V posledných dňoch musí pôvod svojej práce vysvetľovať pomaly „polovica“ členov strany Sme rodina. Na pretras prišiel Boris Kollár aj Petra Krištúfková, nie sú však ani zďaleka sami. Kto sú ďalší plagiátori v politike?
„Každý študent si to nejakým spôsobom zľahčuje,“ vyhlásil v utorok na tlačovke predseda parlamentu Boris Kollár po otázke, či si myslí, že spravil chybu, keď skopíroval do diplomovky celé pasáže z práce svojho školiteľa.
Bol by si možno prekvapení, koľko takýchto „študentov“ sa nakoniec dostalo do politiky. Nie je to len ex-kapitán Andrej Danko, hoci ten sa svojou rigoróznou prácou „preslávil“ asi najviac. Medzi známymi „vysokoškolákmi“ sú bývalí ministri, poslanci a poslankyne opozície aj koalície.
Svoju kauzu so záverečnou prácou mal aj premiér Igor Matovič. Tak kto je teda na slovenskej politickej scéne skutočný „lekvár“?
Andrej Danko (SNS)
Začnime legendou. O tom, že bývalý šéf parlamentu sa dostal k titulu JUDr. podvodom, sa šepkalo už dlhšie. Začiatkom roka 2019 ale prišlo jasné stanovisko od Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorej komisia jasne vyhlásila, že Dankova rigorózna práca „Verejná správa a jej charakteristické črty“ je okopírovaná.
Daná komisia vznikla len preto, aby preskúmania prácu ex-predsedu parlamentu. Podľa jej záverov mal Danko do svojej práce použiť neprimerane veľa cudzích textov bez správneho citovania, ktoré sa navyše nedajú považovať ani za parafrázy. O titul JUDr. aj napriek tomu neprišiel.
„V celom texte nie je ani raz zmienené slovo plagiát, ktoré si moji oponenti tak veľmi želali. Ďakujem komisii a senátu UMB, že nepodľahli tlakom politikov a médií a nevydali voči mne účelový rozsudok,“ uviedol vtedy podľa Denníka N Danko. Po krátkom vyhlásení nepripustil otázky novinárov a spred mikrofónov odišiel.
Až 63 z celkových 72 strán Dankovej rigorózky pochádza z cudzích diel. Na zvyšných deviatich stranách ide väčšinou už len o formality, napríklad čestné vyhlásenie, obsah či zoznam použitej literatúry - (bez reálne „použitej literatúry“).
Danko namiesto toho, aby poriadne vysvetlil, ako sa stal doktorom práv, nechal v knižnici UMB svoju prácu pred novinármi utajiť. Bol historicky prvým absolventom, ktorému škola niečo také umožnila.
