Nie je žiadna hanba byť v politike a nemať žiadny titul, hovorí prorektor Univerzity Komenského Radomír Masaryk (Rozhovor)

„Ja by som bol za to, aby jasne povedali, že urobili chybu. Samozrejme, všetci sme len ľudia, robíme chyby. Ale od politika, teda človeka, ktorý zastupuje voličov, by bolo naozaj dobré počuť, že toto nebolo správne, a že svoj postup spätne ľutuje,“ hovorí prorektor Univerzity Komenského pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk. 

Docent Masaryk pôsobí na akademickej pôde už dvadsať rokov a tvrdí, že každý skúsený školiteľ by si mal po čase vytvoriť „radar na plagiáty“. Pretože fakt, že niektorí študenti si chcú štúdium uľahčiť, sa neobjavil až teraz, výskumníci s ním bojujú roky. 

Pritom podľa prorektora nie je žiadna hanba byť v politike a nemať pred menom titul. Naháňačka za titulmi sa rokmi zmenila doslova na šport. A vytváranie plagiátov je v tomto prípade rovnako škodlivé a nespravodlivé ako doping. 

Sledujete dianie okolo okopírovaných prác politikov – Borisa Kollára, Petry Krištúfkovej, predtým Andreja Danka?

Samozrejme, sledujeme to, v akademickej sfére o tom diskutujeme. 

Ako vníma Univerzita Komeského to, že iné univerzity vydávajú „nezaslúžené“ tituly, ktoré majú v podstate rovnakú váhu ako tituly od vás?

Ja používam takú metaforu, že je to ako šport a doping. Aj v špičkových kluboch sa raz za čas stane, že si niekto chce uľahčiť cestu a využíva aj takéto prostriedky. Dôležité je, aby to nebolo systémové, teda aby sa to v danej inštitúcii nestalo pravidlom. 

Je pre vás možno odrazom takéhoto „systémového zlyhania“ súkromná Stredoeurópska vysoká škola v Skalici?

Osobne nepoznám veľa absolventov tejto školy, takže to neviem posúdiť. Toto je skôr otázka na Akreditačnú agentúru, ktorá by mala mať dohľad nad takýmito vecami. Mala by posúdiť, či išlo o jednorazové zlyhanie alebo je tam naozaj systémový problém. 

Vy ste niekedy s touto univerzitou spolupracovali? 

Nie, s touto univerzitou som nespolupracoval.

Odporúčané

Boris Kollár v tom nie je sám. Toto je 7 politikov, ktorí mali problém vysvetliť pôvod svojich záverečných prác 24. júna 2020 o 16:32

Ako to teda funguje, keď študent napíše záverečnú prácu – kam ju posiela?

Ja by som začal ešte skôr. Podľa mňa to začína v momente, keď si študent ešte len vyberá tému. Tie práce, ktoré boli predmetom škandálov, mali často témy typu „vybrané problémy..., alebo vybrané otázky...“. Už toto samo o sebe je pre mňa zvláštne, lebo my vedci sa vždy snažíme, aby témy, ktoré vypisujeme, boli v súlade s našimi grantovými úlohami. Aby sme skúmali reálny problém. 

Napríklad, vypíšem tému vzťahu medzi autoritárstvom a tendenciou veriť v hoaxy, lebo je to v súlade s mojím grantovým projektom. Študent otestuje výskumnú metódu, naučí sa na tom, a ja vidím, či má zmysel s tou metódou pracovať.

Témy sa vyberajú už v prvom ročníku magisterského štúdia, takže ja som s niektorými mojimi študentmi mal stretnutie už teraz. Dal som im úlohy na leto, majú si prečítať nejaké publikácie a začínajú sa pripravovať. Pracujem s nimi priebežne, aby sa nestalo, že naraz dostanem hotovú prácu. 

Tým, že už boli medializované rôzne kauzy - najmä pri bývalom predsedovi parlamentu - študenti vedia, že je to problém a takýto spôsob podvádzania sa už nerobí.

Ako fungujú tie online kontrolné mechanizmy, ktoré skúmajú zhodu?