Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
25. februára 2021, 12:15
Čas čítania 1:16
Jakub Paulík

Slovenskí študenti prišli o partnerov či peniaze z brigády. Časť z nich začala viac piť a zhoršilo sa ich psychické zdravie

Slovenskí študenti prišli o partnerov či peniaze z brigády. Časť z nich začala viac piť a zhoršilo sa ich psychické zdravie
Zdroj: TASR - Jaroslav Novák
NEWS
Uložiť Uložené

Starší ľudia sú na tom oproti mladým študentom lepšie.

Podľa vedcov z Univerzity Komenského v Bratislave sa u ich študentov a zamestnancov počas pandémie oproti roku 2018 zhruba zdvojnásobil počet prípadov depresie a úzkostí. Výskum univerzity preukázal, že tretina študentov pociťuje závažnejšie príznaky depresie. Zvýšená úzkosť trápi každého piateho vysokoškolského študenta.

Výsledky prieskumu vytvorili podľa online dotazníka, ktorý medzi 4. až 27. decembrom 2020 vyplnilo 1 786 študentov a 166 zamestnancov UK. Väčšina respondentov pozostávala zo žien. U študentov išlo o 80 % žien a u zamestnancov o 69 %. Podľa dotazníka skoro pätine študentov (18,6 %) v minulosti diagnostikovali psychickú poruchu. Na psychické ťažkosti sa momentálne podľa prieskumu lieči takmer každý desiaty študent (9,7 %).

Odporúčané
Linka dôvery: Koronavírus riešia poradcovia skoro v každom rozhovore, ľudí trápia existenčné problémy (Rozhovor) Linka dôvery: Koronavírus riešia poradcovia skoro v každom rozhovore, ľudí trápia existenčné problémy (Rozhovor) 23. októbra 2020, 9:30

Telesné zdravie hodnotia zamestnanci a študenti podobne, no psychické ťažkosti vnímajú študenti značne horšie. „Tento rozdielny výsledok vo vnímaní vlastného psychického zdravia súvisí pravdepodobne primárne s väčšou stabilitou v práci či vzťahoch u vekovo starších účastníkov, a tým menším negatívnym vplyvom protiepidemických opatrení a prežitými skúsenosťami. Rôzne vekové skupiny inak reagujú. Starší ľudia nie sú natoľko citliví k vonkajším zmenám,“ uviedol Michal Hajdúk z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK. 

Zhoršený stav duševného zdravia môže byť u študentov výraznejší aj z dôvodu, že sa v danom období už snažili osamostatniť a pandémia ich prinútila vrátiť sa na dlhé obdobie k rodičom, kvôli čomu sa necítia komfortne. 

Psychológ Radomír Masaryk objasnil, že žijú u rodičov bez blízkeho kontaktu s kamarátmi a nemajú ani finančné prostriedky. Množstvo mladých ľudí prišlo o brigády (alebo prešli na home office a stratili kontakt na blízko) či partnerov, pretože s nimi nemohli cez pandémiu bývať. V dôsledku toho sa neraz narušili ich vzťahy. 42 % respondentov malo pocit, že sa ich vzťahy s priateľmi cez pandémiu zhoršili.

72 % študentov tvrdí, že sa ich psychické zdravie následkom pandémie mierne alebo výrazne zhoršilo. U učiteľov ide o 52 % osôb a u všetkých zamestnancov vo všeobecnosti o 41 %. Prejavy depresie sa týkajú 34,3 % študentov a prejavy úzkosti 20,1 % študentov. Kombináciu úzkostí a depresie potvrdilo 16,5 % študentov. Výskyt rizikové pitia vo výskume pozorovali u 21,3 % študentov, častejšie sa pritom týkalo mužov.

Celú tlačovú konferenciu z nového výskumu

Univerzity  Komenského si môžeš vypočuť cez tento odkaz

Domov
Zdieľať
Diskusia