Video, v ktorom som visel na lanách lanovky, mi Youtube blokuje. Už by som to však neurobil, hovorí rooftopper Peter, ktorý bez istenia lezie na najvyššie stavby Slovenska.
V lezení podľa jeho slov nie je priestor na chyby. Najdôležitejšia je psychika. Peter je mladý slovenský rooftopper, extrémny lezec a urban climber, ktorý bez istenia lezie na najvyššie stavby Slovenska. Pochádza z Rožňavy, ale svoj vek nám z dôvodu ochrany údajov nechcel prezradiť. Vraj má okolo 20 rokov.
Väčšinu svojich extrémnych a nebezpečných zážitkov natáča aj na svoj youtubový kanál SK Adventures, kde má aktuálne už vyše 60-tisíc sledovateľov. „Kedysi som sa bál vyjsť čo i len na balkón na ôsmom poschodí. Časom ma začali výšky fascinovať a nejak prirodzene som prešiel z jedného extrému do druhého,“ prezrádza v rozhovore pre Refresher.
- Aký najvyšší komín zdolal.
- Koľkokrát ho už chytili policajti a za čo dostal pokutu.
- Ako sa mu vyhrážal esbéeskár a prečo naňho mieril zbraňou.
- Čo v minulosti natočil na video, ale dnes by to už nikdy neurobil.
- Prečo sa nikdy neistí.
- Ako vyzerá 4-mesačné plánovanie lezenia.
- Či sa pod ním už niekedy odtrhol kus rebriny.
Pred každým tvojím videom na diváka vybehne upozornenie, že všetky triky vykonávajú profesionáli. Ide len o obligátnu formulku alebo si sa lezeniu niekedy naozaj venoval aj profesionálne?
Nikdy som nechodil na žiadne krúžky ani som neskúšal profesionálne horolezectvo. Robil som len parkúr a už mám za sebou pár rokov lezenia na rôzne typy stavieb, za ktoré som nabral pomerne dosť skúseností, tak tam dávam to upozornenie, aby ľudia chápali, že nie som začiatočník. A hlavne preto, aby to po mne neopakovali. Bol by som nerád, keby sa kvôli mne niekomu niečo stalo.
Je to teda skôr hobby.
Áno.
Koľko rokov sa tomu venuješ?
Bude to už asi 6 rokov.
Ako si prvýkrát zistil, že máš slabosť pre lezenie po výškových stavbách? Ide totiž o pomerne neobyčajný koníček.
Vďaka videám na Youtube. V tom čase boli v zahraničí populárni urban climberi a mňa strašne fascinovalo sa na to čo i len pozerať. Povedal som si, že to musím vyskúšať na vlastnej koži. Bolo to niečo unikátne, nikdy predtým som nevedel, že takíto ľudia existujú.
Keď som to však prvýkrát objavil, vnímal som to úplne inak ako teraz. Teraz je to neoddeliteľná súčasť môjho života, pocit voľnosti, slobody, vyventilovania sa. Môžem vtedy spraviť, čo chcem, vyliezť na akýkoľvek komín alebo stavbu.
Kedysi som sa bál vyjsť na balkón. Časom ma začali výšky fascinovať a nejak prirodzene som prešiel z jedného extrému do druhého.
Čo je pri rooftoppingu horšie: samotné lezenie či pohľad dolu zo stometrových výšok?
Mne nerobí problém ani jedno, ani druhé. Nemám strach z výšok. Inak by som to nerobil. (smiech) Ale prirodzený rešpekt musíš mať vždy. Je však zaujímavé, že keď som bol malý, bál som sa vyjsť na ôsmom poschodí bytovky na balkón. Neznášal som to a nemohol som sa z neho pozrieť dole. Časom ma začali výšky fascinovať a nejak prirodzene som prešiel z jedného extrému do druhého.
Aká bola najvyššia stavba alebo komín, ktorý si zdolal?
Bolo to len teraz nedávno, dokonca z toho ešte ani nevyšlo video na mojom youtubovom kanáli. Ide o komín vysoký 240 metrov, druhý najvyšší na Slovensku.
Kde sa nachádza?
Vo fabrike Duslo v Šali.
Vždy dopredu skontrolujem, čoho sa chytám. V lezení nie je priestor na chyby.
Všimol som si, že sa nikdy neistíš. Nebojíš sa pádu?
Nebojím, musím si na sto percent veriť, inak to nejde. Vždy sa musím držať dvoch pevných bodov, nikdy nie len jedného. To je základ. A hlavne na rebríku je veľmi veľa faktorov, na ktoré musíš dávať pozor. Nie je to len o tom, že lezieš hore.
Napríklad nesmieš sa držať prednej časti rebríka, ale zboku, ako ide do steny, aby tlak išiel smerom nadol na tú rebrinu. Keby si sa držal spredu, mohol by si ju vytrhnúť zo steny. Veľakrát totiž ide o staré komíny, ktoré môžu mať poškodenú alebo zle zabetónovanú rebrinu. Nie je to také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá.
A už sa ti niekedy stalo, že sa pod tebou kus rebriny odtrhol?
Vždy dopredu skontrolujem, čoho sa chytám. Musím cítiť, že to je pevné. Inak sa toho ani nedotknem. Nikdy by som nešiel len tak ľahkovážne bez kontroly s tým, že uvidím, čo sa stane. Takže nie, ešte sa to nestalo. V lezení nie je priestor na chyby.
Často lezieš aj na vysielače. Keď si odmyslíme nebezpečenstvo pádu, nie je nebezpečné aj to, že ide o aktívne satelitné veže?
Na vysielače neleziem rád a leziem na ne už menej ako kedysi. V podstate už takmer vôbec. Aj medzi vysielačmi však treba rozlišovať. Najškodlivejšie sú televízne, keď si v tesnej blízkosti. Tie od operátorov až tak nie. Ale vyhýbam sa už akýmkoľvek vysielačom, najčastejšie leziem na komíny.
Aké emócie zažíva rooftopper, keď vylezie na samý vrchol? Čo sa ti odohráva v hlave?
Ťažko sa to opisuje, pretože sa to nedá s ničím porovnať. Sú to veľmi unikátne pocity. Radosť, voľnosť, sloboda. Si tam úplne sám. Na vrchu sveta. Všetko vidíš z inej perspektívy. Je to úžasný pocit.
Psychika v rooftoppingu zohráva veľkú rolu.
Čo potom, keď ideš dole? Je to rovnako ťažké?
Omnoho ľahšie, ako keď idem hore. Nemusíš používať toľko sily ako pri ťahaní sa nahor a hlavne už máš istotu, že rebrík je v poriadku. To sa už len tak opatrne spúšťaš po rebríku. Je to aj rýchlejšie. A je to už také príjemnejšie na psychiku. Psychika v rooftoppingu zohráva veľkú rolu.
Aj pred lezením nejako medituješ alebo sa psychicky pripravuješ?
Nie je to nejaká meditácia alebo joga, ale áno, musím sa naladiť na to, čo ma čaká. Pozerám si rôzne výškové videá a iných lezcov a snažím sa do toho vžiť a urobiť v hlave to rozhodnutie, že idem na to.
Počas lezenia mávaš v ušiach slúchadlá. Nevyrušuje ťa to zbytočne?
Vôbec, práve naopak, bez slúchadiel by sa mi liezlo omnoho horšie. Keď sme napríklad dvaja, tak ich nemám, aby sme sa navzájom počuli, ale keď leziem sám, tak si to viac užívam aj s tými slúchadlami. Je to veľký rozdiel. Mám to radšej, keď som sám a počúvam hudbu, ktorá ma viac hypuje.
Akú hudbu pri lezení počúvaš?
Nie je to nejaký špecifický žáner, ale čokoľvek, čo ma namotivuje. Podobné skladby, ako používam aj vo videách.
Máš dopredu pred lezením vždy premyslený plán alebo to občas býva aj freestyle?
Vždy do bodky premyslený. Teraz nedávno, čo sme boli na komíne v Košiciach, tak to bol takmer štvormesačný plán. Všetko je do detailov naplánované a premyslené.
Čo všetko musíš dopredu naplánovať?
V prvom rade lokalitu. Najjednoduchší spôsob sú mapy od Googlu. Satelitné snímky, fotky stavby, jej stavu, prostredia, kde sa nachádza, atď. Potom existuje ešte taká dobrá česká stránka, kde sa nachádza databáza všetkých komínov v Česku a na Slovensku. Aj tam sú dobré fotky, podľa ktorých vieme komín zanalyzovať a pripraviť si plán výstupu. A aj fanúšikovia mi občas posielajú nejaké tipy a fotky.
Prechádzať sa po kraji stavieb je v pohode, ale druhýkrát by som už nešiel liezť vo vzduchu po lanách. Bol som mladý a hlúpy.
Známy ukrajinský lezec Mustang Wanted sa počas rooftoppingu prechádza po hranách výškových budov, visí na žeriavoch alebo skúša akrobatické kúsky. Máš v pláne niekedy vyskúšať aj takéto adrenalínovejšie lezenie?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo najextrémnejšie počas lezenia urobil.
- Ako Youtube bojuje proti jeho videám a prečo.
- Ako reagujú policajti, ktorí ho poznajú z internetu.
- Koľkokrát ho zobrali na stanicu a čo tam s ním riešili.
- Prečo podľa neho nemajú argumenty a ako je možné, že to vždy nejako uhrá.
- Ako dopadol incident s esbéeskárom, ktorý sa im vyhrážal, že ich odstrelí.
