Nemáš svedomie? Možno tvoj mozog funguje inak

Prečo je niekto schopný napadnúť druhého človeka a iný nie? Čo vedie niektorých ľudí k tomu, že sú schopní pripraviť iného človeka o život? Už v detstve sme boli konfrontovaní s tým, že ak urobíme niečo zlé, postihne nás trest. Cítime strach a možné dôsledky možno už vtedy, keď o nejakom skutku uvažujeme. Nie každý z nás však má správne fungujúce podmienené reflexy, ktoré môžeme nazvať „svedomím“, a nevie si spojiť súvislosť medzi asociálnym správaním a trestom. Vedci sa domnievajú, že jedným z dôvodov môžu byť štrukturálne zmeny v mozgu vrahov a násilníkov.

Psychopat verzus vrah

Štúdie uskutočnené v 90. rokoch 20. storočia využívali ako zobrazovaciu metódu PET sken mozgu. Súčasné vedecké bádanie ho považuje za nie celkom presný, hoci priniesol zaujímavé závery, pretože mozog páchateľov odsúdených za vraždu vykazoval zníženú aktivitu v mnohých mozgových oblastiach. Boli to napríklad oblasti prefrontálnej kôry, ktoré sa podieľajú okrem iného na tlmení sociálneho správania, a aj oblasť amygdaly, ktorá hrá dôležitú úlohu pri spracovávaní emócií.

Do týchto výskumov zaradili prevažne páchateľov, ktorí mali pridruženú istú formu psychopatie, inými slovami, ich nepríčetnosť alebo psychická porucha vylúčili alebo ovplyvnili trestnú zodpovednosť za trestný čin. Zistené rozdiely v štruktúre alebo aktivite mozgu preto nemuseli súvisieť s vražednými tendenciami, ale skôr s duševnými poruchami alebo poranením mozgu.

 
Vedci v starších výskumoch používali ako kontrolnú skupinu osoby, ktoré neboli väznené, čo sa neskôr ukázalo ako nie úplne vhodná skupina na porovnanie. V novších výskumoch sa preto vedci zamerali len na väznené osoby a mohli tak nájsť odpoveď na otázku, či je mozog vrahov odlišný od mozgu ľudí odsúdených za iné trestné činy. Vedci sa domnievali, že prípadné rozdiely by mohli súvisieť aj s ich odlišným prístupom k empatii alebo morálke.