Mnohí ľudia aktuálne hercov posielajú k lopatám, aby si vraj zažili „skutočnú“ manuálnu prácu. Degradovať kohokoľvek povolanie však podľa slov Karin Haydu môže len veľmi jednoduchý človek.
Slovenská kultúra aktuálne zažíva jedno z najnáročnejších období v dejinách. Opatrenia vlády v súvislosti s koronavírusom úplne zamedzili chod divadiel a ich zamestnanci zostávajú dlhé mesiace bez príjmu.
V priestoroch momentálne prázdneho divadla La Komika v historickom centre Bratislavy sme sa stretli s herečkou a moderátorkou Karin Haydu, ktorá okrem divadelných predstavení prišla aj o moderovačky – jej najväčšiu príjmovú položku.
„Ak sa urýchlene nezmenia opatrenia, tak neviem, ako sa niektorí z nás postarajú o rodiny. Jedna kolegyňa herečka musí aktuálne pracovať ako predavačka v drogérii. Ďalšia kolegyňa musela predať auto, aby mohla splatiť nájom,“ tvrdí Haydu v rozhovore.
- Čomu sa venuje počas toho, ako sú zatvorené divadlá
- Čo si myslí o reakciách ľudí, ktorí hercov počas pandémie posielajú k lopatám
- Prečo jej hereckí kolegovia už musia riešiť existenčné problémy, a ako
- Či sa už zamýšľala aspoň nad dočasnou zmenou povolania
- Koľko si priemerne pýta za jednu fotku s reklamou na Instagrame
- Čo jej korona kríza naopak dala
- Pre akého slovenského rapera bola platonická láska
Kultúra na Slovensku zažíva kritické časy. Divadlá sú zatvorené, predstavenia a iné kultúrne podujatia sú zrušené a mnohí herci sú bez práce. Ako ste na tom vy?
Tak ako aj ostatní. Nemôžem povedať, že by sa ma to nedotklo. Divadlo nula bodov. Nemôžeme účinkovať. Našťastie, mám svoju pravidelnú politicko-satirickú reláciu v Slovenskom rozhlase, ktorú moderujem. Klasické moderovačky podujatí taktiež nie sú, keďže tam je živé publikum. Teraz som však dostala prvýkrát ponuku moderovať online, tak som zvedavá, aké to bude.
Najstabilnejší príjem máte aktuálne pravdepodobne z vašich sociálnych sietí.
Áno, a vďakabohu za ne. Aj keď ja som sa im spočiatku dlhé roky bránila. Na Facebooku nie som, aj keď tam mám zopár fejkových profilov, čo mi ľudia urobili. Ale na Instagrame si fičím už asi tri roky. Využívam ho teda nielen na propagovanie mojej práce, ale tiež mi už začína zarábať.
Na Instagrame máte množstvo platených spoluprác so značkami. Dedukujem, že na tom asi nie ste úplne najhoršie.
Mám tam nejaké spolupráce, ale z toho zas nie sú nejaké závratné sumy. Sú slovenskí influenceri, ktorí majú násobne viac followerov. Ja som však spokojná s tými mojimi a som vďačná, že sa o mňa zaujímajú. Ak to človek robí rozumne a neprepadne tomu, môže si tak veľmi dobrým spôsobom spropagovať svoju prácu.
Konkrétne Instagram vnímam veľmi pozitívne aj z toho dôvodu, že keď sme boli my tínedžeri, tak sme sa o svojich idoloch dozvedali len z médií. Teraz môžu známe osobnosti zdieľať aj svoj súkromný život s fanúšikmi cez sociálne siete.
Koľko si v priemere pýtate za jednu fotku s uverejnenou reklamou?
To nechcem špecifikovať, pretože je to veľmi individuálne. Ale tak, pokiaľ viem, tak priemerne si influenceri za každých 10-tisíc followerov berú 100 €.
Pandémia zobrala prácu väčšine ľudí z kultúrnej obce. Vidíte v tom aj niečo pozitívne, čo vám to naopak dalo?
Dala mi čas. Mám viac voľného času, kedy sa môžem konečne venovať veciam, ktoré som dlho odkladala. No zároveň mi zobrala čas trávený s blízkymi a slobodu.
Chcela by som vidieť týchto ľudí, čo nám odkazujú, aby sme šli k lopatám, ako by oni zvládli našu prácu. A tiež nech si potom predstavia život bez obľúbených filmov a seriálov.
Prežijú skôr diváci bez divadla ako divadlo bez divákov?
To je prepojené. Tak ako my potrebujeme divákov, tak oni potrebujú nás. Jeden bez druhého nedokážeme žiť. Skúšali sme síce aj nejaké online vystupovania, ale to skrátka nie je ono. Divadlo je preto divadlom, lebo sa odohráva v divadle.
Je to chémia medzi divákom a hercom, čaro živého a neopakovateľného. Bez toho kontaktu oboch strán to nejde. Divadlo je jedno z najstarších kultúr. Hrávalo sa pred 2 000 rokmi a verím, že sa bude hrať aj o ďalších 2 000 rokov, nech je už technika akákoľvek.
Na sociálnych sieťach množstvo ľudí kritizuje hercov, že nevedia, čo je skutočná práca a že keď teraz zostali bez príjmu, majú ísť pracovať do „normálnych“ manuálnych zamestnaní.
Každý má právo na názor, ale takéto názory môže mať len človek, ktorý je neznalý situácie a v živote nestál pred kamerou, nestál na javisku, nemusel sa učiť 40-stranové scenáre, nemusel mrznúť v noci na pľaci pri nočných scénach, nemusel sa učiť ťažké choreografie či piesne. Je to náročné nielen po psychickej, ale aj fyzickej stránke. Pracujeme v prašnom prostredí bez denného svetla, zažívame stresy pred premiérami, to všetko má vplyv na človeka a nie je to také jednoduché, ako si ľudia myslia.
Chcela by som vidieť týchto ľudí, čo nám odkazujú, aby sme šli k lopatám, ako by oni zvládli našu prácu. A tiež nech si potom predstavia život bez obľúbených filmov, seriálov, kníh, rádia či hudby, pretože kultúra nie sme len my, herci. Áno, dá sa bez toho prežiť, ale život s umením je omnoho krajší. Ja osobne by som si teda nevedela predstaviť žiť bez umenia.
Je teda podľa vás kultúra rovnako potrebná a dôležitá pre krajinu ako napríklad fungujúce zdravotníctvo či školstvo?
Ja si myslím, že určite. Je to aj vidieť, keď prídete do krajiny, ktorá má bohatú kultúru. Umenie bolo vždy vysoko hodnotené. Ja by som si ale nikdy nedovolila degradovať inú prácu. To môže len veľmi jednoducho založený človek.
Nikto zatiaľ netuší, dokedy budú divadlá zatvorené. Zamýšľali ste sa preto aspoň nad dočasnou zmenou povolania?
Neuvažovala som nad tým. Ja sa na to ale nepozerám tragicky. Už veľakrát som pracovala manuálne, dokonca som penetrovala schodisko či stavala s otcom záhradnú chatku, čiže ak by to bolo nevyhnutné, myslím si, že by som sa nestratila ani v tých „tradičných“ manuálnych povolaniach.
Ale vyštudovala som herectvo, som herečka a rada by som sa tomu aj venovala. Bol to môj sen od 10 rokov. A žiadne respiračné ochorenie ma o to nepripraví. Ale nezľahčujem to, určite v tejto situácii musíme byť zodpovední.
Vám sa však pomerne dobre darí aj počas pandemickej situácie. Obsadili vás do niekoľkých slovenských seriálov či zábavných šou. Po finančnej stránke sa aj počas koronavírusu asi nemáte na čo sťažovať.
Tak, či onak, všetci sme stratoví. Mňa však primárne neživí divadlo, ale práve tie moderovačky, o ktoré som prišla a netvárim sa, že nie. Neexistuje takmer žiadna profesia, ktorej by sa pandémia nedotkla. Myslím si, že pár bohatých bohatne stále a chudobní zas chudobnejú. Najviac zasiahnutá je práve tá stredná vrstva.
V Oteckoch podľa vašich slov hráte „auparkovú cicu“. V jednom rozhovore ste povedali, že sa k vášmu vzhľadu hodí. Ako podľa vás vyzerá takáto osoba?
(Smiech). Tak všetci chodíme do tých nákupných centier. Vy môžete byť zas auparkový kocúr. Názov tej postavy je, samozrejme, parafrázovaný, ale myslí sa tým žena, ktorej celodennou náplňou je vysedávať na kávičkách v nákupnom centre, nakupovať oblečenie a starať sa o svoj zovňajšok. Nejako ten názov prischol k tej postave, aj to uviedli do popisu.
Považujete sa aj v osobnom živote za auparkovú cicu? Prípadne máte s touto postavou nejaké spoločné črty?
Určite nie . Možno len tým, že aj ja občas navštívim nákupné centrum. Ale to asi všetci raz za čas.
V čom všetkom vás osobne ovplyvnil koronavírus?
V podstate vo všetkom. Bez práce predsa nie sú koláče. Niekedy sa dokonca zamýšľam, či to je skutočne pravda a či to nie je len nejaký blbý sci-fi film. Nikdy by mi ani nenapadlo, že raz budeme musieť všetci nosiť rúška a že sa budeme báť o svojich blízkych.
Dokopy je nás 220-tisíc v oblasti kultúry. A to nie sme len my, herci. Patria tam aj maskéri, garderóba, technici atď. Niektorí naši kolegovia zvukári dokonca musia rozpredávať svoju techniku, pretože nemajú čo zvučiť a zostali bez príjmu.
Myslíte si, že budú aktuálne opatrenia vlády pre vás alebo niektorých vašich hereckých kolegov likvidačné a budú musieť riešiť existenčné problémy?
Jasné, že áno. A nieže budú, ale už sú pre niektorých z nás likvidačné. Už tá prvá vlna mnohých položila. Cez leto sme sa nejako nadýchli, no teraz tu máme to isté. Ak sa urýchlene nezmenia opatrenia, neviem, ako sa niektorí z nás postarajú o rodiny. Jedna kolegyňa herečka musí aktuálne pracovať ako predavačka v drogérii. Ďalšia kolegyňa musela predať auto, aby mohla splatiť nájom.
Dokopy je nás 220-tisíc v oblasti kultúry. A to nie sme len my, herci. Tam patria aj maskéri, garderóba, technici atď. Niektorí naši kolegovia zvukári dokonca musia rozpredávať svoju techniku, pretože nemajú čo zvučiť a zostali bez príjmu. Myslím si, že vláda to veľmi nešťastne vyriešila. Nehovoriac o tej komunikácii aktuálne vládnucej garnitúry.
Aké opatrenia by ste teda pre slovenskú kultúru zaviedli vy, aby u niektorých hercov nehrozilo, že nebudú mať žiaden príjem, ale zároveň, aby boli divadlá bezpečná z hľadiska koronavírusu?
Rovnaké, ktoré zaviedli aj v okolitých krajinách. Dezinfekcia, odstupy a rúška. Je dôležité povedať, že na Slovensku neexistuje žiaden preukázateľný prípad nákazy koronavírusu z divadelného prostredia.
V lete ste sa objavili vo videoklipe rapera Puerta. Ako k tomu došlo?
Som za túto skúsenosť veľmi vďačná. S Puertom nás dal dokopy koronavírus, ďalšia pozitívna vec mimochodom. Počas prvej vlny mi zavolal a povedal, že robí nejaké online rozhovory a že či by som do toho nešla. Dokonca sa mi priznal, že som bola jeho platonická láska. A na základe toho rozhovoru padla ponuka, či by som neúčinkovala v jeho klipe. Prijala som to a neskôr sme spolu natočili aj druhý klip.
Online priestor sa nikdy nevyrovná tomu živému predstaveniu a živému publiku. Ta atmosféra je najdôležitejšia.
Počúvate slovenský rap?
Ja sa nešpecializujem len na jeden hudobný žáner, som otvorená všetkým. Všetky považujem za umenie. Čím je to pestrejšie, tým je to lepšie.
Akých slovenských interpretov si najradšej vypočujete?
Myslíte raperov?
Napríklad.
Tak ten Puerto ma dosť baví. Aj keď sa priznám, že som ho predtým nepoznala. Ale jeho tvorba sa mi nesmierne páči, pretože ako jeden z mála u nás sa venuje takému latino rapu. Ale tiež sa mi páči tvorba Kaliho, Ega či Rytmusa. Máme tu množstvo talentovaných umelcov.
Množstvo raperov, ale aj iných hudobníkov počas koronavírusu organizuje online koncerty. Nerozmýšľali ste aj vy nad nejakým online predstavením či iným projektom?
V rámci nášho divadla La Komika sme s tým už začali a boli sme tuším prví. Ale ako hovorím, online sa nikdy nevyrovná tomu živému predstaveniu a živému publiku. Ta atmosféra je najdôležitejšia.
