Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Nepodarilo sa uložiť zmeny. Skús sa nanovo prihlásiť a zopakovat akciu.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Monštrum z okraja dnešnej Budapešti zavraždilo desiatky žien, z ktorých najskôr vymámil peniaze, a potom mŕtve telá naložil do alkoholu, aby si ich mohol nechať v záhrade ako spomienky na svoje skutky. Aj keď boli blízko, policajti ho nikdy nechytili.
V tajnej zamknutej izbe, kam gazdiná nikoho nesmela za žiadnych okolností pustiť, našiel detektív Nagy stovky milostných listov. Kiss v nich vyznával lásku, opisoval, čo všetko by so svojou vyvolenou narobil v spálni a kam sa vydajú začať nový život.
Veľkým problémom však bolo, že stovky milostných listov si Kiss nevymieňal s jednou vyvolenou, ale so stovkami nič netušiacich dievčat, žien aj dám. A detektív Nagy sa práve pozeral na mŕtve telá siedmich z nich, ktoré našiel naložené v alkohole a dokonale zakonzervované vo veľkých sudoch na záhrade.
Nejde o jeden z mnohých ohavných prípadov sériových vrahov zo Spojených štátov amerických, kde sa takéto skutky pred pár desiatkami rokov objavovali ako huby po daždi.
Tento vrah sa volal Béla Kiss a veľkú časť svojho života prežil len 60 kilometrov od slovenských hraníc v obci Cinkota, ktorá kedysi za čias Rakúsko-Uhorska stála na okraji Budapešti, ale dnes je jej mestskou štvrťou. Aj keď svojím vyčíňaním zniesol zo sveta minimálne 24 žien, za svoje skutky si nikdy neodsedel ani deň vo väzení a nikdy ho nechytili.
V tomto článku si prečítaš:
Ako vysokého blonďavého pôžitkára Bélu Kissa milovali ženy
Kedy ho susedia začali podozrievať kvôli kovovým sudom v záhrade
Ako sa Kissovi podarilo vymámiť obrovské majetky od 74 osamelých žien
Kedy detektíva zaskočil pach smrti zo sudov, kam Kiss nakladal mŕtve telá
Prečo sa šírili fámy, že mal ozajstnú chuť na krv, ktorú z tiel nechal vytiecť
Kde všade sa našli sudy plné uškrtených ženských pozostatkov
Ako Béla Kiss utiekol z frontu a zrejme ukradol cudziu identitu
Prečo nakoniec za dva tucty vrážd nesedel v base ani jediný deň
Zdroj: Murderpedia
Najžiadanejší fešák s túžbou po pachu krvi
Záhadami poprepletaný život muža menom Béla Kiss začal naberať na obrátkach až okolo roku 1900, keď sa rozhodol presťahovať do okrajovej časti Budapešti. V tom čase bola Cinkota obyčajnou vidieckou obcou neďaleko metropoly Rakúsko-Uhorska. Kissa však nelákal život poľnohospodára.
Na okraj mesta prišiel preto, aby v sebe ukojil túžbu po peniazoch a krvi, ale aj z dôvodu, že nechcel žiť uprostred pulzujúceho centra, kde sa denne premelú tisícky ľudí. „Aj keď ho mali v dedine veľmi radi, nenadviazal bližší vzťah so žiadnym zo svojich susedov,“ vysvetľuje Charlotte Greig vo svojej knihe Evil Serial Killers: In the Minds of Monsters.
Kiss sa prevažne staral o seba a oceňoval, že sa mu susedia nepletú pod nohy. Vždy, keď bolo treba nadviazať s ľuďmi okolo domu kontakt, žoviálne prehodil pár slov, povypytoval sa, ako sa dedinčanom darí, ale zbytočne nikoho z nich nepozýval na návštevy. Až po rokoch prišiel detektív Nagy na dôvod, prečo sa v dedine Kiss nesocializoval.
Srdce mladého muža, ktorý v roku 1900 oslavoval zrejme svoje 23. narodeniny, však bilo pre centrum Budapešti. Nechcel v ňom bývať, ale niekoľkokrát do týždňa si rád vyhodil z kopýtka v kluboch a baroch uprostred mesta. „Bol známy ako pôžitkár, ktorý miloval organizovať večierky. Množstvo žien ho považovalo za najžiadanejšieho slobodného chlapca v celej Cinkote,“ opisuje novinárka Mara Bovsun lásku k bohémskemu životu v New York Daily News.
O peniaze nemal priveľkú núdzu, pretože sa v mladosti vyučil za klampiara a ako remeselníkovi sa mu sypali zákazky z okolia Budapešti. Aj tak túžil zarábať viac a peniaze ho do veľkej miery ovládli. Zrejme na večierkoch v meste si uvedomil, ako žije maďarská elita a ako blízko, ale zároveň ďaleko má k nej on sám. A tak sa rozhodol vraždiť. Ani náhodou pritom nešlo o náhodné skutky, ale vopred premyslené činy, z ktorých aj po rokoch mrazí.
Nakladané ženské telá, z ktorých nechal vytiecť krv
Všetci Kissa opisovali ako príjemného mladého muža, z ktorého sršala charizma. Svoje okolie vedel zaujať sympatickou tvárou, ktorej dominovali fúzy, ale pohľady žien zachytával najmä vďaka svojej výške a blonďavým vlasom. Na vtedajšiu dobu sa mu preto ženy len tak točili okolo prsta. „Kiss bol pre ženy veľmi atraktívny, nielen kvôli dobrému vzhľadu, ale aj preto, že bol vzdelaný, inteligentný a dobre vychovaný,“ opisuje vraha Charlotte Greig.
V skutočnosti pritom Kiss podľa všetkého nemal žiadne formálne vzdelanie, ale rád čítal knihy a vzdelával sa v mnohých oblastiach. Špecificky ho vraj zaujímal okultizmus a astrológia. Na prelome 19. a 20. storočia astrológia stále patrila medzi spôsoby, ktorým ľudia vysvetľovali množstvo javov, a Béla Kiss jej zrejme veril natoľko, že mohla ovplyvňovať aj to, ako sa správal.
Aj keď dobové zdroje nijak nespájajú okultistické tendencie Bélu Kissa so spôsobom vraždenia, zrejme nešlo o náhodu, že sa mŕtve telá žien snažil zakonzervovať naložené v alkohole. Na prvý pohľad solídny chlapík pritom nezačal vraždiť len tak z ničoho nič. V snahe obklopiť sa oveľa väčším bohatstvom, aké mu život nadelil, sa začal obzerať po potenciálnych ženách na vydaj.
V tomto bode sa dobové zdroje trochu rozchádzajú. Jedna verzia hovorí, že Béla Kiss mal manželku, s ktorou sa však postupne odcudzili a ona si našla milenca, píše Murderpedia. O nápadníkovi svojej ženy sa vraj dozvedel, čo ho nahnevalo natoľko, že oboch zavraždil a rovnako zakonzervoval vo veľkom kovovom sude. Avšak vražda založená na nevere a pomste sa pravdepodobne v príbehu objavila až keď sa začal šíriť v popkultúre polovice 20. storočia.
Nech to už bolo akokoľvek, možno logickejšie vyznieva pôvodná verzia, kde fešák Béla Kiss oslavoval Kristove roky stále osamote, ale nevadilo mu to natoľko, aby sa s nejakou slečnou postavil pred oltár. Na budapeštianskych večierkoch aj tak o ženskú spoločnosť nemal núdzu. Pozornosť žien si nemohol nevšimnúť, a napadlo mu, že by ju mohol využiť.
Ženy omotané okolo prsta, ktoré nikdy neodišli domov
V miestnych novinách si preto zaplatil viacero inzerátov, v ktorých hľadal ženu súcu na vydaj. Pred desiatkami rokov, a na Slovensku dokonca ani pred dvadsiatimi rokmi, neboli inzeráty v novinových zoznamkách ničím nezvyčajným.
Muži tak hľadali osamelé ženy, ženy a vdovy zase vhodných partnerov na spoločný život či dožitie. A práve tieto dve kategórie sa Bélovi Kissovi zapáčili najviac. „Čoskoro Kissa vídavali, ako pokukuje po zbierke mileniek, niektorých mladších a niektorých žien v rokoch. Väčšina prišla z Budapešti. Žiadna nezostala príliš dlho,“ uvádza New York Daily News. V skutočnosti množstvo žien u Kissa doma zostávalo, len zaškrtených a zakopaných.
Zatiaľ čo doma nemal žiadnu manželku, ktorá by sa postarala o domáce práce, okolo roku 1914 si najal gazdinú. Z dobových zdrojov vieme, že sa volala pani Jakubec, a do života svojho pána sa veľmi nestarala. Upratala, umyla a navarila, ale Kiss často nebýval doma, alebo sa na dlhé hodiny zatváral do svojej tajnej miestnosti, kam ju nikdy v živote nepustil. Gazdinej ale platil, a tak, ako to bolo zvykom, si prácu vážila a radšej si ústa zamkla a kľúčik odhodila.
Tajnostkár Kiss si postupne v nadväznosti na svoj budapeštiansky životný štýl a inzeráty v zoznamkách začal vodiť domov všemožné ženy. Nikdy ich s gazdinou nezoznamoval, občas len spoločne prehodili pár slov, keď Kiss s milenkami prichádzal alebo odchádzal.
Nikomu sa nezdalo podozrivé, že si domov pozýval desiatky žien, z ktorých žiadnu nevideli opakovane. „Všetci ho mali radi a nemysleli si, že bolo nezvyčajné, aby pohľadný, slobodný muž pozabával množstvo žien. Ženatí muži v dedine mu závideli,“ opisuje Murderpedia.
Sudy, z ktorých zacítil desivý pach smrti
Takýmto štýlom život pokračoval dlhé mesiace. Na správaní Bélu Kissa sa nezmenilo takmer nič, a tak nikto nemal dôvody podozrievať ho z nekalých úmyslov. Situácia sa však začala meniť v období krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny.
Nevedno, do akej miery Kiss sledoval spoločenské dianie, ale vojna bola za rohom, a tak začal na svojom pozemku zhromažďovať kovové sudy. Keď sudy vláčil do záhrady, vtedy sa už susedia začali vypytovať, na čo mu ich toľko bude. Mali podozrenie, že v nich možno ukrýva nelegálny alkohol.
„Strážnik z Cinkoty sa šiel s Kissom na tému kovových sudov porozprávať,“ uvádza Murderpedia. Ani jemu nebolo jedno, či niekto z obyvateľov obce náhodou neskrýva, alebo rovno neobchoduje s alkoholom. Kiss sa ohradil, že predsa ide vojna a on si len robí zásoby benzínu. Takéto vysvetlenie strážnikovi stačilo.
Stačiť mu však nemalo. V navláčených sudoch postupne pribúdali nahé mŕtve telá žien. O tom sa však obec dozvedela až vtedy, keď naozaj začala prvá svetová vojna a Bélu Kissa povolali do uhorskej armády.
Nemohol odrieknuť, tak len povedal svojej gazdinej Jakubec, aby v dome aj naďalej udržiavala poriadok, nikomu zvedavému nič nerozprávala a v žiadnom prípade neodomykala tajnú miestnosť, kde trávil dlhé hodiny. Kľúč od nej jej však zveril.
Prvá svetová vojna bola k svojim účastníkom neúprosná. Ako uvádza MentalFloss, v roku 1916 sa po Cinkote rozšírila správa, že Béla Kiss na fronte padol a domov sa už nikdy nevráti. Medzi dedinčanmi zavládol smútok, trúchlila aj gazdiná, ale život bol neúprosný, a tak v rovnakom roku po zdvorilom čakaní zavítal do domu jeho majiteľ, od ktorého si Kiss nehnuteľnosť prenajímal.
Dokonale zachované mŕtve telá
Majiteľ usúdil, že vojak sa z frontu nikdy nevráti, a tak nastal čas dať dom dokopy a prenajať ho znovu. Nemohol si nevšimnúť, že záhrade dominovalo sedem kovových sudov, tak rovno začal s nimi. „Urobil malú dierku do prvého sudu a ohromil ho pach smrti,“ opisuje moment pravdy New York Daily News.
V tej chvíli mu bolo jasné, že na pozemok musí privolať políciu. V júli 1916 sa prípad dostal do rúk detektívovi Karólymu Nagyovi z budapeštianskej polície, ktorý začínal vyšetrovanie. Nechcel však veriť vlastným očiam, keď dorazil na miesto činu so svojimi dvoma kolegami. „V slanom roztoku metanolu bolo ponorené relatívne dobre zachované telo mladej ženy s dlhými hnedými hlasmi spoločne s lanom, ktoré ju uškrtilo,“ uvádza MentalFloss.
Inak to nevyzeralo ani v ostatných šiestich sudoch, ktoré Béla Kiss zanechal záhrade. „Nahé alebo čiastočne oblečené mŕtve telá mladých žien a rovnaká vražedná zbraň – kúsok lana,“ pokračuje opis zo samotného úvodu vyšetrovania. Telá žien sa v roztoku takmer vôbec nerozložili, a tak nebolo problematické rozoznať črty tváre, farbu očí či vlasy.
„V niektorých prípadoch bolo možné prečítať dokonca štítky z oblečenia,“ rozpráva o zvláštnej technike zbavovania tiel Charlotte Greig. Na nechutnosti len pridával fakt, že policajti objavili na krku viacerých žien neveľké rany, ktoré naznačovali, že z nich po smrti nechal Kiss vytiecť všetku krv.
Aj preto sa objavili fámy, či náhodou na základe svojho záujmu o okultizmus neholdoval vampírskym tendenciám, ale preukázať sa to nikdy nepodarilo.
Ako si gazdiná nevšimla, že jej pán vraždí ženy
Nález mŕtvych tiel sa okamžite rozšíril medzi dedinčanov v Cinkote. Z pochopiteľných dôvodov sa o vraždiaceho muža z okraja Budapešti začali zaujímať novinári, a tak musel detektív Nagy konať rýchlo. Zakázal telegrafické aj poštové spojenie medzi dedinou a vojenským frontom, ak by Kiss pracoval v tandeme s komplicom, a ten ho chcel upozorniť.
Skontaktoval sa rovno s veliacim dôstojníkom vojenskej jednotky, kde mal podľa dostupných záznamov Béla Kiss pôsobiť, ale neúspešne. „Ak je stále na fronte, nech je okamžite zatknutý,“ znel príkaz detektíva, ale o Kissovi nebolo vo vojne ani slychu. V jednej z verzií ho zajal nepriateľ a skončil v pracovnom tábore, v inej zase zomrel. Zrejme tomu tak nebolo.
Medzitým však pokračovalo vyšetrovanie na mieste činu. Detektív Nagy sa dozvedel, že dom v Kissovej neprítomnosti spravovala gazdiná Jakubec, a tak si ju hneď zavolal na výsluch. Spočiatku ju považoval za jednu z hlavných podozrivých, pretože mu nedávalo zmysel, ako by sa mohla starať o dom a nevšimnúť si, že jej pán vraždí ženy.
„O tejto hrozivej veci neviem nič. Bélu Kissa som poznala iba ako muža, ktorý ku mne bol milý a dobre mi platil,“ mala gazdiná vysvetľovať detektívovi, ale ten od nej potreboval väčšiu spoluprácu. Keď policajti prehľadávali dom, zdanlivo v ňom nenašli vôbec nič. Všetko bolo upratané, keďže pani Jakubec sa o interiér príkladne starala, a nikde sa nepovaľoval žiadny podozrivý predmet. Otázkou zostávali len zamknuté dvere.
„Povedal mi, aby som do nej nikdy nevchádzala a nikoho nepustila dnu,“ kajala sa detektívovi. Béla Kiss dobre vedel, prečo jej zanechal takéto inštrukcie. Policajti v tom čase prehľadávali nielen interiér domu, ale aj záhradu či priľahlé hospodárske budovy a postupne narážali na ďalšie a ďalšie sudy. Väčšina z nich bola zakopaná, niektoré ukryté, ale zakaždým sa opakoval rovnaký scenár. Vnútri ležali bezbranné ženy, ktoré uverili Kissovi.
Vraždil naivné ženy túžiace po sobáši
Až tajná miestnosť objasnila, odkiaľ sa toľko žien ako potenciálnych obetí nabralo. Za všetko mohli tie premyslené inzeráty v novinách. „Ako sa ukázalo, Béla Kiss dostal od žien 174 ponúk na sobáš. Celkovo 74 z nich ponúkol manželský zväzok a udržiaval s nimi korešpondenciu,“ píše Murderpedia.
Listy od jednotlivých žien mal prehľadne usporiadané v samostatných obálkach, aby sa nemusel strachovať, že sa pri odpisovaní pomýli. V miestnosti sa vraj povaľovalo aj niekoľko kníh na tému škrtenie.
Kiss vymyslel prepracovaný spôsob, ako prostredníctvom ponúk na sobáš vymámiť zo žien peniaze. V inzerátoch rovno spomínal, že je majetnejší a hľadá si rovnú partnerku. Keď sa nejaká žena ozvala, a najčastejšie pochádzala z centra Budapešti, stretol sa s ňou, ohromil ju kvetmi či drahším darom a nakoniec ju pozval k sebe domov, odkiaľ už neodišla. Občas sa mu dokonca podarilo vymámiť peniaze len s písomným prísľubom na sobáš.
Preskúmanie nehnuteľnosti aj zamknutej miestnosti zabralo policajtom hromadu času. Výpoveď gazdinej Jakubec vyšetrovaniu nijak nepomohla, pretože tá nič nevedela a rozprávala o Kissovi len v dobrom. „Ku všetkým bol taký milý, on by neublížil živej duši,“trvala na svojom a spomínala, ako raz pomohol vyliečiť psa so zlomenou nohou.
Napriek komplikáciám napokon Karóly Nagy identifikoval minimálne dve obete. Jednou z nich bola budapeštianska vdova Katherine Varga, ktorá vraj predtým, ako odišla hľadať novú lásku s Kissom predala svoje podnikanie a do manželstva s vrahom tak vstupovala so slušným majetkom. Ten si samozrejme Kiss rýchlo prisvojil, uvádza New York Daily News.
Detektívom však trochu zamotal hlavy, keď vo svojom závete, ktorý zanechal v tajnej miestnosti, odkázal veľký majetok svojej gazdinej. Nechcelo sa im tak veriť, že s vraždami nemala nič spoločné.
Druhou identifikovanou obeťou bola Margaret Tóth. Aj s ňou sa Kiss spojil, pozval ju k sebe domov a tam ju prinútil napísať matke list, v ktorom jej oznamuje, že sa sťahuje do Ameriky a nemá ju už nikdy čakať doma. Matka jej pred chystaným sobášom dala nejaké peniaze na začiatok rodinného života, ale tie skončili v Kissovom vrecku.
Z frontu odchádzal s novou identitou
Odhliadnuc od brutálnych a zvrátených vrážd zostáva na celom prípade najhoršie to, že Bélu Kissa nikdy nedostihla spravodlivosť. Vo všetkých dostupných zdrojoch sa na človeka usmieva len približný dátum narodenia v roku 1877, ale kam sa Kiss podel po tom, čo odišiel na vojnu, netuší zrejme nikto.
Nedá sa pritom povedať, že by sa detektív Nagy z budapeštianskej polície nesnažil monštrum z Cinkoty vypátrať. Pravdepodobne najbližšie k dopadnutiu masového vraha bol Nagy v čase, keď v Európe stále zúrila vojna a do Maďarska sa dostali informácie, že Kiss utrpel v boji zranenia a momentálne leží v srbskom lazarete.
Veľká časť územia dnešného Srbska vtedy patrila Rakúsko-Uhorsku, a tak Nagy neváhal a vybral sa do zotavovne, kde namiesto svojho vraha našiel v posteli, kde mal ležať, len mŕtve telo cudzieho vojaka. Ak to bol naozaj Kiss, zrejme sa o príchode policajta dozvedel vopred a podarilo sa mu utiecť. „Detektív Nagy sa preto uistil, že celé Maďarsko vedelo o tom, že monštrum z Cinkoty zostáva nažive,“ opisuje detektívovu frustráciu Murderpedia.
Neodsedel si ani jediný deň za mrežami
Kniha Evil Serial Killers: In the Minds of Monsters od Charlotte Greig vysvetľuje, že Béla Kiss zrejme vo vojne získal novú identitu, keď si vymenil dokumenty s mŕtvym vojakom a vrátil sa späť do Budapešti. Tam ho vraj zazrel starý známy, ale polícia ho nedokázala vypátrať.
Inak tomu nebolo ani v prípade, keď ho údajne identifikoval vojak vo francúzskej légii. Kolega vystupujúci ako Hoffman sa mu podobal na Kissa, a ukázalo sa, že vrah používal pseudonym Hoffman práve v korešpondencii s niektorými ženami, ktoré lákal na vydaj.
Naposledy ho vraj dokonca zazreli za Atlantickým oceánom. Známy newyorský detektív Henry Oswald, ktorý zomrel v roku 1940, ho mal osem rokov pred svojou smrťou zazrieť, ako vystupuje z metra v jednej z mnohých mestských staníc. Nepodarilo sa mu ho prenasledovať, ale Oswald sa pýšil výbornou pamäťou na tváre a fotka masového vraha z Budapešti sa za toľké roky mohla dostať z Európy až medzi verejnosť a policajnú komunitu v Amerike.
Aj keď ho vraj v New Yorku zazreli v roku 1936 ešte posledný raz, polícia Bélu Kissa nikdy nevypátrala. Dodnes tak nevedno, ako skončil a či náhodou vo svojom vraždiacom vyčíňaní nepokračoval s novou identitou na doteraz neznámom mieste.
Nech skončil akokoľvek, vo väzení si za dva tucty brutálnych vrážd neodsedel ani jediný deň. Nie nadarmo ho Charlotte Greig vo svojej knihe označuje za „jedného z najdesivejších masových vrahov všetkých čias“.
