Mladých Slovákov už nebaví čítať. Viac ako polovica žiakov počas dištančného vzdelávania neprečítala ani jednu knihu
Až polovica opýtaných žiakov knihy nečíta vôbec: nečítali ich pred pandémiou ani počas dištančného vzdelávania.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
Mladých Slovákov už nebaví čítať. Viac ako polovica žiakov počas dištančného vzdelávania neprečítala ani jednu knihu
Až polovica opýtaných žiakov knihy nečíta vôbec: nečítali ich pred pandémiou ani počas dištančného vzdelávania.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
Čítanie mladých už tak veľmi nebaví. Naznačujú to výsledky dotazníkového prieskumu Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý vyplnilo skoro 12-tisíc žiakov. Počas dištančného vzdelávania viac ako polovica neprečítala žiadnu knihu.
Väčšine žiakov sa návyky nezmenili. Menej než pätina čítala častejšie než predtým, ďalšia pätina porovnateľne často ako pred prechodom na online vyučovanie. Až polovica všetkých opýtaných žiakov (50,4 %) však odpovedala, že knihy nečítajú vôbec: nečítali ich pred pandémiou ani počas dištančného vzdelávania. Najčastejšie to boli žiaci zo základných škôl (52,1 % z nich).
Tento článok dočítaš bezplatne, no s predplatným REFRESHER+ získaš prístup ku viac ako 3650 zamknutým článkom a dostaneš ďalšie benefity.
VIAC O PREDPLATNOM
Existuje súvislosť medzi tým, ako často žiaci knihy brali do ruky, a tým, odkiaľ pochádzajú, na akú školu chodia a v akom jazyku študujú. Vzťah k čítaniu si najlepšie udržali žiaci osemročných gymnázií (skoro 15 % z nich povedalo, že číta každý deň).
Viac ako polovica žiakov zo štátnych škôl a viac ako 43 % žiakov z cirkevných škôl zas uviedlo, že knihy počas online vyučovania vôbec nečítali. Párkrát do mesiaca pritom čítali najmä tí, ktorí pochádzajú z Bratislavského kraja (oproti žiakom z Prešovského alebo Žilinského kraja, ktorí čítajú podľa prieskumu ešte menej než predtým).
„Žiaci, ktorí uviedli, že čítali knihy oveľa častejšie ako predtým, štatisticky významne častejšie pochádzajú zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským (18,8 percenta),“ tvrdí vo výsledkoch NÚCEM. Vo všeobecnosti tí žiaci, ktorí čítajú porovnateľne veľa ako predtým, chodia najmä na osemročné gymnáziá (31,5 %).
Zber údajov sa uskutočnil v termíne od 31. mája do 11. júna na vzorke 11 999 žiakov s vyučovacím jazykom slovenským, maďarským a ukrajinským.
Mladí už knihy nehltajú ako kedysi
Viaceré výskumy naznačujú, že Slováci v priebehu rokov čítajú čoraz menej. Máloktorý sa špecificky venoval len základným školám, ale z výskumu čítania mládeže vo veku 13 – 17 rokov z roku 2011 vyplýva, že mládež preferuje televíziu.
Podľa výsledkov klesá záujem o knihy vekom: zatiaľ čo „len“ tretina trinásťročných v pracovných dňoch nečíta, pri sedemnásťročných je to viac ako 42 %. „Najviac pravidelných čitateľov je medzi 13-ročnými (52,91 %), 14-ročných pravidelných čitateľov je 43,37 %, potom počet mierne, no plynule klesá až na 40,21 % u 17-ročných a starších,“ vyplýva z výskumu.
Podľa dotazníkového prieskumu NÚCEM-u v roku 2018 zas až dve pätiny (40 percent) 15-ročných žiakov nečítajú knihy pre potešenie, ale preto, že musia. Prieskum sa realizoval v roku 2018 po testovaní OECD PISA 2018. „Zistili sme, že 35 percent žiakov takmer vôbec nečíta alebo len veľmi málo číta beletriu. A práve tá sa javí ako veľmi dôležitá literatúra, ktorá rozvíja čitateľskú gramotnosť a má vplyv aj na výsledky,“ povedala podľa TV Novín Romana Kanovská, riaditeľka NÚCEM-u.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
