Aby to zistili, vytvorili model, ktorý simuluje počasie a podnebie na fiktívnej púštnej planéte Arrakis.
Duna, fenomenálna séria sci-fi kníh od Franka Herberta a najnovšie aj rovnomenný film, sa odohráva v ďalekej budúcnosti na púštnej planéte Arrakis. Spisovateľ tento vymyslený svet opísal do takých podrobností, že vedcom napadla otázka – ak by existoval, aký by bol? A dalo by sa na ňom žiť? Z výsledku boli príjemne prekvapení.
Portál Science Alert informuje, že vedci s odbornými znalosťami v oblasti modelovania klímy vytvorili simuláciu podnebia fiktívnej planéty Arrakis. Tú si môžeš na webe Climate Archive aj približovať a objavovať zaujímavé detaily. „Zistili sme, že planéta, ktorú si predstavoval Herbert, z väčšej časti splnila očakávania. Väčšina Arrakisu by bola skutočne obývateľná, hoci nehostinná.“
Model ukázal, že najteplejšie mesiace by sa na Arrakise pohybovali okolo 45 °C, pričom v najchladnejších mesiacoch by neklesli pod 15 °C. To sú podobné hodnoty, aké má Zem. Extrémne teploty by sa v skutočnosti vyskytli len v stredných zemepisných šírkach a polárnych oblastiach.
Could Humans Really Survive The Harsh Deserts of Dune's Arrakis? We Found Out https://t.co/RTDq3SAkvz
— ScienceAlert (@ScienceAlert) October 27, 2021
Podľa knihy tiež v Arrakise neprší, model však ukázal niečo iné. Ak by planéta existovala, vyskytlo by sa na nej malé množstvo zrážok, aj to len vo vyšších zemepisných šírkach v lete a na jeseň. Model tiež vyvrátil ďalší údaj, ktorý autor uvádza v knihe, a to, že polárne ľadovce sa udržia dlhý čas. V skutočnosti by ich vysoké teploty pomerne rýchlo roztopili.
Vedci použili fyzikálne zákony Zeme
„Začali sme klimatickým modelom, ktorý sa bežne používa na predpoveď počasia a charakteristiku podnebia,“ vysvetľujú vedci. „V tom prípade sme museli použiť aj fyzikálne zákony Zeme. Následne sme zadali všetky potrebné údaje od tvaru hôr cez silu slnečného žiarenia až po zloženie atmosféry. Model potom dokáže simulovať podnebie a povedať vám, aké by na planéte mohlo byť počasie.“
And now a climate model of Arrakis! https://t.co/2si3RBGu3t pic.twitter.com/sbaXOQViel
— Rowan Hooper ローワン フーパー (@rowhoop) October 27, 2021
Vedci potom do modelu museli vniesť detailné informácie z románov a encyklopédií Duny – napríklad topografiu planéty a jej obežnú dráhu. Napokon dali modelu informáciu, z čoho bola vytvorená atmosféra Arrakis. Tá bola z veľkej časti dosť podobná tej našej, len s menším množstvom oxidu uhličitého. Najväčší rozdiel bol v koncentrácii ozónu – fiktívna planéta ho mala o čosi viac.
Na výsledky čakali viac ako tri týždne. Potrebovali tiež obrovský superpočítač, ktorý by zvládol státisíce výpočtov potrebných na simuláciu Arrakisu.
