Príbehy ľudí, ktorých systém spravodlivosti sklamal. Prečo sa opakujú a kto za ne nesie zodpovednosť?
Za mrežami strávil osemnásť rokov svojho života. Odsúdili ho za vraždu, ktorú nespáchal. Prípad Tomasza Komendu inšpiroval aj hraný film a rovnomennú minisériu 25 rokov nevinnosti. Prepustili ho v roku 2018 ako 40-ročného a len nedávno mu Poľsko priznalo rekordné odškodné – v prepočte zhruba tri milióny eur. Tie mu však už stratenú takmer polovicu života nevrátia.
Trikrát sa pokúsil vziať si život, jedinou silou mu bola podpora rodiny, ktorá nikdy neprestala pochybovať o jeho nevine. Prípad otvorili vďaka policajtovi, ktorý sa o vec začal zaujímať. Hľadali druhého páchateľa (v domnienke, že Komenda nekonal sám), no objavili nové dôkazy vrátane DNA, vzhľadom na ktoré Komendu oslobodili.
„Ľudia by sa mali hanbiť za to, že ma osemnásť rokov označovali za vraha, pedofila a násilníka. A dnes, po troch rokoch na slobode, sú tí istí ľudia milí, priateľskí, záleží im na mne,“ reagoval prekvapene v rozhovore pre Magazyn WP. Teraz ho všetci Poliaci spoznávajú na ulici, ľudia, ktorí zapríčinili, že skončil vo väzení, teraz čelia súdu. Verdikt si vypočujú v septembri.
https://t.co/nKhas7cfr7 Tomasz Komenda was in prison for 18 years due to a crime he did not even commit. Today he was declared innocent via /u/Goal1 pic.twitter.com/AvBColS2zr
– pics (@picsreddit) March 16, 2018
Chce začať nový život, no nie je to jednoduché. Jeho prípad vzbudil novú vlnu záujmu o justičné omyly, ku ktorým vo svete – a aj na Slovensku – dochádza častejšie, než by sme od systému spravodlivosti očakávali.
- Aké faktory prispievajú k justičným omylom.
- Aké omyly zažil na Slovensku bývalý funkcionár NAKA.
- Či sa mení systém spravodlivosti, keď dôjde k omylu, a kto nesie zodpovednosť za justičný omyl.
- O prípadoch z Česka, zo Slovenska a zo sveta, pri ktorých došlo k justičným omylom a nevinní ľudia museli ísť za mreže.
Keď spravodlivosť nie je fér voči tým, ktorí nič zlé neurobili
Do istej miery má na možné klamstvo obvinených vplyv napríklad tréning policajtov pri výsluchu, ako sme to mohli zaznamenať v prípade Marie Adlerovej, ktorý môžeš poznať z netflixovského Unbelievable. Tá si musela prejsť neustálym spochybňovaním, verejným osočovaním, stratou súkromného života a dokonca jej dali aj pokutu za krivé obvinenie.
"... I don't need help. I just need bad things to stop happening."
– Eterno (@IMORTLL) June 3, 2020
– Marie Adler #Unbelievable pic.twitter.com/VsCLseJwvZ
Až vďaka ďalším 27 znásilneným ženám sa vyšetrovateľky dostali späť k Adlerovej a zistili, že neklamala. Rozdiely vo výpovediach spôsobila psychická trauma zo znásilnenia, nie pokus o lož. Podľa bývalého policajného funkcionára Petra Chudého v tréningu pri takýchto citlivých témach ešte máme čo na Slovensku doháňať. No policajný výcvik je len čerešničkou na torte.
Kto nesie zodpovednosť za justičný omyl? Vyšetrovateľ, ktorý vznesie obvinenie, prokurátor, ktorý je žalobcom a vykonáva aj dozor nad trestným konaním, alebo sudca, ktorý vynesie finálny verdikt? Nie je to jasné, okrem toho jeden justičný omyl má málokedy nejaký vplyv na celý právny systém krajiny.
„Systémový dosah justičných omylov nebýva žiadny, pravidlá sú nastavené tak, že k nim nie je veľmi čo pridať,“ povedal nám ústavný právnik Radoslav Procházka. „Individuálny dosah na konkrétnych vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov sa ťažko odhaduje.“
Rudolf Rupp bol od roku 2001 nezvestný, v roku 2009 však našli jeho telo v aute, ktoré objavili v Dunaji. Nebolo rozrezané na kúsky a zjavne ho žiadny pes nezjedol. Súd napriek tomu nechcel prípad znovu otvoriť a obhajoba sa o to pokúšala celý rok. Jednotlivé výpovede v pôvodnom procese nielenže k sebe nepasovali, ale často si aj odporovali. Polícia zverejnila aj videá z výsluchu, počas ktorého padali sugestívne otázky, a viacerí experti zatratili metódy vyšetrovateľov. Svedkovia zastrašovali.
Výpovede pred súdom obžalovaní stiahli, no podľa súdu boli všetky tieto fakty zanedbateľné a naďalej bol presvedčený, že nejako niesli za farmárovu smrť zodpovednosť. Len ju nevedel dokázať. Dokonca vraj mohli aj za pôvodné odsúdenie, pretože si ho privodili svojimi vlastnými výpoveďami. Prípad vzbudil vlnu kritiky zo strany expertov aj médií a patrí medzi najznámejšie prípady v kriminálnej histórii Nemecka.
Vo všeobecnosti naozaj nie je jednoduché opäť otvoriť nejaký prípad. Podľa Procházku sa to deje, „ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ak Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval porušenie práv odsúdeného alebo ak sa zistí, že sudca, prokurátor alebo vyšetrovateľ v pôvodnom konaní spáchali trestný čin“.
Potom sa celý proces vyšetrovania a súdnych pojednávaní začína odznova. Trauma sa opäť vyplaví na povrch, odsúdený si musí všetkým prejsť odznova. Ak sa preukáže, že došlo k omylu, poškodený môže požiadať štát o odškodné. Získal ho aj Kamenda po tom, čo strávil mladosť za mrežami.
Odškodné však nevymaže často celé roky traumatizácie, spoločenského šikanovania v prípade medializovaných prípadov, narušené zdravie, zničené vzťahy a neraz aj problémy s financiami, pretože neprávom odsúdený a často aj jeho príbuzní majú problém nájsť si zamestnanie. Spoločnosť chce spravodlivosť, no tento tlak na súdnictvo aj vyšetrovateľov môže mať za následok vznik chybných rozhodnutí, vysvetľuje Rudolf Kasinec z Katedry teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty UK.
Jeden omyl môže mať množstvo príčin
Justičné omyly sú zložitou témou. Rôzne dokumenty a filmy nás vedú k súcitu s obeťami a k nekonečnému hejtu voči sudcovi, prokurátorovi, vyšetrovateľom či celému systému spravodlivosti. K omylom však vedie zvyčajne množstvo faktorov, nielen jedna chyba, ktorá by sa dala ľahko odstrániť.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké faktory môžu viesť k justičnému omylu.
- Ktoré prípady otriasli Českom.
- Na ktoré prípady si spomína exfunkcionár NAKA.
