Najnovšia miniséria na Netflixe nahliada na teroristické útoky z 11. septembra 2001 v Amerike z úplne iného pohľadu. Oplatí sa jej dať šancu?
Pamätám si, akoby to bolo včera. Mal som vtedy len sedem rokov, no tá spomienka sa mi nezmazateľne vryla do hlavy. Bolo 11. septembra 2001 a nemo som pozeral v priamom prenose, sediac pred televízorom, ako v New Yorku horí Svetové obchodné centrum po tom, čo doň vrazili dve lietadlá plné ľudí. Nechápal som, čo sa deje a najmä prečo, no cítil som, že sledujem niečo hrozné, čo bude mať ešte dohru. Rovnako nerozumeli tomu, čo sa deje, ani Američania, ktorí sa nachádzali priamo v budovách či pod nimi.
Túto desivú udalosť, ale aj to, čo jej predchádzalo, zároveň to, čo vyvolala, sa snažil komplexne zmapovať dokumentarista Brian Knappenberger v päťdielnej minisérii Zlomové okamihy: 11. september a vojna proti terorizmu (originálny názov Turning Point: 9/11 and the War on Terror). Američan už skôr ukázal svoj cit pre detail a zmysel pre objektivitu, keď v roku 2012 nakrútil celovečerný film o skupine Anonymous s názvom We Are Legion: The Story of the Hacktivists a pred rokom emotívnu minisériu Utrpenie Gabriela Fernandeza, tiež pre Netflix.
Nič podobné si nevidel
Jeho najnovšie dielo je mimoriadne sugestívnym, mrazivým, informačne nahusteným portrétom Ameriky, aký doposiaľ nepriniesol žiaden iný režisér. Je pravda, že svetové štúdiá nakrútili za tie roky viacero filmov o koordinovanom únose lietadiel teroristami a následných útokoch na Svetové obchodné centrum (možno budeš poznať jednoducho pod názvom Dvojičky) či Pentagón. Za zmienku určite stoja diela ako Let číslo 93 (2006) Paula Greengrassa, Volanie o pomoc (2007), Nezabudni na mňa (2010) či World Trade Center (2006).
Knappenbergerove Zlomové okamihy sú však výnimočné v tom, akú časovú líniu (1979 až 2021) a množstvo udalostí sa snažia obsiahnuť, a aj tým, z koľkých pohľadov. Navyše to divákovi servírujú v jednom celku a vysvetľujú jednoduchým jazykom aj tým ľuďom, ktorí o páde Dvojičiek nikdy nepočuli. Americký dokumentarista sa zároveň postaral o scenár, čo sa ukázalo najmä v tom, že jednotlivé časti na seba nadväzujú plynule a hladko, no v prvom rade zmysluplne, bez štipky rozprávačského chaosu.
