- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Boli sme sa pozrieť na viedenskom festivale pornografie.
Niekto vedľa nás sa na vŕzgajúcej sedačke pomrví. Okrem občasného šepotu medzi kamarátkami je v kinosále ticho. Prerušujú ho len vzdychy hercov, ktorých nahé telá sa spájajú a odlučujú na obrovskom plátne. V pozadí znie inštrumentálna hudba, ale málokto ju zrejme eviduje. Šnúra pornofilmov vo viedenských kinách Schikaneder a Top Kino divákov opantala natoľko, že sa sotva hýbu, hoci niektorí z nich by sa zrejme hýbať chceli...
View this post on Instagram
Druhý októbrový víkend sa vo Viedni konal festival pornografie Porn Film Festival. Išlo o štvrtý ročník festivalu, na ktorom v kinosálach prehrávajú explicitné porno, čo podľa kreatívnej riaditeľky Jasmin Hagendorferovej rozvírilo vody v inak konzervatívnej Viedni. „Zorganizovať to nebolo vôbec ľahké. Ale podľa nás je dôležité mať priestor na rozhovory, diskusie a reflektovanie nielen o pornografii, ale aj o sexualite, o rode, o ľudskom tele a politike. Na tieto témy sme chceli nazerať cez optiku pornografie,“ povedala nám.
Pozerať sa na iné témy cez pornografiu miesto toho, aby sme konzumovali samotné porno, znelo trochu sci-fi. Nikto na Slovensku o filmoch pre dospelých predsa nehovorí ako o umeleckých prostriedkoch. Aj preto sme do kinosály vstupovali s obavami: čo ak niekto vedľa nás začne masturbovať? Pomôžu nám všetky rady, ktoré sme zozbierali počas káuz masturbátorov vo vlakoch, alebo to jednoducho k pornofestivalu patrí?
Tieto myšlienky sme striasli už pri prvom bloku filmov a čoskoro sa nám porno na striebornom plátne zapáčilo. Prečítaj si, aké sme mali zážitky, čo sme videli a počuli a ako vnímali festival jeho návštevníci. Vzhľadom na autorské práva aj citlivosť niektorých diskusií sme počas premietania fotiť nemohli.
Ruky na viditeľnom mieste
Sedíme v zadnom rade v retro kinosále, od akých sme si po multiplexových návštevách už odvykli. Ruky si veľmi vedome zložíme v lone, tak, aby ich bolo vidieť, a odmietame sa zakryť kabátom, hoci je v sále zima. Nechceme, aby si niekto myslel, že sa pri sledovaní uspokojujeme – názov „krátke pornofilmy“ v nás totiž evokuje pocit, že uvidíme len zostrihané erotické scény, podobné tým na Pornhube. Nemohli sme sa viac mýliť.
View this post on Instagram
Piatkový deň festivalu otvára zbierka dokumentárneho porna: ide o klasické, krátke dokumenty, ktoré však hovoria o porne alebo o pornohercoch. Do výberu sa dostal aj List mojej matke (Letter to my mother, 2019), osobný dokument trans Iránčanky Aminy Maherovej. Jej príbeh je srdcervúci: už ako dieťa vedela, že je iná, no v Iráne to pokojne mohlo znamenať aj smrť. Prejavovalo sa to výbušnosťou a pohŕdaním žien vrátane jej mamy. Prijať vlastnú sexualitu je podľa jej slov celoživotný proces a vo filme nejde ani tak o explicitný sex než o to, ako sa začína stotožňovať so svojím ženským ja. Tým pravým ja.
View this post on Instagram
Zážitok z premietania posilňuje, že Maherová je v kinosále s nami. Vyslúži si dojímavý potlesk za svoju odvahu obnažiť sa tak, ako to málokto mohol dovtedy vidieť, pretože divákom ukázala najmä svoju dušu. Tú, pre ktorú ju mnoho ľudí odmieta prijať.
Chvíľkové dojatie rýchlo vystrieda vzrušenie aj prekvapenie, keď sledujeme ďalší dokument s názvom Another Beautiful Creature. V ňom vidíme gay pár, cismuža (cisgenderový človek je niekto, kto sa identifikuje ako pohlavie, s akým sa narodil – pozn. red.) so pseudonymom Poodle Mixx a transmuža Jaspera Lowa. Lowe čaká ich vytúžené spoločné dieťa a prechádza obrovskými fyzickými zmenami. Hovoria a zároveň ukazujú, ako sa učia žiť so svojimi telami a najmä, ako sa Lowe vyrovnáva s pohlavnou dysfóriou (teda s tým, že jeho telo vyzerá inak, než ako sa on sám vníma a cíti).
Súčasťou výberu je aj rozlúčkové porno transherca Jamala Phoenixa, ktorý sa takto lúči so svojimi prsami predtým, než absolvuje ich chirurgické odstránenie (film Més Chéris, 2020). Aj keď ide o zákrok v rámci jeho tranzície alebo premeny, príbeh je napriek ťaživej myšlienke odľahčený. Phoenix do kamery vysvetľuje, že chce, aby jeho prsia zažili všetko dobré predtým, než sa s nimi rozlúči. Preto si naposledy oblieka svoje alter ego a ako prostitútka si vychutnáva muža, ktorý je veľkým milovníkom pŕs. Samotné dianie v posteli si už vie domyslieť každý.
View this post on Instagram
Napriek ťažkej téme vo filme vidíme aj nádherne vzrušujúce sexuálne scény. Sú výnimočné. Len ťažko nájdeš takú diverzitu a surovú reálnosť v mainstreamovom porne. Bežné, bezplatne dostupné a často neetické porno vôbec nerieši queer ľudí, nepátra po tom, ako sa žije zmiešaným párom či ako sexujú ľudia iných rás. Nezaujíma sa až tak o ženskú rozkoš a málokedy v ňom zobrazujú kondóm, rozhovory o hraniciach, smiech, potrebu napiť sa alebo vytriasť kŕč. Proste to, čo bežne pri sexe ľudia aj zažijú.
Vo Viedni však vidíme scény, ktoré sú atypické, nestereotypné, no zdajú sa oveľa skutočnejšie: silný muž chce byť podriadený, nežná žena chce byť dominantná, ľudia s postihnutím majú brutálne dobrý sex a ľudia bez postihnutia zápasia s nízkym sebavedomím alebo so psychickými problémami, ktoré sa prejavujú aj v sexe.
Porno ako život
Pri dokumentoch bola sála poloprázdna, no na zbierku lesbických krátkych filmov prišlo viac ľudí, než je voľných miest. Hodina plná nádherných žien v ešte krajších polohách je náročnejšia, ako by sa mohlo zdať. Nie iba preto, že nás porno vzrušuje, ale hlavne preto, že vieme, že vzrušuje aj ľudí v našom okolí.
View this post on Instagram
Prekvapujú nás však vtipné scény. Ľudia sa najskôr nesmelo, neskôr už hurónsky smejú na vtipoch alebo trapasoch, ktoré herci zažívajú. Zasmejeme sa od nadšenia, keď dve ženy konečne nájdu strap-on, ktorý jedna z nich zapatrošila a nie je na obvyklom mieste. Vieme sa stotožniť s tým, že sa narýchlo kondóm nedarí nasadiť, ale páči sa nám, že postavy vo filmoch trvajú na ochrane a rešpektujú svojich partnerov.
Po dvoch blokoch porna (teda po viac ako dvoch hodinách) prichádza konečne uvoľnenie. Prestávame filmy vnímať ako niečo, čo ľudia pozerajú len potajomky nadránom na dátach, aby nikto v domácnosti nezistil, čo robia. Začíname konečne filmy vnímať ako zábavu, ako umenie a ako spoločenskú aktivitu, čo je najväčším zlomovým bodom. A nie sme jediní.
Viacerí účastníci nám potvrdzujú, že ich počiatočné obavy sa v kinosálach rýchlo rozplynuli. „Myslela som si, že to bude trápne, a nevedela som si predstaviť pozerať sa na porno s mojimi kamošmi,“ hovorí nám 23-ročná návštevníčka, ktorá na festival prišla so svojou partiou. Jej kamošky prikyvujú.
Najviac sa im páči, že v porne videli aj dievčatá, ktoré majú telá podobné tým ich: nie všetky sú vyšportované alebo extrémne obézne, sú rôznych rás a národností a takisto hovoria rôznymi jazykmi. Také boli totiž aj ich vzťahy na vysokej škole, a tak sa s tým vedia viac stotožniť.
Vozičkári sexujú, a ešte ako!
Najdlhší film, ktorý sme videli, bol z francúzskej produkcie Anoushka. S názvom Vivante (v preklade „nažive“ alebo „živá“) hovorí o sexuálnej asistencii, teda cielenej sexuálnej práci pre ľudí s postihnutím. Ide o systematické stretnutia so sexuálnou pracovníčkou, ktorá svojim klientom pomáha znovu prebudiť svoje telo a naučiť sa mať aktívny milostný život po traumatickom zážitku (napríklad po nehodách, ktoré človeka nechajú na vozíku a obmedzia jeho schopnosť hýbať sa).
Krátku ukážku z filmu si môžeš pozrieť nižšie.
View this post on Instagram
Nie, film nie je vrcholným dielom francúzskej kinematografie. Herci nie sú až takí dobrí, príbeh miestami kríva a strih nám z času na čas pripomína, že je to „len porno“, aj keď sú herci práve oblečení. Šokuje nás však čistota a úprimnosť sexuálnych zážitkov. Osudy hlavných postáv sa prepletajú, miestami ich otázky a hľadanie odpovedí pripomína seriál Sex Education. Vivante hovorí o sile mysle, o dôležitosti sebalásky a poznania vlastného tela, o tom, že sex nie je len o penetrácii, vzťah nie je len o sexe a orgazmus vieš spoznať aj bez partnera.
V kinosále sedia mladí aj starí ľudia a všetci sú rovnako ohromení tým, ako bez hanby postavy komunikujú o svojich potrebách. Navyše film otvára tému, o ktorej sa v spoločnosti málo hovorí: ľudia s postihnutím majú sexuálne potreby. Predovšetkým rodičia detí s postihnutím majú problém takto na svoje ratolesti pozerať, ako nám povedala aj česká sexuálna asistentka Tina. Celý rozhovor o jej práci nájdeš tu.
Porno vie byť aj politické
Po ďalšom bloku filmov sa pred kinom rozprávame s Jasmin Hagendorferovou, kreatívnou riaditeľkou a spoluzakladateľkou festivalu. Je zodpovedná za tému festivalu, ktorá sa každý rok mení. Podľa jej slov zostavuje aj zoznam filmov a sprievodného programu. Je tiež kurátorkou výstavy, ktorá prebieha počas festivalu.
Sama je umelkyňou, robí najmä film a umelecké inštalácie a aj na festival sa pozerá ako na súhrn umeleckých diel. Takýto pohľad na pornografiu je stále novinkou aj vo svete a zvyčajne sa spája s etickým prístupom k všetkým zamestnancom v biznise.
Podľa Jasmin je filmový festival jednoduchým nástrojom na otvorenie rôznych tém. „Nahých ľudí vidíme všade, vo filmoch, v článkoch, naživo. Napriek tomu je pornografia ešte stále takým veľkým tabu. Nemyslím tým len nadržané, ufúľané veci. Filmy, ktoré ukazujeme, majú často aj politický odkaz.“ Vraví, že cieľom festivalu je zároveň búrať stereotypy, ktoré diváci majú.
View this post on Instagram
Porno odzrkadľuje spoločenské postoje: buď tým, že sa zaradí do mainstreamu, alebo tým, že ťa výber niečoho okrajového prekvapí či znechutí. Rovnako ako všetko, čo konzumujeme, aj porno, ktoré pozeráme, časom formuje to, ako k sexu a sexualite pristupujeme.
Po celom dni začíname vnímať filmy pre dospelých inak. Festival porna nám ukázal, že pornografia môže byť umeleckým nástrojom. Tvorcovia sa ňou môžu vyjadriť k témam, na ktorých im záleží. Môžu ilustrovať rasizmus a rasové stereotypy, ktoré ubližujú. Môžu hovoriť o fašizme a o tom, ako politická situácia v krajine ovplyvňuje dokonca aj náš vzťah k vlastnej sexualite: ak ju musíme skrývať, ak je potláčaná alebo ak nás zákony poriadne nechránia pred jej zneužitím. Odkaz, s ktorým sme prišli domov, nie je, že odteraz budeme porno sledovať len s inými ľuďmi v miestnosti.
Odchádzame skôr s otázkou, aké porno vôbec sledovať chceme.