celého tela, za deň sa rytmicky stiahne 100-tisíc ráz a vypudí asi 6 240 litrov krvi, čo je viac litrov tekutiny, ako natankujeme do auta za celý rok.
Uznávaný autor Bill Bryson v knihe Ľudské telo píše, že srdce vykoná počas života prácu, ktorá by stačila na zdvihnutie tonového predmetu do výšky asi 240 kilometrov vo vzduchu. „Vzhľadom na húževnaté tempo je zázrak, že väčšina sŕdc vydrží tak dlho,“ podotýka autor.
Niet sa čomu čudovať, že na srdcovo-cievne ochorenia zomiera viac ľudí ako na rakovinu. Na najčastejšie otázky spojené so srdcom sme sa opýtali primárky Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave MUDr. Ivany Šoóšovej, PhD.
V Refresheri ti pravidelne prinášame články na témy ľudského zdravia a rozhovory s vedcami, lekármi či odborníkmi. Aby ti nič neušlo, sleduj tému Zdravie. Ak chceš mať prístup ku všetkým exkluzívnym článkom a benefitom, staň sa členom nášho Refresher+ klubu.
Kardiovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí na Slovensku. Čím si to vysvetľujete?
Nielen na Slovensku, je to celosvetový fakt. V prípade vyspelých krajín to súvisí s dvomi faktormi – prvý je ten, že sa dožívame vyššieho veku, čiže sa zvyšuje priemerná dĺžka života. Je známe, že kardiovaskulárne ochorenia sa častejšie vyskytujú u ľudí vo vyššom veku.
Druhý faktor je, že sa zlepšila liečba kardiovaskulárnych ochorení, ale keďže väčšina z nich sú chronické, liečba neznamená úplné vyliečenie, ale predĺženie života. Ochorenie ako také trvá – je síce pod kontrolou, ale nezmizne a ľudia sa s ním dožívajú relatívne dlhého veku.
Napríklad na infarkt myokardu pred 50 rokmi väčšina ľudí zomrela. Teraz ho vďaka modernej liečbe väčšina pacientov prežije, ale majú chronické následky, ako napríklad srdcové zlyhávanie.
Trápia kardiovaskulárne ochorenia viac mužov alebo ženy?
Častejšie postihujú mužov, a to hlavne vo veku do 50 až 55 rokov. Súvisí to s tým, že ženy sú do menopauzy do určitej miery chránené estrogénmi. Tieto hormóny ich chránia pred tzv. aterosklerotickými ochoreniami, ktoré postihujú cievy. Patrí tam napríklad infarkt myokardu, chronická koronárna choroba či srdcové zlyhávanie. Preto sa u mladých žien tieto ochorenia vyskytujú oveľa menej ako u mužov.
Po šesťdesiatke sa pomer vyrovnáva a kardiovaskulárne ochorenia postihujú ženy aj mužov v podstate rovnako. Vo veku nad sedemdesiat rokov sú v absolútnych číslach viac postihnuté ženy, ale to len preto, lebo sa dožívajú vyššieho veku ako muži.
Mávate medzi pacientmi aj mladých ľudí?
Nie je to veľmi časté. Ak má 20- až 30-ročný človek nejaký problém so srdcom, väčšinou je sledovaný už od detstva – často má vrodenú chybu a je podchytený pediatrom a detským kardiológom a v dospelosti prirodzene prejde ku kardiológovi pre dospelých. U inak zdravých mladých ľudí kardiovaskulárne civilizačné ochorenia nevidíme často, za rizikový považujeme vek nad 40 rokov u mužov a nad 50 rokov u žien.
Do akej miery zapríčiňuje srdcovo-cievne ochorenia genetika a do akej nezdravý životný štýl?
Nezdravý životný štýl uplatňujúci sa dlhé roky je vo veľkej miere zodpovedný za vznik kardiovaskulárnych ochorení v dospelosti. To znamená, že ak niekto odmalička dodržiava zdravý životný štýl, výrazne zníži riziko vzniku civilizačných ochorení. Uvádza sa, že asi za tretinu zodpovedá genetika. Samozrejme, to je takisto veľmi individuálne.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že približne 30 % ovplyvňuje genetika, 50 % zdravý životný štýl a zvyšok tvoria iné faktory – napríklad chronický stres, depresia, psychosociálne faktory, socioekonomický status a podobne.
Ak má niekto vysokú genetickú záťaž pre aterosklerotické srdcovo-cievne ochorenia, je veľká pravdepodobnosť, že nejakú vážnu príhodu – napríklad infarkt myokardu – dostane. Keď bude žiť nezdravým životným štýlom, dostane ho povedzme v štyridsiatke. Ale keď urobí všetko pre to, aby ho oddialil, dostane ho možno v šesťdesiatke, alebo aj vôbec nie. To je veľký rozdiel.
Ak má niekto absolútne priaznivú genetiku, pri nezdravom životnom štýle sa môže k infarktu dopracovať povedzme aj v päťdesiatke. No ak bude zdravo žiť, je veľká pravdepodobnosť, že ho nič také v živote nepostihne.
Aké problémy so srdcom riešite v NÚSCH najčastejšie?
Rozdelila by som to na štyri hlavné skupiny. Prvá je aterosklerotické srdcovo-cievne postihnutie, tam patrí infarkt alebo chronické ochorenie ciev. Druhá skupina sú ochorenia chlopní, čiže zúženie alebo nedomykavosť chlopní. Tretia skupina je tzv. srdcové zlyhávanie, ku ktorému môžu viesť ako aterosklerotické, tak aj chlopňové choroby alebo rôzne kardiomyopatie. Veľmi často zastúpenou skupinou ochorení srdca sú arytmie, čiže poruchy rytmu.
Na aké najčastejšie príznaky súvisiace s kardiovaskulárnymi problémami by sme si mali dávať pozor?
Medzi najčastejšie príznaky srdcovo-cievnych ochorení patria bolesť na hrudníku (typická pre tzv. koronárnu chorobu alebo ischemickú chorobu srdca) a dýchavičnosť, hlavne pri námahe. Človek predtým napríklad bez problémov zvládol vyjsť na štvrté poschodie, a zrazu má problém vyjsť do polovice poschodia – musí sa zastaviť, lebo mu nestačí dych.
Vieme nejakým spôsobom rozoznať, či takáto dýchavičnosť súvisí so srdcom alebo s pľúcami?
Nie. Človek to zistí len tak, že sa dá vyšetriť – aj pneumológom, aj kardiológom. No v prvom rade praktickým lekárom, lebo ten by mal toho človeka najlepšie poznať a rozhodnúť, kam ho ďalej nasmerovať. Niekedy ho stačí len popočúvať fonendoskopom a objektívne fyzikálne vyšetriť.
Ľudia sa často zľaknú náhleho pichnutia pri srdci, pretože predpokladajú, že automaticky ide o kardiovaskulárny problém. Aké môžu byť príčiny tohto „pichania pri srdci”?
Možno to poviem trošku bagatelizujúco, ale samotné pichanie pri srdci je nevýznamný príznak, ľudia mu prikladajú priveľkú dôležitosť. Ak to človeka často obťažuje, tak opäť radím navštíviť praktického lekára, ktorý pacienta vyšetrí, porozpráva sa s ním, urobí EKG a rozhodne, čo ďalej. Ale vo všeobecnosti je to nepodstatný príznak. V bežných ambulanciách sa takíto ľudia objavujú, najčastejšie sú to mladé ženy.
Keď to nesúvisí so srdcom, tak s čím potom?
Väčšinou je za tým chrbtica alebo psychika. Často pomôže, keď sa človek začne hýbať, cvičiť. A niekedy stačí pacientovi povedať – vaše srdce je úplne v poriadku, a ťažkosti zmiznú.
Čo signalizuje, keď človek v pokoji pociťuje silné búšenie srdca alebo má pocit, že mu „preskakuje srdce”?
Búšenie srdca je veľmi nešpecifický príznak, ktorý môže signalizovať úplne banálnu vec, ale aj kardiovaskulárne ochorenie, ktoré sa môže manifestovať arytmiou. V tomto prípade je dôležité zistiť, ako často sa takéto príznaky objavujú, kedy sa to stáva, či to nie je spojené so zvýšeným stresom, s nedostatkom spánku alebo inými bežnými faktormi. Platí to hlavne pri mladých ľuďoch, ktorí iné ťažkosti nemajú. Ak takéto príznaky trápia človeka, ktorý má vyšší vek, viac diagnóz aj iné sprievodné ťažkosti, určite si zaslúži podrobnejšie vyšetrenie.
Ako vieme odlíšiť prejavy srdcového ochorenia od prejavov úzkosti či iného psychického vypätia?
Myslím, že sa na to nedá odpovedať jednou vetou. Veľkú úlohu zohrávajú preventívne prehliadky, a to už od detstva. Pokiaľ je všetko v poriadku, človek zvláda fyzickú aktivitu a nemá žiadne ťažkosti, je dosť pravdepodobné, že tieto pocity pichania pri srdci či preskakovania srdca sú funkčné záležitosti a nemajú žiadny vážnejší podklad. Iná situácia je, ak napríklad človek odpadne, čiže stratí vedomie. To je už vážny príznak a vyžaduje si komplexné vyšetrenie.
Šport vo všeobecnosti znižuje pulz, krvný tlak a posilňuje srdce – prečo potom toľko športovcov umiera počas športovania na náhlu srdcovú príhodu?
Treba rozlišovať šport rekreačný a vrcholový. Rekreačný je jednoznačne prospešný, vhodný a treba ho pestovať. Vrcholový šport už nie je z hľadiska kardiovaskulárneho zdravia to najoptimálnejšie, čo by mal človek robiť. Spája sa totiž s vysokou mierou stresu, extrémnou záťažou a inými rizikami, ktoré sa rekreačného športu netýkajú.
Môžeme pomenovať dve najčastejšie príčiny, prečo mladí športovci kolabujú, niekedy, žiaľ, aj s fatálnym koncom. Prvou sú tzv. hypertrofické kardiomyopatie, čo je genetická záležitosť. Preto by mal každý vrcholový športovec podstúpiť echokardiografické vyšetrenie, ktoré dokáže takéto ochorenie odhaliť.
Druhou príčinou je myokarditída, čiže zápal srdcového svalu, ktorá sa však vopred odhaliť nedá. Tá často súvisí s „nevyležanými” a neliečenými zápalovými ochoreniami, akými môže byť obyčajná chrípka, ale aj covid-19. Stáva sa, že chorobu nevyležia, lebo sa napríklad pripravujú na preteky a potrebujú trénovať, alebo ich k urýchlenému zaradeniu do tréningového procesu tlačia iné okolnosti. Vtedy sa organizmus z infekcie úplne nevylieči a môže to mať aj takéto následky.
Koľko nedoliečených chrípok môže spôsobiť takéto vážne ochorenie?
Stačí jedna jediná. K myokarditíde môže viesť už jedno „nevyležané” akútne zápalové ochorenie. Aby to zasa nevyzeralo príliš hrozivo, našťastie, k takýmto komplikáciám, vzhľadom na častý výskyt viróz, nedochádza často.
Môže sa to týkať napríklad aj zaneprázdnených ľudí, ktorí prehliadajú príznaky ochorenia, lebo „majú toho veľa“?
Áno, určite. Môže to postihnúť hocikoho. Človek na to môže mať aj predispozíciu, ale to sa nedá dopredu zistiť. Zistí sa to, žiaľ, až vtedy, keď už myokarditída prepukne.
Farmaceutka Lucia: Môj osobný názor na homeopatiu je, že ide o placebo efekt
30. marca 2024, 9:30
Vedci často hovoria, že prekonanie ochorenia covid-19 zvyšuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení. To ste mi pred chvíľou potvrdili aj vy. Mali by si pacienti po prekonaní covidu dať vyšetriť srdce?
Covid-19 zvyšuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení, pretože postihuje predovšetkým endotel – vnútornú výstelku ciev. Paušálne si však všetci po covide nemusia dať vyšetriť srdce, len ak im ostanú nejaké ťažkosti, ktoré predtým nemali. Tie by mali v prvom rade konzultovať so svojím všeobecným praktickým lekárom.
Môžeme podľa vás dôverovať fitnes náramkom, keď ide o meranie pulzu a hladiny stresu?
Fitnes hodinky sú možno v niektorých ohľadoch užitočné, ale obávam sa, že niekedy ľuďom iba vytvárajú psychický stres. Normálne by sa cítili dobre, ale zrazu im začnú pípať hodinky, všimnú si frekvenciu nad 100 úderov za minútu, znepokojí ich to a začarovaný kruh je na svete. Nie som proti tomu, ak ich niekto používa, ale nemali by človeka vyvádzať z rovnováhy. Menej je niekedy viac.
Čo môže signalizovať zvýšený pulz v pokoji?
Väčšinou to signalizuje fyzickú netrénovanosť. Je známe, že aeróbny šport znižuje pulzy. Vyššie pulzy v pokoji mávajú najčastejšie mladé štíhle ženy, ktoré veľmi nešportujú. Preto kardiológovia odporúčajú venovať sa rekreačnému športu minimálne trikrát týždenne aspoň na polhodinu. Ak má človek dlhodobo zvýšený pulz v pokoji a má z toho obavy, môže sa, samozrejme, poradiť o tomto probléme so svojím lekárom.
Aká hladina pulzu a na ako dlho už môže byť riziková?
Za normálny sa považuje pulz od 50 do 100 úderov za minútu. Netreba sa však podľa toho riadiť až príliš. Človeku bežne vyskočí pulz nad hodnotu 100 a neznamená to nič vážne. Stačí, keď má napríklad teplotu alebo sa ponáhľa.
Hovorí sa, že veľa kávy škodí srdcu. Čo je na tom pravdy?
1-2 espressá denne určite neuškodia.
