S Brančim Kováčom sme sa porozprávali o jeho kariére a prerode z mainstreamového na takmer alternatívneho rapera, ale aj o politike, plagiátorstve v hudbe a jeho marketingových (ne)skúsenostiach.
Branči Kováč alias Vec patrí k zakladateľom a budovateľom slovenskej rapovej scény, ktorej sa však dnes už necíti byť súčasťou.
Aj keď nechce byť zaškatuľkovaný ako ten, ktorý rapuje len o politike, spoločenský rozmer hudby považuje za dôležitý a rétoriku svojich kolegov preto odmieta. „Drvivá väčšina interpretov sa stráni vyjadrovania k spoločenským veciam, je to pre nich nepohodlné. Aj pre toto si rozumiem oveľa viac s hocijakou inou kapelou ako s väčšinou raperov.“
Hoci Vec patrí k služobne najstarším, nemyslí si, že jemu alebo niektorému z jeho kolegov hrozí, že budú musieť ísť do dôchodku, práve naopak. Váži si, že jeho základňa fanúšikov rastie s ním, a má pocit, že sa vie k témam vyjadriť ešte trefnejšie. „Keď nebude mojim fanúšikom vadiť, že som zhrbený a už nie som taký pružný a rýchly, tak to budem robiť,“ dodáva Branči Kováč.
Refresher je jedným z mála slovenských médií, ktoré dlhodobo monitorujú slovenskú rapovú scénu. Ak chceš kvalitné články a rozhovory čítať aj v budúcnosti, môžeš podporiť náš Refresher+ klub, vďaka čomu budeme mať ešte viac priestoru na ich tvorbu.
Môžeme ťa ešte označovať za rapera? Mám pocit, že v posledných rokoch máš bližšie skôr k alternatívným žánrom, aj keď si zostal verný pôvodnému remeslu.
Časom sa to tak vyvinulo. Z hlavného prúdu slovenskej rapovej scény som sa vytratil. Treba povedať, že to bolo cielene. Dlho som na tom pracoval, nebol som spokojný so skladbou svojich fanúšikov ani s mechanizmom, ako funguje scéna. Som iný človek, nie som na to stavaný. Pravidlá, ktoré medzi interpretmi panujú, sa mi niekedy zdajú smiešne a naozaj sa cítim lepšie a slobodnejšie, keď si razím túto slobodnejšiu cestu. Svoju cestu som si síce razil vždy, ale mal som aj životnú fázu, keď som bol so scénou viac súčinný. Teraz to tak určite nie je.
Čo konkrétne z týchto pravidiel máš na mysli?
Rétorika scény celkovo. Drvivá väčšina interpretov sa stráni vyjadrovania k spoločenským veciam, je to pre nich nepohodlné. Aj pre toto si rozumiem oveľa viac s hocijakou inou kapelou ako s väčšinou raperov. Neviem, čím to je, ja som si to nerozkázal. Nespĺňam ideálne atribúty člena scény, a tak ma to logicky ťahá inam. A ešte nemám rád zverejňovanie klipov v nedeľu o ôsmej večer.
Tento tvoj proces odštiepenia sa od scény je už na konci?
Mám rád raperov a budem s nimi robiť, ale ten okruh nie je taký široký ako kedysi. Dnes robím len s kamarátmi, nechcem strácať čas zbytočnými spoluprácami.
V posledných rokoch si „vystriedal“ niekoľko kolegov, Škrupa, Tona S. alebo teraz Švidraňa, ale sám robíš oveľa menej. Je to cielené?
Potrebujem sa vždy niekam hýbať. Nebol by som spokojný s tým, keby som vedel, že idem opäť robiť niečo podobné, ako som už robil. Potrebujem sa vždy odraziť a odlíšiť a človek, s ktorým v tej chvíli robím, mi v tom dokáže veľmi pomôcť. Ako artist cítim, že moja diskografia by nemala splývať do jedného veľkého nečitateľného klbka. Snažím sa releasy oddeliť zvukom, spájaním sa s ľuďmi, témami alebo konceptom.
Máš vyhliadnutého niekoho ďalšieho, kto ťa baví a spravil by si s ním projekt?
Teraz mám „na tanieri“ EP projekt, ktorý dám von v horizonte mesiaca, ten bude sólový. Potom sa chcem venovať spoluprácam, ale nechcem prezrádzať, lebo to ešte nie je isté. Do niekoľkých rokov by som chcel spraviť album s kapelou, s chalanmi, s ktorými som hral. Chcel by som, aby album vznikol s kapelou od úplného začiatku, nie aby len hrali moje podmazy. Viem si predstaviť, že niektoré skladby vzniknú v skúšobni s kapelou od prvého momentu. Je to plán na nasledujúce roky.
Tvrdíš, že tvoje projekty sa od seba vždy odlišujú, čím sa bude líšiť ten najnovší?
Je trochu vážnejší a zabŕda do spoločenských tém viac, ako je v mojich sólo veciach zvykom. Bude to mať trochu bližšie k Ultrazvuku, ale nebude to ani taká vyhranená elektronika, ako sme mali na poslednom projekte so Švidraňom. Všetky beaty som robil sám. Bude o mojom vzťahu k ľudstvu a fungovaní sveta ako takého.
Ja som myslel, že to bude o dezinformáciách a konšpirátoroch.
Nie, len som použil túto slovnú hračku. Samozrejme, každý vie, na aký časopis narážam.
Ako ti ide marketing? Dnes je to do veľkej miery o tom, ako sa vieš predať alebo či sa vôbec chceš predávať.
Priznávam, že marketing je moja slabá stránka, veľa vecí by som potreboval vylepšiť. Napríklad moja posledná platňa so Švidraňom prebehla skoro až bez povšimnutia. Považujem ju pritom za brutálne vydarenú. Trochu sme podcenili zacielenie a oslovenie ľudí. Ja som oldschool, takže ak má pre mňa niekto nejaký tip, ako to vylepšiť, určite ho privítam.
Raper to asi musí mať v sebe, musí byť aktívny a ochotný sa predávať. Možno si aj viac fotiť jedlo na Instagram.
Jedlo som si fotil už dávno, instastorkám som prepadol svojho času tiež. Zverky ma stále považuje za instagramového maniaka, ale myslím si, že som pribrzdil. Uvedomujem si, že sa musím vedieť predať, a som ochotný pre to urobiť veľa. Uvedomujem si svoju pozíciu a že sa pohybujem v „popkultúre“, kde je toto súčasťou fungovania umelca, ale zas odtiaľ-potiaľ.
Spolupráce máš?
Pomáhal som kamarátovi predávať cébedéčko (smiech). Ja som bol v tej vlne na začiatku. Keby som s tým mal začať teraz, už by som to nedal. Hneď ako sa niečo prepáli, trochu mi to smrdí. Ale keď mám byť v niečom prvý, mám to rád. Z času na čas si nejaké to produktové plnenie dohodnem, ale nechcem to moc prepaľovať, ľudia sú na to citliví.
Videli sme ťa v reklame pre banku, čo niekoho mohlo prekvapiť.
Keď ma 365 banka oslovila na kampaň, dlho som váhal, či to zobrať. Pýtal som sa sám seba, či je to dobrý nápad. Samozrejme, dostal som za to peniaze, ktoré pre mňa boli atraktívne, ale presvedčilo ma to, že som vedel, aký bude charakter kampane a výsledok. Vedel som, že pôjde o spoty, kde sa pranierujú konšpirátori alebo rieši ekológia, čo mi je srdcu blízke. Pokojne by som o týchto témach rapoval. Nepriečilo sa mi to, preto som prikývol. Môžem povedať, že som sa tam cítil celkom komfortne. Samozrejme, som si vedomý, že banka chce v prvom rade spravovať tvoje peniaze a používa na to rôzne spôsoby, ale keď sa napr. ekológia stane prostredníctvom jej kampane témou a presvedčí to pár ľudí sa ňou zaoberať, tak sa to, myslím, dá akceptovať.
Kritiku od pár raperov si zožal hlavne preto, že si sa v minulosti voči komercii ohradzoval.
Peniaze z tejto spolupráce mi umožnili, aby som mohol ďalej bez kompromisov robiť svoju hudbu. Zároveň som nepotreboval robiť žiadne kompromisy, aby som sa predával viac alebo aby boli moje skladby ľúbivejšie. Tie, mimochodom, robím rád aj bez toho. Aj keď som bol voči 365 banke zaviazaný, dala mi slobodu v tvorbe, čo bolo super.
Hoci už vo veľkom fungujú streamy, ty ešte stále predávaš aj platne.
Myslím si, že mnoho mojich fanúšikov nekupuje platne, aby z nich počúvali hudbu (smiech). Robíme pekné artworky so šikovnými ľuďmi a vieme, že niektorí ľudia si potrpia na to, aby ich mohli držať v ruke. Ľudia majú platne spojené s pekným životným obdobím a chcú ich mať v poličke, aby sa nimi raz za čas mohli prehrabať. Naopak, hudba na streamoch ide často do ústrania a, povedzme si pravdu, môže zapadnúť prachom. Na albumy, ktoré vyšli dnes iba na streamoch, si možno o 15 rokov nikto nespomenie. A navyše som DJ, kto iný by mal dnes vydávať platne, keď nie ja?
Tento prechod do digitálu ti v niečom vyhovuje?
Nemyslím si, že moji fanúšikovia mali problém s tým, aby si zvykli, že moju hudbu nájdu na digitáloch. Poväčšine ma nepočúvajú hlupáci, ktorí by sa stránili týchto služieb.
Podľa Spotify ťa počúva asi 25-tisíc ľudí mesačne, pár tisíc ešte určite nájdeme na iných profiloch. Toto je tvoj momentálny potenciál?
Samozrejme, chcel by som, aby to bolo 100-tisíc, jasné, lepšie by sa mi žilo, mal by som viac peňazí a robil väčšie koncerty. Nechcem povedať, že svoj vrchol mám za sebou, ale udržať sa na špičke počas celého hudobného života je veľmi ťažké. Dokáže to len pár ľudí. Napríklad Meky Žbirka to vedel. Ja som v podstate zmierený s tým, že so svojou nevymáchanou hubou asi nejak brutálne nezbohatnem, ale solídny štandard by mi hudba mohla udržať.
Dokedy môže raper rapovať? Je vás viac, ktorí máte po štyridsiatke, dnes sa zdá, že to už o veku nie je, možno skôr o obsahu.
To je otázka. Zastavte ma, keď to bude trápne. Samozrejme, už teraz mi to niektorí hovoria. Keď 20-ročný človek počúva moje múdrosti o tom, ako byť spoločensky zodpovedný, tak tomu nemusí rozumieť a môžem mu pripadať ako z iného vesmíru. Ale kým sa nájdu ľudia, ktorí prejavia záujem počúvať aj tie „zrelšie“ veci, tak to budem robiť. Všetci tí, čo sme tu dnes, budeme podľa mňa rapovať do smrti.
Keď budeš stáť na pódiu ako 60-ročný, už asi nebudeš môcť pobehovať a kývať hlavou. Nevyzeralo by to najlepšie.
Nehovorím, že v takom veku budem na pódiu. Bohužiaľ, už teraz sa fyzicky necítim tak ako pred desiatimi rokmi (smiech). Samozrejme, už nie som taký vystretý, ani fyzička už neposlúcha tak, ako poslúchala. Ale prináša to život. Keď mojim fanúšikom nebude vadiť, že som zhrbený a už nie som taký pružný a rýchly, tak to budem robiť. Moji fanúšikovia starnú so mnou, čo je super, a chcem, aby to tak bolo. Nemôžem rapovať pre 20-ročných, je to v podstate nonsens. Bolo by trápne, keby som sa snažil približovať im a nazerať na svet ich očami. Už pri Hudbe k láske na mňa starší fanúšikovia pozerajú, kam som zablúdil. Veľa starších fanúšikov mohol zaskočiť trapový a dance zvuk, ale potreboval som to spraviť hlavne sám pre seba, pocítiť, že nestojím na jednom mieste. Navyše väčšina hudby, čo dnes počúvam, je elektronická.
Máš ešte po rokoch témy, ktoré chceš, potrebuješ a dokážeš naplniť?
Svet sa mení, témy pribúdajú a ja sa im neotáčam chrbtom. Myslím si, že práve tým, že sa nemotám len okolo svojho ega, ich dokážem podať oveľa lepšie. Keď rapuješ iba o sebe, nemáš kam ísť. Ale jasné, rétorika rapera k tomu všetkému patrí, máme radi, keď sa môžeme chvastať a pochváliť hlúpymi vecami. Tento sedlák vo mne stále je, ale určite sa chcem kultivovať a zároveň byť zábavný. Nechcem byť zaškatuľkovaný len ako spoločensky uvedomelý raper.
Teraz je aktuálna kauza vykrádania melódií, ale stále aj beatov. Aký máš ako beatmaker postoj k tomu, keď niekto používa viac či menej dlhé pasáže iných skladieb?
Medzi plagiátorstvom a autorstvom je dnes veľmi tenká hranica. Kedysi bolo neprípustné, aby si niekto zobral čo i len časť skladby. Verejnosť je čím ďalej, tým viac benevolentná a pajcovačky sú oveľa očividnejšie. Akceptujú sa oveľa viac, ako sa akceptovali kedysi.
Sám sampluješ. Kde je teda hranica?
Napríklad skladba Branči Kováč pozostáva zo samplu od Terryho Snydera – In a Persian Market. Je tam zaslučkovaných 4 alebo 8 taktov a sú tam dorobené bicie. Ide o samplovanie, je to štandardná metóda rokmi praktizovaná v rape naprieč celým svetom. Keď to niekto nevie, musí sa to doučiť, ťažko sa to dá vysvetliť.
A potom sú také momenty, keď sme si napríklad na Ultrazvuku zobrali konkrétny refrén, ktorý sme prespievali, lebo sa nám páčila melódia. Ale netvárime sa, že sme to vymysleli sami, práveže vzdávame poctu Mos Defovi a Talibovi Kwelimu, ktorí to spravili v origináli. Aj oni ten popevok podľa mňa zobrali z nejakého starého funku. My sme na túto šnúru len nadviazali a je to priznané, a keď sa ma na to niekto opýta, samozrejme, to priznám.
Kde je teda problém?
Niektorí slovenskí producenti aj raperi berú celé pasáže, ale nie zo starých 20-ročných trackov. Samplujú sa dvojročné tracky. Mne sa to zdá ako nonsens, je to trochu veľa. Nie je tam ani žiadny historický odkaz, ale dnes sa to akceptuje.
Takže čím staršie, tým lepšie. Vyriešilo by sa všetko, ak by každý interpret v opise skladby priznal, čím sa inšpiroval?
Mohlo by sa to robiť, aj ja by som to mohol robiť. Hlavne pre ľudí, ktorí nevedia, o čo ide.
Mnohí hovoria, ako ich aktuálna situácia s vypnutou kultúrou zasiahla, málokto sa odváži opísať to konkrétne.
Samozrejme, keď sa nehralo vôbec nikde, boli sme úplne v prdeli. Potom sa v lete niečo otvorilo, odohrali sme pár festivalov. Keď prišli obmedzenia do 100 alebo 200 ľudí, stále sme boli celkom v pohode. Robili sme s Ultrazvukom turné, s ktorým sme sa zamerali na malé kluby, a tak sme hrali aj vtedy, keď tí číselne väčší hráči mali problém pre kapacitné obmedzenia. V podstate bola pre nás výhoda, že nemáme veľké publikum. A ak sa niekto pýta prečo, mám na to vysvetlenie. Tým, že mám vyšpecifikovaný politický názor a neštítim sa prezentovať ho, časť fanúšikov si odháňam. Veľa ľudí ma nebude počúvať už len preto, že som povedal svoj názor napr. na Fica a spol.
Neoslabol hlas rapu v spoločenskej úlohe?
My s Ultrazvukom sme povedali, čo sme potrebovali povedať. Zaškatuľkovať sa ako raper, ktorý hovorí len toto, ťa nebude baviť navždy. Ja tu nie som, aby som naprával zblúdilé ovečky, len si poviem svoje. Robiť to donekonečna je únavné a prakticky nemožné. Rap ako žáner je síce spoločensky kritický, ale je aj o zábave. V konečnom dôsledku je to to, čo nás posúva. Rád však pomedzi zábavné skladby prepašujem aj niečo hlbšie.
Dnes sa, paradoxne, vyjadrujú k spoločenským témam aj tí, ktorí to vo zvyku nemali. Naopak, napríklad Moja reč alebo Strapo nevydávajú často a máme tu aj doslova extrém v podaní takého Molocha.
Je to možno tým, že protipól nášho názoru sa už neskrýva v zákopoch, ale dostáva sa viac do povedomia. Dobrým príkladom je teraz antivaxer Djokovič, z ktorého idú robiť pomaly prezidenta všetkých antivaxerov. Neviem, čím to je, tiež mi to vŕta hlavou. Svet sa prudko mení, ale nechcem byť ten zatrpknutý človek, ktorý ho nechápe. Snažím sa stále aktualizovať svoj názor, a keď mi niekto povie niečo múdre, rád svoje názory prehodnotím. Nie som najmúdrejší na svete, rád sa učím od múdrych ľudí.
V skladbe 2021 už kritizuješ aj aktuálnu vládu, doteraz bolo o tebe známe najmä to, že máš problém s extrémizmom a vyhraňuješ sa voči Ficovi. Ku komu ďalšiemu by si sa teda po novom vyhranil?
Keď to preženiem, tak strana OĽaNO sú pre mňa zväčša stredoškoláci, ktorí nie sú kompetentní, aby sedeli vo vláde. Nechcem krivdiť všetkým, ale nemajú kapacity. Už len tým, ako skočili z 10 na 25 % za týždeň, muselo byť všetkým jasné, že toľko poslaneckých mandátov odborníkmi proste nenaplnia. Ani Škodovka by nedokázala za pár dní vyrobiť o 120 % viac áut. Chýbajú im ľudia, ani vedenie nie je žiadna sláva. Ja som navyše nikdy nebol zástancom krikľúňov. Ale je to hlavne vizitka národa. Slovač proste zvykne opakovane voliť jánošíkovské typy.
Vidíš aj niečo pozitívne?
Aj vo vláde sú dnes ľudia, ktorí rozmýšľajú dobre, keby boli všetci takí, Slovensko by malo výborný kurz. Ten však ide v celej východnej Európe do prdele, Rusko si tu buduje silný vplyv a mám z toho obavy. Ale verím našim ľuďom a verím, že komunizmus nebol tak dávno, aby si to nepamätali. Spolieham sa na to, že otcovia a starí otcovia budú poučovať mladšie generácie, prečo to nebolo dobré.
Logická otázka teda je, či si nerozmýšľal nad aktívnym vstupom do politiky.
Myslel som si, že tam smerujeme (smiech).
Ale myslím to vážne, na kandidátkach niektorých strán by si sa asi nestratil a zrejme by za teba boli radi.
Rozumiem, ale ja na to jednak nemám kapacity a hlavne nie som bezúhonný človek, zakrátko po zvolení do nejakej funkcie by som musel podať demisiu. V živote som narobil toľko hlúpostí, že by som bol ako politik až príliš ľahko zdiskreditovateľný. Som raper, ktorý má veľa hriechov (smiech). Politika je veľmi špinavý svet, nemám žalúdok na to, aby som tam bol. Nie som ani hádavý typ, nebaví ma to. Mal som toľko príležitostí byť súčasťou rapových beefov, ale ja to neznášam. Politika je presne toto, je to bojový ring.
Sú nejaké trendy, ktoré sleduješ?
Mám obdobie, že som na pár týždňov vypol od všetkého, nesledujem ani správy. Priority sú inde, v roku 2021 sa mi narodil syn. To sú veci, ktoré ma zamestnávajú, naplno sa chcem venovať rodine. V podstate aj výpadky v koncertoch mi celkom vyhovovali, mohol som sa sústrediť na súkromné veci.
Toto hovorí veľa raperov. Viacerí ocenili, že majú čas a odstup.
Táto facka bola asi potrebná, lebo hudba a celkovo ľudstvo sa mali tak dobre, že to už nemalo kam ísť. Myslím si, že ako ľudstvo v najbližšom čase dostaneme ešte viac podobných faciek. Kultúra detto, keďže za ľudí v tomto odvetví sa nemá kto postaviť. Dokonca som počul aj úvahy o zrušení ministerstva kultúry.
Posledná otázka, keď ťa zavolajú hrať na Grape aj Pohodu, čo spravíš? Samozrejme, narážam na ich aktuálny spor pre presun Grapu na letisko pri Trenčíne.
Bude to na jednom letisku, ale, našťastie, nie v rovnakom termíne. Ja som organizátorom Pohody aj povedal, že sa s Grapom určite zmieria. Bola by veľká škoda, keby sa tieto dve inštitúcie rozhádali. Sú z jedného tábora. Prinášajú ľuďom to lepšie zo slovenského hudobného spektra. Do budúcna si prajem, aby našli spoločnú reč. Ale najlepšie by bolo, keby si Grape našiel vlastný priestor, s ktorým sa stotožní a bude pokračovať v budovaní vlastnej identity.
