Na druhej priečke je USA, kde požiare vyprodukovali 130 ton.
Rok 2021 bol mimoriadne tragický, čo sa týka požiarov. Rozsiahle škody napáchali v Európe, najmä Grécku či Španielsku, a taktiež v USA. Ako uvádza Vice, počas letných požiarov v Rusku sa však podľa odhadov služby monitorovania atmosféry programu Copernicus uvoľnilo odhadom 970 miliónov metrických ton ekvivalentu oxidu uhličitého v porovnaní so 130 miliónmi ton, ktoré sú dôsledkom amerických požiarov.
Napriek týmto obrovským číslam podľa Vice ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že zvýšená absorpcia uhlíka v lesoch a iných ekosystémoch môže kompenzovať rastúce priemyselné emisie jeho krajiny.
Zatiaľ čo krajiny ako Spojené štáty a Čína sa zaviazali výrazne obmedziť používanie uhlíka, Rusko v skutočnosti plánuje do roku 2050 zvýšiť emisie o viac ako 8 percent podľa najnovšej stratégie ministerstva hospodárstva z roku 2019. Tvrdí, že to bude kompenzované príjmom uhlíka v jeho lesoch.
Ruské lesy „už absorbujú miliardy ton ekvivalentov oxidu uhličitého každý rok“, povedal Vladimir Putin na júnovom Petrohradskom ekonomickom fóre. Podľa neho môže Rusko bojom proti lesným požiarom a zalesňovaním poškodených oblastí zvýšiť túto absorpčnú kapacitu.
Ruská delegácia chce na blížiacom sa samite COP26 klásť dôraz na absorpčnú kapacitu lesov krajiny. Chcú zároveň, aby sa jadrová energia považovala za zelenú energiu. Informovala o tom tento týždeň agentúra Bloomberg.
Kremeľ sa údajne obáva, že budúce nariadenia Európskej únie o uhlíkových hraniciach – navrhnuté tak, aby zastavili znižovanie emisií v EÚ, ktoré sa budú iba presúvať do krajín s laxnejšími predpismi – by mohli ruských vývozcov prinútiť zaplatiť za nadmerné emisie.
Príliš veľké na to, aby sa dali kontrolovať
Vedci v skutočnosti tvrdia, že absorpčná kapacita Ruska pravdepodobne nie je viac ako polovica z 2,5 miliardy metrických ton ekvivalentu CO2, ako uvádzajú úradníci. A keďže požiarov pribúda, podľa Alexeja Jarosenka, vedúceho lesníckeho programu Greenpeace Rusko, sa lesy stávajú zdrojom oxidu uhličitého.
„Práve teraz úrady hasia požiare, po tom, čo sa už stali príliš veľkými na to, aby ich bolo možné kontrolovať. Výsadba stromov na opustenej poľnohospodárskej pôde je zakázaná a divoké lesy nemajú takmer žiadny ochranný status,“ povedal. „Ak v žiadnej z týchto troch oblastí neurobia nič, nebudeme môcť veľmi zvýšiť absorpčnú kapacitu,“ dodal Jarosenko.
Katastrofálne požiare by mali Rusku položiť otázky o jeho národnej rozvojovej stratégii na samite COP26, povedal Georgy Safonov, riaditeľ Centra ekonomiky životného prostredia a prírodných zdrojov na Vysokej škole ekonomickej v Moskve.
