Sloboda, kvôli ktorej vyšli mnohí na námestia, znamenala viac, ako si dokážeš predstaviť.
Dňom boja za slobodu a demokraciu, teda 17. novembrom, si pripomíname udalosť, ktorá výrazným spôsobom ovplyvnila a zmenila históriu dnešnej Slovenskej republiky aj Českej republiky. Dôležitým pilierom v boji za zmenu spoločenského systému boli aj študenti z oboch častí vtedajšej federácie. Ich odvaha a neústupnosť prinútili k činom politikov, akademickú obec, no najmä širokú verejnosť. Ako si po vyše 30 rokoch spomínajú na 17. november? Čo pre nich znamená sloboda – všeobecná či tá finančná? Ako študenti pred revolúciou narábali s peniazmi a ako sa pozerali na bankový systém? A aká je situácia dnes?
V súčasnosti je pre mladých ľudí a študentov stredných či vysokých škôl osobný účet v banke prakticky samozrejmosťou. Banky ponúkajú v tomto smere produkty rôzneho druhu, pričom sa predbiehajú v tom, ktorá dokáže priniesť tie najvýhodnejšie. Zľavnené študentské účty, platobné karty, online banking a k tomu mnohé bonusy či výhody. Veci, ktoré dnes považujeme za bežné, však pred novembrom ’89 fungovali úplne inak, respektíve nefungovali vôbec.
Namiesto finančnej gramotnosti prednášky o marxizme
„Pre mňa to bola doba „kešu“. Bankový účet som neriešil, hoci som vedel, že účty, samozrejme, sú, ale ako niečo, čo je určené pre ľudí, ktorí zarábajú peniaze, a aj to nie vždy. Pretože vtedy zarábanie peňazí – zamestnanie – v mnohých prípadoch neznamenalo prevod peňazí na účet, ale výplatu na ruku,“ rozpráva Boris Strečanský, ktorý bol v roku 1989 študentom štvrtého ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Štúdium v období vládnutia Komunistickej strany Československa vyzeralo odlišne, často až absurdne. Na vysokých školách sa v tom čase vyučovali povinné predmety, napríklad marxizmus-leninizmus. Chlapci študujúci na fakultách univerzít mali povinnosť jeden deň v týždni namiesto štúdia tráviť na vojenskej príprave. Ak by ju neabsolvovali, museli by ísť na klasickú dvojročnú vojenskú službu.
Bankové produkty v časoch pred revolúciou hrali v rozhodovaní a živote študentov oveľa menšiu rolu ako dnes. Neexistovali študentské účty, platobné karty či bankomaty boli pre väčšinu ľudí stále veľkou neznámou. Mladí ľudia poznali najmä vkladné knižky. „Knižku mi založili rodičia ešte keď som bol dieťa, posielali mi tam nejaké peniaze. Mnohí ľudia mali účty najmä na sporenie peňazí. O tom, že existuje Československá obchodná banka alebo štátna sporiteľňa, som vedel, ale do revolúcie som s bankami do kontaktu neprišiel prakticky vôbec,“ vysvetľuje Boris Strečanský.
Kto nebol v strane, mal smolu
Študenti si, podobne ako dnes, zarábali aj vtedy na rôznych brigádach a v krátkodobých zamestnaniach. Neexistovali študentské pôžičky ani iné podporné produkty zo strany bánk. Úlohu „pomocníka“ pre študentov tak zastupoval štát. „Poskytovali nám napríklad zľavy na cestovnom a poplatky za ubytovanie na internátoch či stravovanie boli veľmi nízke. Existovali tiež pomerne vysoké prospechové štipendiá, takže študenti s lepšími známkami mali o starosť menej,“ spomína si študent FF UK Milan Novotný.
Spomínané prospechové štipendium bolo na začiatku 80. rokov na úrovni 200 – 300 Kčs, pričom sociálne štipendium bolo na podobnej úrovni. Pre porovnanie, za internát v Bratislave sa v tom čase platilo mesačne 40 korún, lístok na obed či večeru stál 1,60 Kčs a električenka 35 korún na mesiac. „Faktom však je, že štúdium na vysokej škole vždy zaťažilo rodinu – to platí aj dnes, a platilo to aj vtedy, pretože odďaľuje dobu, odkedy si človek sám zabezpečuje príjem. Preto som aj ja počas štúdia robil maximum, aby som bol čo najviac finančne samostatný a nezávislý a nemusel si pýtať od rodičov peniaze,“ dopĺňa Boris Strečanský.
Paradoxom doby bolo, že napriek úsiliu študentov samotný titul z vysokej školy napokon v ich životoch nemusel hrať žiadnu rolu. „Titul v komunistickom režime často neznamenal nič, pokiaľ by jeho nositeľ nebol členom Komunistickej strany. Ja sám som odmietol viacnásobné ponuky na vstup,“ vysvetľuje Boris Strečanský.
Heslami k slobode...
„My chceme demokraciu! My chceme slobodu! Chceme autonómnosť vysokých škôl!“ Tieto a ďalšie heslá skandoval vtedajší študent Milan Novotný spolu s ďalšími stovkami študentov počas neohláseného protestu v bratislavských uliciach ešte 16. novembra 1989, teda len deň pred veľkým štartom Nežnej revolúcie. „Bol to pre nás zlomový okamih celých našich životov. Už to, že sme tam kričali, bolo v tej dobe niečo nevídané. Dvadsať rokov totiž žiadni študenti na Slovensku nedemonštrovali.“
Počas revolučných dní sa študentské hnutia financiami takmer vôbec nezaoberali. Podporu dostávali od obyčajných ľudí z celej krajiny vo forme hotovosti, ale aj jedla či iných darov. Na banku sa však predsa len obrátili. „Ako študentské hnutie, v tej chvíli, samozrejme, bez právnej subjektivity, sme potrebovali založiť valutový účet. Možné to bolo len v ČSOB, ktorá mala pobočku v Bratislave na Lehotského ulici. Neviem, ako to vtedy vyriešili, pretože stále platili prísne pravidlá na prácu s valutami, ale účet nám otvorili. Aj to bol jeden z dôkazov, aký obrovský kredit v spoločnosti mali po prvých dňoch novembrových udalostí študenti a študentské hnutie,“ vraví Zuzana Mistríková, jedna z hlavných osobností študentského hnutia.
Eufória a neustála odhodlanosť, ktoré vyústili do celospoločenských zmien, ovplyvnili vo veľkej miere aj bankový sektor. A aj vďaka študentom, ktorí bojovali na námestiach v roku 1989, si súčasní mladí ľudia u nás môžu naplno užívať rovnaké produkty a benefity, ktoré pre nich bankový systém prináša v ostatných krajinách slobodného moderného sveta.
V turbulentných týždňoch a mesiacoch, ktoré nasledovali po novembrových udalostiach, sa v bývalom Československu zrodil nový demokratický režim. Režim, ktorý priniesol nielen študentom, ale všetkým obyvateľom osobnú, politickú a takisto finančnú slobodu. „Starú moc nahrádzala nová moc a prichádzala sloboda s celou neurčitosťou, ktorá je so slobodou spojená. Ako mladý človek som z toho obavy nemal. Dnes ako zrelý muž viem, že pre mnohých to znamenalo obdobie neistoty. Tak či onak, bolo to silné. Ako študent dejín som intenzívne vnímal situáciu a uvedomoval som si, že prebiehajú dejiny,“ uzatvára Boris Strečanský.
Čo ponúkajú banky mladým ľuďom a študentom dnes?
V súčasnosti mladí ľudia predstavujú pre banky veľmi perspektívnych klientov, čo sa odzrkadľuje aj v ich ponukách. Až do dosiahnutia veku 28 rokov majú možnosť využívať účet bez poplatku, na čo im stačí doložiť len potvrdenie o návšteve školy. V rámci študentského účtu majú bezplatné rôzne transakčné úkony, zvýhodnené ceny za výbery z bankomatov v zahraničí a tiež bezkontaktnú platobnú kartu. Ani pre študentov nie je v dnešnej dobe výnimkou spravovať si svoje financie prostredníctvom mobilnej aplikácie, v ktorej majú vždy prehľad o stave účtu a cez ktorú vedia okamžite zrealizovať akúkoľvek platbu zosnímaním čísla účtu napríklad cez IBAN skener. V mobilnej aplikácii si môže študent dokonca začať sporiť či investovať do fondov.
Študenti sú práve tou skupinou ľudí, ktorá najviac sleduje najnovšie trendy a chce ich aplikovať do svojich životov prakticky ihneď. Tomuto faktu sa musia prispôsobovať aj banky, pretože to, čo sa zdalo byť v poskytovaní produktov a službách utópiou približne jeden rok dozadu, môže byť dnes pre mladého človeka zásadným rozhodujúcim kritériom pre výber banky do budúcnosti. Čoraz viac sa preto stretávame s tým, že študent namiesto platobnej karty priloží k platobnému terminálu iba svoj smartfón či hodinky. Aj takýto technologický progres v platení za tovar umožnili novembrové udalosti spred 31 rokov. Vďaka, november 1989.
