Napriek mnohým výpovediam a dôkazom sa história často cielene prekrúca.
Dnes 27. januára si na celom svete pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. V tento deň presne pred 77 rokmi Červená armáda oslobodila nacistický koncentračný tábor Osvienčim-Brezinka.
Keď sa vojaci dostali do areálu vyhladzovacieho tábora, našli v ňom tisíce podvyživených ľudí, ktorí z posledných síl bojovali o prežitie. Nacisti v Osvienčime-Brezinke podľa odhadov usmrtili približne 1,5 milióna osôb. Vojaci však zachránili už len posledných zhruba 7 600 väzňov.
„Ľudstvo nesmie na tieto hrôzy zabudnúť, inak sa napriek existencii desiatok tisíc priamych svedectiev a dôkazov budú šíriť klamstvá skryté za ‚iný názor‘,“ povedal Richard Duda, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí.
V deň pamiatky obetí holokaustu ostro skritizoval varínske zastupiteľstvo, ktoré nedávno odmietalo v obci premenovať ulicu po prezidentovi Jozefovi Tisovi, ktorý kolaboroval s režimom nacistického Nemecka a posielal ľudí do koncentračných táborov.
Duda ďalej vymenúva činy, ktorých sa Tiso dopustil: „Odňal svojim občanom ľudské práva, ukradol majetok, zakázal vykonávať povolanie, vstupovať do verejných priestorov a vzdelávať sa.“
„Čo je to za človeka a ako musí zmýšľať, ak dopustí, aby bola po protagonistovi takého režimu pomenovaná ulica? Ak je argumentom pre nečinnosť nutnosť vybaviť si nový občiansky preukaz, je to asi ten najrozpačitejší a najsmutnejší argument. Veríme, že mienka absolútnej väčšiny Slovenska zvíťazí nad morálnym suterénom, na ktorý, ako sa zdá, sú aj zákony prikrátke,“ dodal.
Na Slovensku sme si ešte len pred týždňom pripomínali 77. výročie krvavej udalosti, ktorá sa zachovala pod názvom masaker v Kľakovskej doline. 21. januára 1945 nacisti potrestali obyvateľov obcí Ostrý Grúň a Kľak za to, že niektorí z nich pomáhali partizánom. Obce vypálili a na mieste zavraždili 148 ľudí vrátane 48 detí. O masakre v menovaných obciach sme sa rozprávali s historikom Michalom Petríčkom a Vierou Kováčovou z Múzea SNP.
„Podobné represie boli u nacistov počas druhej svetovej vojny známe. Dôvody na takéto akcie boli rôzne, avšak najčastejšie išlo o tvrdé zásahy, aby obyvateľstvo odmietalo pomáhať partizánskym skupinám. Dôležité je uviesť fakt, že takáto tvrdá akcia, akou bolo vyhladenie a vypálenie obcí Ostrý Grúň a Kľak, nemá v slovenských moderných dejinách obdobu,“ povedal pre Refresher Petríček. Článok si môžeš prečítať tu.
