Čo je Parler? Sociálna sieť, kde chcú neonacisti vystrieľať Židov, popraviť viceprezidenta a vložiť všetku moc do rúk Trumpa

Zabíjanie Židov aj černochov, strieľanie do policajtov a obesenie viceprezidenta. Toto je len zlomok z príspevkov, ktoré sa v posledných mesiacoch šírili na sociálnej sieti Parler. Vyzerá skoro ako Twitter, ale hrdo sa hlási k tomu, že obsah príspevkov necenzuruje, vďaka čomu užívateľom umožňuje vyjadrovanie názorov bez zbytočného umlčiavania.

Odporúčané

Etický hacker: Načo si prelepuješ webkameru, keď si celý deň na mobile a pozeráš sa do fotoaparátu? (Rozhovor) 10. januára 2021 o 12:30

Dnes sa však na ňu dostaneš len s ťažkosťami, lebo v priebehu niekoľkých dní po útoku sfanatizovaných priaznivcov Donalda Trumpa na americký Kapitol túto sociálnu sieť zablokovali Google, Apple aj Amazon, kde mal Parler uložené svoje servery. Ukázalo sa, že sa na nej nešírili len podnety k násilnostiam, ale zhromaždili sa na nej strojcovia celého rabovania a pokusu o prevrat.

Skaza amerických volieb v roku 2016

Donald Trump sa stal prezidentom vďaka víťazstvu vo voľbách v roku 2016. Tieto voľby však boli zvláštne. Zasahovali vraj do nich cudzie vlády, ktoré chceli čo najviac polarizovať spoločnosť, postaviť proti sebe všemožné skupiny obyvateľstva a vyburcovať vzájomnú nenávisť do takých výšok, že stačilo len málo, aby došlo k násilnostiam.

Krajiny ako Rusko si mädlili ruky, ale sociálne siete Twitter či Facebook pomaly začali chápať, že ak svoj obsah nebudú dôkladnejšie moderovať, tak sa stanú strojcami konca americkej demokracie. Šírenie dezinformácií a výmyslov podľa Stanfordu fungovalo v tých rokoch na Facebooku ako na bežiacom páse, a tak sociálne siete museli zakročiť.

Zvýšila sa miera vymazávania príspevkov, ktoré porušovali pravidlá, a v Spojených štátoch amerických sa začalo hovoriť o cenzúre. Twitter sa postupom času nebál upozorňovať na klamstvá samotného prezidenta Trumpa, napokon sa pridal aj Facebook a všetko vyvrcholilo pred voľbami v roku 2020.

Z hĺbky internetu prichádza necenzurovaný Parler

Moderátori dozerali na to, aby sociálne siete neposlúžili cudzím vládam, ako napríklad tej ruskej, či samotným kandidátom na šírenie nenávisti a podkopávanie americkej demokracie, a tak príspevky mazali a užívateľov blokovali.

Medzitým sa však z hĺbky internetu vynorila sociálna sieť Parler, ktorá svojím prístupom rýchlo prilákala najmä priaznivcov Donalda Trumpa. Keď inde za rasistické príspevky pykali, na Parleri mohli veselo vypisovať, čo sa im zachcelo.

Najkrajšie postoj podporovateľov Trumpa vystihol jeden z najmocnejších amerických senátorov Ted Cruz. Vtedy zrejme netušil, že Parler poslúži ako svätyňa pre fanatikov, ktorí v januári 2021 vtrhnú do amerického Kapitolu.

„Technologickí giganti sa vymkli spod kontroly, plní arogancie umlčiavajú tých, s ktorými nesúhlasia, od konzervatívnych médií až po prezidenta Spojených štátov amerických a miliónov Američanov,“ zahlásil so slovami, že nastal čas ukončiť cenzúru zo Silicon Valley a vytvoril si účet na Parleri aj on sám. 

Neonacisti veselo plánujú útoky na Parleri

A ako vlastne prišiel na scénu? Parler vznikol v roku 2018 ako odpoveď na čoraz moderovanejší obsah Twitteru či Facebooku. Funguje podobne ako práve Twitter, aj na Parleri si môžeš vybrať, koho účty by si rád sledoval, a dokonca môžeš pridávať príspevky dlhé až 1 000 znakov namiesto 280 u konkurencie.

Založil ho John Matze, avšak presné vlastnícke pomery dodnes nie sú známe. Sieť nazbierala do konca roka 2020 okolo 12 miliónov užívateľov, z ktorých bolo viac ako 2,3 milióna aktívnych.

Svoju popularitu si sieť vybudovala najmä vďaka tomu, že ju na Twitteri začali vo veľkom propagovať známe tváre prevažne z konzervatívnej či dokonca krajne pravicovej strany politickej barikády.

Množstvo komentátorov a blogerov o sebe vytvorilo mienku, že ich Twitteri cenzuruje za názory, lebo sú pre ľavicovo orientovaných technologických gigantov nepohodlní, a tak onedlho začali na Parler prúdiť milióny nových užívateľov.

Obesíme viceprezidenta USA za vlastizradu

Nechávať dnes sociálne siete bez akejkoľvek kontroly nie je dobrý nápad. Uvedomuje si to aj šéfredaktor portálu Antipropaganda.sk Matej Spišák, ktorý upozorňuje, že súčasná polarizovaná spoločnosť sa dokáže veľmi rýchlo zradikalizovať natoľko, až jej činy prerastú do násilia.

„Keď sa na sociálnych sieťach začne šíriť obsah, ktorý dokáže ľudí ďalej radikalizovať, nemôže to priniesť nič dobré. Najmä ak vidíme, že výzvy k násiliu šírené na sociálnych sieťach začínajú prenikať do reálneho sveta a ľudia prichádzajú o život. Ako v prípade útoku na americký Kapitol,“ vysvetľuje.

Z bežného človeka, ktorý fandil Donaldovi Trumpovi a chcel vyskúšať sociálnu sieť Parler, o ktorej sa dopočul, že je tam sloboda prejavu svätá, sa zrazu môže stať agresívny násilník rabujúci v srdci americkej demokracie v Kapitole. Slová o obesení viceprezidenta USA z úvodu článku pritom neboli žiadnym preháňaním.

V deň útoku na Kapitol sa pár stoviek metrov od tejto budovy odohrala demonštrácia priaznivcov prezidenta, kde vystúpil aj samotný Donald Trump a zasa raz zopakoval, že mu voľby ukradli, uvádza The Independent. Reči o falšovaní hlasov, podvodoch a ukradnutých voľbách začal mať už v momentoch krátko pred voľbami, keď zisťoval, že nemá dostatočnú podporu na výhru.

LATEST: The U.S. Attorney's office also arrested Jacob Anthony Chansley, a.k.a. "Jake Angeli," Saturday. Investigators said he was the man seen in viral photos of the siege dressed in horns, a bearskin headdress, with red, white and blue face paint. https://t.co/uijF0dmLOF pic.twitter.com/e9pW8Q7Tru

— ABC News (@ABC) January 9, 2021

Satanistickí kanibali a pedofili vraj chcú zničiť Trumpa?

V ten osudný deň 6. januára niekoľko tisíc priaznivcov prezidenta pozorne počúvalo. V dave stáli fanatici, ktorí boli ochotní za Trumpa zomrieť.