Ústavný súd sa zaoberal karanténou z prvej vlny koronavírusu. Konštatoval síce problémy, ale nie také zásadné, aby mohli ľudia žalovať štát.
Časti zákona o ochrane verejného zdravia, ktoré sa týkajú karantény a izolácie, sú protiústavné, tvrdí Ústavný súd SR.
Sčasti tak vyhovel návrhu verejnej ochrankyne práv SR Márie Patakyovej, ktorá žiadala o posúdenie ústavnosti niektorých zásahov do práv počas pandémie. Neznamená to však, že občania, ktorí boli v štátnej karanténe, môžu žalovať štát.
V nesúlade s ústavou je časť zákona, ktorá sa týka nariaďovania izolácie osobám mimo domáceho prostredia. Ide pritom o pozbavenie osobnej slobody.
„Izolácia v zdravotníckom zariadení, prípadne v inom určenom zariadení, v spojení s legálnou definíciou izolácie, ako aj absencia procesnoprávnych záruk osobnej slobody“ viedli Ústavný súd k záveru o nesúlade s ústavou. O rozhodnutí informovali predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan a sudca spravodajca Martin Vernarský.
Za protiústavné označil Ústavný súd aj napadnuté ustanovenia v častiach o karanténnych opatreniach. Podľa jeho zistení „právny poriadok pre prípad karantény ako pozbavenia osobnej slobody nedostatočne určuje zákonné medze uvedeného základného práva a neposkytuje náležité procesné záruky“ vyplývajúce z ústavy a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V rozpore s ústavou sú taktiež ustanovenia, podľa ktorých ministerstvo zdravotníctva alebo úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďujú ďalšie „opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môžu zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas“. Podľa Ústavného súdu ide o nesúlad s ústavnými normami zakotvujúcimi požiadavky na určovanie medzí základných práv a slobôd.
„Šírka formulácie oboch napadnutých ustanovení (‚ďalšie opatrenia‘) neposkytuje potrebné záruky ochrany jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi do základných práv a slobôd, čím určovanie medzí základných práv a slobôd vyhradené zákonodarnej moci neprípustne prenecháva podzákonnej normotvorbe,“ konštatoval v náleze Ústavný súd.
Ústavný súd nevyhovel navrhovateľke v časti, v ktorej napádala ustanovenie o uhrádzaní nákladov spojených s plnením povinností zákona, ako aj ďalších predpisov o ochrane verejného zdravia, tým, kto je nimi povinný.
Úrad verejného zdravotníctva SR rozhodnutie Ústavného súdu SR berie na vedomie. Podrobnejšie sa vyjadrí až po tom, ako sa s rozhodnutím dôsledne oboznámi.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková zareagovala, že zrušenie ustanovení by nemalo mať dosah na súčasnú právnu úpravu.