Týždeň sme sa stravovali výlučne v jedálňach. Prečítaj si, ako to dopadlo.
Ako si spomínaš na školské jedálne? V dobrom alebo v zlom? Je celkom možné, že pre teba nemám dobrú správu: mnohí ľudia sa v jedálňach stravujú aj po skončení štúdia. Takzvané táckarne sú rýchle a zvyčajne aj lacné, v našom hlavnom meste ich je habadej. Dá sa v nich plnohodnotne a chutne najesť? Práve to som si overovala v priebehu jedného pracovného týždňa.
Obedovala som výhradne len v táckarňach, aby som ti priniesla prehľad toho, čo v Bratislave zoženieš, ako to (ne)chutí a koľko za také obedy zaplatíš. Päť rôznych obedov v piatich rôznych prevádzkach som napokon zoradila podľa počtu bodov, ktoré si u mňa získali.
1. priestor
2. chuť a vzhľad jedla
3. rýchlosť a obsluha
4. cena
Každý deň som si dala kompletné menu: polievku, druhý chod aj nápoj. K jedlu som si vždy vzala aj prílohu, no vyberala som len tie, ktoré museli v jedálni v daný deň pripraviť, napríklad uhorkový šalát namiesto nakladaných uhoriek.
Je dôležité dodať, že môj priemerný kalorický príjem je nízky: 1500 až 1600 kcal. Väčšinou som teda jedlá nedokončila, pretože pre mňa boli porcie priveľké. Okrem môjho hodnotenia v článku nájdeš aj menu jednotlivých prevádzok v daný deň, no nezabudni, že ponuka sa denne mení.
Nie je to po prvýkrát, čo som sa odhodlala vrátiť sa do jedální. Pred necelým rokom som ochutnala nemocničné jedlo na západe Slovenska a zisťovala som, prečo ho pripravujú tak, že zvyčajne skončia odfotené na sociálnych sieťach s nepekným komentárom. Prečítaj si, čo mi povedali ľudia, ktorí v nemocniciach zostavujú jedálničky.
- Koľko stojí obed v samoobslužných jedálňach v Bratislave
- Či sa z porcií dalo poriadne najesť
- Kde bol najmilší personál
- Kde chutil obed najlepšie
- V ktorej prevádzke ti natuchne oblečenie a budeš z nej odchádzať s jedálenskou arómou
5. U Orbána
Jedáleň U Orbána sa nachádza na Malom trhu, v blízkosti bizniscentier v mestskej časti Nivy. Hoci som na obed prišla krátko po dvanástej, jedáleň nebola preplnená. Obedovali tam muži aj ženy v rôznom veku, jeden zákazník dokonca hovoril len po anglicky a pravdepodobne pracoval v blízkych bizniscentrách.
Čo ma hneď pri vstupe prekvapilo, bola absencia stoličiek: obedovať sa u Orbána dá len „na stojáka“. Má to však svoju výhodu, pretože sa tu vieš najesť rýchlo a zároveň nehrozí, že tvoje oblečenie „natuchne“ a celé poobedie budeš voňať ako školská kuchárka.
Typické jedálenské kachličky na stenách by mohli niektorým pripomenúť starú traumu, no veselý personál ti pravdepodobne vykúzli úsmev na perách.
Na výber som mala medzi hráškovou a držkovou polievkou. Dala som si hráškovú, ktorá bola klasickou jedálenskou polievkou so zeleninou a krupicovými haluškami.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako chutil obed v jedálni U Orbana, a prečo sme mu strhli body za cenu
- Ktorá prevádzka mala najlacnejší obed a či nám aj chutil
- Kde (ne)nosili zamestnanci rúška
- V ktorých jedálňach sa nedá platiť kartou
- Kde bol personál taký milý, že sme im odpustili aj nepríjemný zápach
