Žiadne mafiánske skupiny na Slovensku nezavraždili toľko obetí ako krvilačné gangy z juhu.
„Keďže neboli mafiáni z Dunajskej Stredy na takúto tvrdú pôdu zvyknutí, obete nezakopali dostatočne hlboko. A tak ľudia, ktorí na miesto chodievali, začali postupne cítiť odporný zápach hnijúcich mŕtvol. Bola by to aj celkom komická príhoda, keby to v skutočnosti nebola tragédia,“ povedal nám Dávid Barak, autor knihy Zahrabaná pravda – krvavý teror v Dunajskej Strede.
Autá a slovenská mafia: Na čom jazdili známi slovenskí zločinci?
2. februára 2021 o 14:30
V rozhovore s Dávidom Barakom sa dočítaš, ako sa v 90. rokoch žilo v Dunajskej Strede, čoho sa miestni ľudia báli a čo sa v meste rozprávalo deň po 10-násobnej vražde v bare Fontána. Spisovateľ a novinár nám tiež porozprával o historke z mladosti jedného mafiánov, ktorá mohla ovplyvniť jeho osobnosť, či o príhode s nedôkladne zakopaným telom mafiánskeho bossa, ktorého dal popraviť Mikuláš Černák.
Koncom roka 2020 u nás vyšla jeho kniha Zahrabaná pravda – krvavý teror v Dunajskej Strede (verzia v maďarčine vyšla už v roku 2019). V nej sa venuje aj mafii, ktorá je počtom obetí prirovnávaná k legendárnej Cosa Nostre. Časť knihy tiež venoval kariére a spomienkam bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka, ktorý bojoval proti zločinu na juhu Slovenska.
- O prípade, keď mafiáni zmlátili mladého muža a znásilnili jeho priateľku
- Ako sa obyvatelia Dunajskej Stredy v 90. rokoch báli chodiť na zábavu
- Ako si Dávid Barak spomína na deň po masakre v bare Fontána
- V čom je masová vražda vo Fontáne historicky výnimočná
- O traume z detstva, ktorá mohla poznačiť zabijaka od sátorovcov
Je pravdou, že sa v 90. rokoch v Dunajskej Strede muži so svojimi partnerkami báli kvôli mafiánom chodiť na diskotéky?
Áno, to je určite pravda. To, že si pápayovci odvliekli nejaké dievča a zneužili ho, sa stávalo úplne pravidelne. Snáď aj každý víkend. O jednom takom prípade píšem aj v knihe. Koncom 90. rokov sa istý mladý chalan a jeho priateľka vybrali k jazeru, kde si chceli v noci užiť spoločné romantické chvíle.
Zrazu k nim však na aute prišli štyria gangstri, mladíka brutálne zbili a jeho partnerku znásilnili. Takže áno, takéto veci sa, bohužiaľ, diali. Sú o tom aj oficiálne policajné správy. Bol to jeden z mála takýchto prípadov, v ktorom padlo trestne oznámenie a podarilo sa ho objasniť.
Bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, ktorý v Dunajskej Strede pracoval ako hliadkový policajt a neskôr ako okresný riaditeľ, mi spomínal, že dokonca aj policajti na uliciach zdravili zločincov a ešte boli na to hrdí. Ako sa žilo v takomto prostredí?
Keď v 90. rokoch v Dunajskej Strede fungovali pápayovci, všeobecne sa vedelo, že páchajú trestnú činnosť. Do roku 1999 v meste a okolí zmizlo množstvo ľudí. A obyvatelia tušili, že to má súvis s gangami mafie. Ľudia boli z týchto zmiznutí nepokojní. V podnikoch sa vtedy mohlo stať všeličo, kaviarne sa vyprázdnili a nočný život bol úplne paralyzovaný. Existoval navyše aj pouličný teror. Keď sa mafiáni ukázali v meste, dovolili si aj na bežných občanov.
Na lavici obžalovaných sedeli ľudia, ktorí zavraždili 20, 30 a možno aj 40 osôb. „Možno“ hovorím z dôvodu, že ani oni sami si nepamätali, na koľkých vraždách sa vlastne podieľali. Pred súdom rozprávali o vykonaní naozaj brutálnych vrážd bez toho, aby prejavili emócie.
Myslíte si, že tvrdý mafiánsky teror v Dunajskej Strede ovplyvnil mentalitu obyvateľov tohto mesta?
Určite. Napríklad ľudia zo Žitného ostrova už od 90. rokov radšej chodievali na zábavy do maďarského mesta Győr alebo do Bratislavy. Cítili sa tam viac v bezpečí. Navštevovať diskotéky v Dunajskej Strede sa niektorí jednoducho báli. A myslím si, že nočný život ľudí z Dunajskej Stredy sa „neoslobodil“ ani do dnešného dňa. Naďalej je veľmi obmedzený. A to napriek tomu, že sa násilný zločin z mesta po dolapení sátorovcov vytratil. Netvrdím, že tam žiaden zločin nie je, ale už je kultivovanejší.
O mafii na juhu Slovenska sa už toho v našich končinách povedalo veľa. Dozvedeli ste sa pri písaní knihy o nejakom bizarnom či výnimočnom prípade, ktorý vás prekvapil?
Určite by sa našli aj také prípady, ale na mafii z juhu Slovenska ma najviac šokuje, že počas ich existencie zmizlo obrovské množstvo ľudí. Podľa oficiálnych štatistík to bolo len do roku 1999 113 osôb. Takéto niečo nemá vo svete obdoby. Zaujímavosťou, mimochodom, je, že pri masakre v bare Fontána (poznámka redakcie – išlo o vyvraždenie členov gangu pápayovcov) padlo presne 113 striel.
Ani história organizovaného zločinu nepozná väčšiu verejnú popravu. Pre porovnanie môžem z mafiánskych popráv spomenúť napríklad Masaker na Deň svätého Valentína z roku 1929, keď dal slávny gangster Al Capone popraviť sedem ľudí. Ani tá sa teda počtom obetí nechytá na masaker vo Fontáne.
V čase masakru ste boli žiakom na základnej škole. Čo sa vtedy o tejto masovej vražde hovorilo?
Povedal, že telo obete vlastnoručne vykostil. Spomínal aj to, že jeho veľké kosti, ako napríklad stehno či lebku, nedokázal pomlieť v mlynčeku. Tieto časti teda museli zakopať.
Najviac mi v pamäti utkvelo, že sa vtedy neustále hovorilo o tom, že Béla Écsi stihol vyskočiť z okna a nezavraždili ho. Skutočnosť však bola iná. Z miesta hromadnej popravy odišiel ešte skôr, takže k žiadnemu vyskakovaniu z okna neprišlo. Écsi bol slávnou postavou podsvetia v Dunajskej Strede, ktorého nakoniec sátorovci v roku 2003 zabili.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- O bizarnej príhode s hnijúcou mŕtvolou mafiánskeho bossa
- V čom sa gang Tibora Pápaya líšil od sátorovcov
- O tom, ako Lehel Horváth pomlel kosti účtovníka skupiny sátorovcov
- Aký viedli mafiáni z juhu rodinný život
- Prečo nebol na juhu Slovenska problém zbaviť sa tela obete mafiánskej vraždy
