Platové podmienky opatrovateliek sa za 10 rokov nezlepšili. Tie pracovné však vraj sú v porovnaní so Slovenskom naďalej luxusné.
V zahraničí pracujú desiatky tisíc Sloveniek a Slovákov. Mnohí z nich poskytujú domácu opatrovnícku starostlivosť. Počet tých, čo pôsobia v Rakúsku, odhaduje Kristína Országhová zo slovenskej pobočky organizácie Amnesty International podľa údajov z roku 2019 na 20 000, pričom až 95 percent z tohto počtu tvoria ženy. Väčšina z nich pracuje v dvojtýždňových turnusoch formou tzv. 24-hodinovej opatery.
Podľa Kristíny Országhovej prácu opatrovateliek nepovažujú ľudia za plnohodnotnú, keďže vraj „nie je produktívna a ženy by ju predsa robili aj tak“. Status menejcennosti, pri ktorom opatrovateľky hanlivo označujú za „utieračky zadkov“, je podľa Országhovej porovnateľný naprieč európskymi štátmi. Zo Slovenska dnes do Rakúska odchádzajú opatrovať najmä ženy vo veku 40 až 65 rokov, väčšinou po tom, ako stratia prácu, čelia exekúcii alebo sa nevedia dlhodobo zamestnať. Jedným z dôvodov je aj fakt, že mnohé už majú aj samostatné deti.
„Iným dôvodom na odchod býva aj ovdovenie, rozvod či rozchod, ktorý spôsobuje stratu ekonomickej pozície. Niekedy stačí aj to, ak o prácu príde manžel a do hľadania príjmu sa zapojí žena, ktorá v regióne zväčša nemá problém nájsť kontakt na ženu, ktorá chodí opatrovať.“
Hľadanie práce v Rakúsku sa v ostatných rokoch presunulo na sociálne siete, no ešte stále je bežné, že pracovné ponuky prichádzajú od žien priamo z komunity, obce či dediny. Slovenské opatrovateľky v Rakúsku majú rakúsku živnosť a pôsobia cez slovenské alebo rakúske agentúry.
Presný počet slovenských agentúr sa podľa Kristíny Országhovej zistiť nedá, keďže sa venujú „hľadaniu rôznorodých typov živnostníkov od klampiarov cez opatrovateľky až po stavbárov“. A ani v Rakúsku vraj nie sú všetky agentúry zaevidované. „Na základe dobrovoľnej evidencie však vieme asi o 800 certifikovaných agentúrach, ktorých praktiky a postupy sú koordinované s Červeným krížom.“
Minimálnou povinnosťou agentúr je sprostredkovanie kontaktu s klientom, preskúmanie jeho zdravotného stavu a informovanie o ňom. Dobrá agentúra by mala navyše zabezpečiť aj jazykovú, právnu a daňovo-odvodovú podporu a operatívne riešiť problémy. Agentúry sú podľa Kristíny Országhovej kvalitatívne rozmanité a na internete tak môžeme nájsť aj blacklisty tých menej poctivých.
Kristína Országhová hovorí, že platové ohodnotenie zahraničných 24-hodinových opatrovateliek v Rakúsku dlhodobo stagnuje, no mnohé z nich v zásade nemajú na výber. „Keď ste v životnej tiesni a od vášho príjmu sú závislí rodičia či deti, neostáva vám mentálna kapacita na kalkulovanie a hľadanie lepšej ponuky. Siahate po práci, ktorá vám pomáha prežiť, aj keď to často nemusí byť práve dôstojný život.“
Na základe mnohých rozhovorov s opatrovateľkami sleduje Kristína Országhová medzi osudmi žien isté podobnosti. Každá zo šiestich opatrovateliek sa vraj zlepšila v nemčine a všetky už zažili nejakú formu povýšenectva a diskriminácie na základe svojho východoeurópskeho pôvodu.
„Všetky ženy poukazujú na existenciu problematických agentúr. Zhodnú sa aj v tom, že sú za prácu vďačné, keďže ich často zachránila z ťažších životných situácií a aj napriek tomu, že práca v Rakúsku nie je ideálna, považujú ju za omnoho lepšiu ako na Slovensku.“
Flotily, Bolt a nahnevaní taxikári: Prečo nás vozí toľko cudzincov?
1. februára 2026 o 15:50
V Refresheri sme sa jednej zo skúsených slovenských opatrovateliek pôsobiacich v Rakúsku spýtali na špecifiká práce. Keďže hovoriť verejne môže znamenať pre opatrovateľky isté riziko, meno opatrovateľky neuvádzame. Ak chceš čítať viac článkov o podobných témach, predplať si Refresher +.
Len včera ste sa vrátili z Rakúska. Aká bola cesta?
Únavná. Pracujem v regióne neďaleko Viedne a na východ Slovenska som sa vrátila po dvoch týždňoch. Celý deň som strávila v aute a prišla som o deviatej večer.
Patríte k ženám, ktoré pred odchodom do Rakúska pracovali ako opatrovateľky v slovenských zariadeniach. Prečo od nás ženy odchádzajú aj z tohto prostredia?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako je rozdelená 24-hodinová služba.
- Aké dôvody majú ženy na to, aby vycestovali za prácou do Rakúska.
- Koľko peňazí si za sprostredkovanie práce berie agentúra.
- Ktoré diagnózy majú ich pacienti najčastejšie a aký postoj k opatrovateľkám majú rodiny klientov.
- Či môžu opatrovateľky odmietnuť konkrétneho klienta.
