- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Hoci veľa ľudí sa podľa jeho slov domnieva, že táto práca sa dá zvládnuť „len tak“, Michael tvrdí, že ani oblek niekedy nepomáha: „oči zakryť nedokáže“.
Deratizér Michael nám porozprával všetko o svojej práci. Za roky, odkedy vedie vlastnú firmu Pán Deratizér, sa na výjazdoch stretol naozaj s hocičím, a ako hovorí on sám, „na túto prácu potrebuješ mať žalúdok“. Okrem hubenia rôznych ploštíc a potkanov totiž robil donedávna aj dezinfekcie, keď musel čistiť kontaminované plochy po mŕtvolách v rozklade.
V rozhovore nám prezradil, kde sa najčastejšie vyskytujú šváby, kde potkany a myši, ako aj to, čo najnechutnejšie videl počas výjazdu. Tvrdí, že k tejto práci treba mať určitý cit, že deratizér sa musí snažiť ľuďom pomôcť, a preto to nie je práca pre každého.
Koľko sa už venuješ práci deratizéra?
Na brigády do terénu som raz za čas chodieval už v minulosti, ale vlastnú firmu som si založil len pred troma rokmi.
Čo musí človek vedieť, aby mohol vykonávať túto prácu?
Musí mať odbornú aj zdravotnú spôsobilosť, akreditáciu a prax.
Samozrejme, potrebuje mať na to aj „žalúdok“, keďže nejde len o prácu deratizéra. Je to tzv. „DDD“, čiže deratizácia, dezinsekcia a dezinfekcia. Deratizácia, ako asi vieš, sa týka zásahov proti hlodavcom, dezinsekcia proti chrobákom a článkonožcom, no počas dezinfekcie sa, bohužiaľ, chodieva aj k mŕtvolám. Miestnosť sa dezinfikuje, keď je kontaminovaná.
Kde najčastejšie potrebujú tvoje služby?
Najčastejšie ma potrebujú majitelia rôznych skladov, reštaurácií či iných priestorov na podnikanie, keďže všetky prevádzky, ktoré produkujú komunálny odpad, sú zo zákona povinné zabezpečiť si deratizáciu dvakrát ročne.
Okrem toho naše služby často využívajú aj majitelia autoservisov v rámci prevencie, keďže zaplatiť si deratizáciu priestorov ich vyjde lacnejšie než opravy káblov v autách a budovách rozhryznutých hlodavcami.
Častejšie teda chodíš deratizovať do prevádzok? A čo paneláky? Tam to nie je až také časté?
Áno, ide skôr o prevádzky, keďže tam majú časté kontroly z regionálneho úradu verejného zdravotníctva a takisto sú producentmi väčšieho množstva komunálneho odpadu.
… keď sa mi to podarilo a vstúpil som do domu, oblečený ešte v civile bez žiadneho obleku, po pár krokoch ma striaslo. Tam neboli len šváby, tam bolo všetko…
Kontrolované by mali byť aj paneláky. Ak sa to nerobí, aj s tým bývajú problémy. V tomto prípade sa však bavíme skôr o dezinsekcii, keďže tu sú veľkým problémom najmä ploštice či zriedkavo aj rus domový – to je hmyz podobný švábovi, len menší. V poslednom čase zaznamenávame v panelákoch obrovský problém aj s mravcami.
Je zaujímavé, že napríklad v dvanásťposchodovom paneláku nám nahlásili problém s mravcami na desiatom poschodí. Pod nimi neboli žiadne, len tam. Podobný prípad sme mali, keď sa nám na mravce sťažovali ľudia z bytu z dvanásteho poschodia.
Hovorili nám, že problémy majú už roky a že sa už v bytovke vystriedalo viacero deratizérov, žiadny z nich im však nepomohol. Začal som teda pátrať a vyliezol som aj na strechu, pričom som zistil, že kameň úrazu bol práve tam. Ako vieš, mravce sú ľahké a pravdepodobne ich tam priniesol púštny vietor alebo ich tam zafúkalo s lístím. Mohli tam aj vyliezť, ale to je najmenej pravdepodobné.
Pri týchto mravcoch to nie je tak, že keď ich niekde začneš hubiť, ony pôjdu do ďalšieho a ďalšieho bytu?
Áno, ale neplatí to len o mravcoch, ale o všetkých škodcoch. Tu nestačí spraviť len povinný zásah v jednom byte, keďže pri takomto zásahu sa používa koncentrát, ktorý ich nezabije do minúty. Je tam určitý časový rozsah, kým začne účinkovať. Keď však mravce – rovnako ako ľudia – zacítia látku, ktorá im nerobí dobre, utekajú od nej ďalej. Môžu sa preto presúvať z jedného priestoru do druhého. Nemusí to byť pritom ani do bytu, môžu ísť na chodbu, do pivnice, na balkón či niekam inam.
Máš nejakú bizarnú príhodu, ktorá sa ti stala počas práce? Niečo, čo už bolo aj na teba veľa?
Raz si ma zavolal pár do naozaj starého domu s tým, že „pravdepodobne majú šváby“. Hneď prvá vec, keď som dorazil, bolo, že sa ma spýtali na cenu. Horko-ťažko som im vysvetlil, že najprv musím vidieť, o čo ide, a až potom im viem povedať cenu. Keď sa mi to podarilo a vstúpil som do domu, oblečený ešte v civile bez žiadneho obleku, po pár krokoch ma striaslo. Tam neboli len šváby, tam bolo všetko. Po stenách lozili ploštice, rusy, švehly.
Keď som vykonával deratizáciu, počas postreku lozili po stenách blchy a padali mi na skafander. Vyzeralo to ako scéna vystrihnutá z najhoršieho hororu.
Čo hubíš najčastejšie? Čo je na Slovensku premnožené a kde?
Čo sa týka hlodavcov, tak ide o potkany a myši – tie sa nachádzajú najmä pri poliach. Napríklad novostavby, ktoré sú pri nich postavené, majú problém najmä s myšami, piskormi alebo hrabošmi. Ide o také malé hlodavce, že sa do domu dostanú aj cez polcentimetrovú škáru.
V rómskych osadách je zase problém s potkanmi. To väčšinou súvisí s hygienou.
Ako vyzerá proces tých povinných deratizácií? Dôjde do nejakých priestorov kontrola z úradu verejného zdravotníctva, zaznamenajú problém a potom majiteľovi nariadia, že si ťa musí zavolať, aby si tam vykonal zákrok?
To je represívna deratizácia. Povinná je vtedy, keď regionálny úrad verejného zdravotníctva vydá stanovisko na jarnú alebo jesennú deratizáciu. V rámci nej si musia v priebehu mesiaca až dvoch všetky fyzické osoby, živnostníci a podnikatelia zabezpečiť povinnú deratizáciu. Majitelia domov v obciach nie sú povinní zavolať si deratizéra, stačí, ak si sami zakúpia nejaké nástrahy. Robí sa to z toho dôvodu, že všetky hlodavce treba regulovať, i keď sa nám ich nikdy nepodarí úplne vyhubiť.
Keď niekto umrie v posteli a rozkladá sa v nej jeho telo, všetko sa roztečie do matraca.
Inštitúcie zase majú povinnosť zavolať si počas týchto dní deratizéra. Ten im vystaví protokol o vykonaní deratizácie, kde uvedie, akú látku pri nej použil. V inštitúciách sa spomínané látky ukladajú do uzamykateľných krabíc. Ja osobne tam dávam buď jed, alebo lep, pričom jed sa používa z vonkajšej strany budovy a lepy v interiéri.
Na každej zo spomínaných krabíc musí byť označené, čo obsahuje, aká je na použitý jed protilátka a kedy bola krabica uložená. Označenie sa pritom nachádza umiestnené na stene pri nej.
Existujú aj represívne deratizácie, ktoré sa vykonávajú až v prípade, keď sa niekde nachádza nejaké ohnisko a kompetentní s tým nič nerobili, situácia je však už v takom stave, že hlodavce im tam pobehujú aj cez deň.
Máš viac výjazdov kvôli represívnym deratizáciám alebo skôr zasahuješ u ľudí, ktorí ťa volajú z vlastnej vôle?
Povedzme, že pri deratizácii je to vyvážené. Pri dezinsekcii si nás ľudia zvyčajne volajú. Deratizér bol už podľa mňa v každej jednej bytovke na Slovensku, či už riešil ploštice, mravce, rusy, či pisivky…
Akú veľkú lokalitu pokrývaš?
Výjazdy mám najmä v rámci Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja. Chodím však aj po celom Slovensku, keďže spolupracujem s obchodnými sieťami, ktoré sú často rozťahané po celej krajine. Hlavne cez pandémiu si hygiena vyžadovala, aby boli vydezinfikované priestory, kde sa nachádzala pozitívne testovaná osoba, mali sme teda výjazdov viac.
Koľko času stráviš na mieste a od čoho to závisí?
Závisí to od toho, či idem na povinnú deratizáciu, kde som už bol, kde to poznám a mám všetko už vypísané. V tom prípade si všetko len prekontrolujem, prezriem nástrahy, doplním ich či vymením. Menia sa aj návnady, lebo aj ony majú nejakú spotrebnú lehotu.
A koľko to teda trvá?
To závisí od rozsahu priestoru. Keď ide o nejakú reštauráciu alebo obchod s plochou do 300 štvorcových metrov, zvládnem to do pol hodiny či 40 minút. Je dôležité povedať, že okrem výkonu práce ma na mieste zvyknú zdržať aj otázky od ľudí, lebo keď niekam prídem, veľa z nich sa mi sťažuje, aké chrobáky či hmyz ich trápia doma, a zaujímajú sa, ako si s tým poradiť.
Čo sa týka cien, pri DDD službách má každý inú tarifu. Sú napríklad firmy, ktoré majú deratizérov len ako zamestnancov, a napríklad ja som síce majiteľ, ale chodím aj do terénu, čiže opäť mám inú sadzbu. Niekto ide na kvantitu, niekto na kvalitu. Ja na kvalitu.
Keď ideš deratizovať alebo vyhubiť hmyz na miesto, kde sa nachádza nejaké ohnisko zamorenia, koľko tam stráviš času?
Keď sa rozprávame o deratizácii, je tam ohnisko niekoľko dní. Na takéto miesta chodím ja osobne každý alebo každý druhý deň. Pri dezinsekcii, napríklad pri komároch, sa spraví časový harmonogram, kedy sa bude robiť postrek. Keď nás zavolá obec, tak to dohodneme s ňou. Väčšinou začíname niekedy v noci a trvá to do rána – podľa veľkosti obce či mesta.
Každý si myslí, že dezinfikovanie je „len tak“, že sa „oblečiem, vystriekam to tam a ani nič necítim“. Áno, no oči si nezakryješ…
Vždy sa to nahlasuje aj na regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý to musí schváliť. Tu však musím povedať, že niektoré obce si postrek dajú urobiť a iné nie. Najmä obciam, ktoré sa nachádzajú pri riekach alebo močariskách, by mohol podľa mňa štát pomôcť a do určitej miery im tento postrek dotovať, keďže z vlastných skúseností viem, že veľa obcí by si ho chcelo dať spraviť, len na to nemajú financie.
Čo používaš pri dezinfekcii, dezinsekcii a deratizácii?
Všetky prostriedky, ktoré používam, sú schválené Centrom pre chemické látky a prípravky. Látky, ktoré sa napríklad bežne používajú v Rakúsku či vo Francúzsku, sa totiž nesmú používať u nás, lebo nie sú schválené týmto centrom. Žiaľ, niektoré látky používané v susedných štátoch sú účinnejšie, ale nemôžeme s tým nič robiť.
Spomínal si, že dezinfekcia sa často robí aj na miestach, kde boli mŕtvoly. Ako si to mám predstaviť? Funguje to ako vo filmoch, že niekde sa stane vražda, tragédia alebo sa už dlhší čas rozkladá telo a teba zavolajú ísť to upratať a vydezinfikovať?
V podstate hej. Ono to funguje tak, že buď je daný konkrétny byt či dom, kde sa nachádzala mŕtvola, v dedičskom konaní, alebo si nás zavolá blízka rodina zosnulého. Volajú nás najmä vtedy, keď telo ležalo niekde niekoľko dní a bolo v určitom štádiu rozkladu.
Na zákazníkov nemôžeš byť drzý, arogantný, naopak, treba byť príjemný, neodvrávať a najmä sa im snažiť naozaj pomôcť.
Napríklad keď niekto umrie v posteli a rozkladá sa v nej jeho telo, všetko sa roztečie do matraca. Keď sa telo rozkladá na zemi, na parketách, pohrebná služba ho doslovne naberie lopatkou, avšak „silueta“ po ňom z rozkladu na zemi zostane. My musíme všetky kontaminované veci zabaliť, spraviť dezinfekciu a potom dezinsekciu. Dezinfekciu najmä preto, aby tam nezostal mŕtvolný pach. Aj to trvá dlhšie.
Na toto však musíš mať fakt žalúdok…
Niekto to ani nechodí robiť. Každý si myslí, že dezinfikovanie je „len tak“, že sa „oblečiem, vystriekam to tam a ani nič necítim“. Áno, no oči si nezakryješ…
Ako presne vyzerá proces deratizácie či dezinsekcie? Prídeš niekam, kde je problém, prezrieš si budovu a priestory, zhodnotíš, kde môže byť škodcov najviac, a tam aplikuješ prostriedok? Ak sú v byte napríklad ploštice, odsunieš linku a tam ich nájdeš stovky?
Ploštice sa z 90 % zdržujú v sedačkách, posteliach a matracoch. Zanechávajú čierne bodky – to sú výkaly a vajíčka. Okrem toho sa zdržujú aj za obrazmi, v knihách, škárach, posteliach, elektrických zásuvkách či vo svetlách. Už som sa stretol naozaj s hocičím. V panelákoch zvyknú byť aj v stúpačkách.
Ale v podstate áno, lokalizujem ohnisko a urobím zásah.
Pribudla ti nejaká robota počas pandémie, ktorú si predtým nerobil?
Mali sme viac roboty, keďže nás veľa ľudí volalo kvôli dezinfekcii skrz koronavírus. V tom čase sa objavili aj ľudia, ktorí si založili firmy, lebo videli „dieru na trhu“, a išli tiež dezinfikovať. Nevedeli s čím, nevedeli ako a nevedeli ani cenu.
V tejto brandži je plus-mínus stanovená cena aj na dezinfekcie, na dezinsekcie aj na deratizácie. Každý sme si ju prispôsobili, ale nie sú medzi nami cenové priepasti. Lenže niektorí z týchto podnikavcov buď cenu prehnali, alebo ju znížili tak, že by som za cenu ich služby ani nenakúpil materiál. Samozrejme, dezinfikovali neefektívne, neúčinne a hlavne nesprávne.
Čo je na práci deratizéra podľa teba najťažšie?
Asi tá legislatíva. (smiech)
Samozrejme, treba mať k tomu určitý „cit“. Na zákazníkov nemôžeš byť drzý, arogantný, naopak, treba byť príjemný, vypočuť ich a najmä sa im snažiť s ich problémami naozaj pomôcť. Zabrať dá určite aj cestovanie, ako i to, že často pracujeme aj v noci. Počas pandémie sme denne spravili niekedy aj 1 200 až 1 500 kilometrov.
