Hákový kríž sa stal symbolom „čistej“ árijskej spoločnosti.
15. septembra 1935 prijalo nacistické Nemecko novú vlajku: v popredí čierny hákový kríž na bielom kruhu, výrazná červená na pozadí. Hákový kríž či svastika sa tak stala symbolom plánovanej novej spoločnosti – „čistej“, árijskej spoločnosti a dodnes ju v tomto význame používajú mnohé extrémistické skupiny.
V minulosti sa však svastika nespájala s nenávisťou, nacizmom či extrémizmom. Jej príbeh je rozmanitý a tisícky rokov starý, uvádza Holocaust Encyclopedia.
Znovuobjavenie hákového kríža
Hoci v hinduizme, budhizme či odinizme sa hákový kríž využíva dodnes a samotný symbol je prinajmenšom 7000 rokov starý, v Európe sme ho znova našli koncom 19. storočia. Európania sa stále viac zaujímali o pradávne civilizácie Blízkej Ázie a Indie. Nemecký archeológ Heinrich Schliemann objavil hákový kríž v ruinách antickej Tróje.
Spojil ho s podobnými symbolmi, ktoré sa nachádzali na nemeckej keramike a špekuloval, že ide o náboženský symbol nemeckých predkov. Viacerí jazykovedci a historici pracovali s touto myšlienkou, ktorú však časom politicky prekrútili a pôvodný význam šikovne prekryli novým.
Nacisti úplne zmenili význam svastiky
Svastika bola ešte začiatkom 20. storočia rozšírená a používali ju najmä v pozitívnom kontexte, znamenala priazeň alebo šťastie. Potom si však kultúrne dedičstvo tzv. árijskej kultúry, ktorú zdieľali ľudia naprieč Európou a Áziou, privlastnili nemeckí extrémisti a pripísali mu nový význam. Nešlo už o kultúru, no o árijskú identitu ako takú. Už v roku 1920 ju nacistická strana prijala za svoj symbol.
Viaceré pravicové nacionalistické hnutia si svastiku po prvej svetovej vojne tiež zvolili za svoje logo. Predstavovala „rasovo čistý“ štát a jej pôvodný význam sa od času, keď Nemecko ovládli nacisti, úplne stratil.
Aj Adolf Hitler o nej píše vo svojej knihe Mein Kampf. Vysvetľuje v nej, že po mnohých pokusoch sa mu podarilo načrtnúť novú vlajku. Zvolil červené pozadie, biely kruh a čierny hákový kríž, cituje ho Holocaust Encyclopedia.
Nová vlajka znamenala nový režim
Hitler naschvál zvolil farby vlajky Nemeckej ríše (1871 - 1918), rezonovala s Nemcami, ktorí boli proti demokratickej republike. Šlo o šikovný marketingový ťah a výrazné logo, ktoré nabralo veľmi silný význam. V Árijcoch vzbudzovala pocit hrdosti, v Židoch a ostatných „nepriateľoch“ nacistického Nemecka zas hrôzu.
V marci 1933 vydal vtedajší prezident Paul von Hindenburg spolu s Adolfom Hitlerom dekrét, podľa ktorého sa nová vlajka mala vždy objavovať spolu s imperiálnou vlajkou. Svastika sa stala v Nemecku takou populárnou, že spolu s Hitlerovou tvárou sa objavovala dokonca aj na produktoch: na cigaretách, na káve či dokonca na formách na tortu. Viedlo to k tomu, že v máji 1933 museli používanie svastiky bez povolenia zakázať. 15. septembra 1935 sa nová vlajka stala jedinou oficiálnou vlajkou krajiny.
V ten istý deň schválili aj zákon na ochranu nemeckej krvi a nemeckej cti, ktorý zakazoval manželstvá aj milostné vzťahy medzi Židmi a „Nemcami alebo spriaznenými ľuďmi“. Židia mali dokonca zakázané dvíhať nemeckú vlajku so svastikou alebo používať jej farby. V priebehu vojny sa význam symbolu ešte viac posilnil.
Po skončení druhej svetovej vojny symbol v mnohých krajinách zakázali
Druhá svetová vojna v Európe skončila 8. mája 1945 bezpodmienečnou kapituláciou Nemecka západným Spojencom a Sovietskemu zväzu. Fašistickú diktatúru nahradila Nemecká demokratická republika a Nemecká spolková republika (až do zjednotenia v roku 1990).
Symbol hákového kríža mnohé krajiny zakázali a jeho používanie je trestné aj na Slovensku. Svastika však má bohatú históriu, a preto by sme používanie symbolov či podobizní osobností, ktoré sa spájajú s nacistickým režimom, mali vždy robiť len v kontexte. Ľahšie sa tak dá vyhnúť nedorozumeniu.
