Ľudia v Pichnom vedia, že hlavnou príčinou povodní sú vyrúbané lesy. Odborník tvrdí, že ide aj o zlé hospodárenie nad obcou, reguláciu tokov a nedostatok vodozádržných opatrení.
„Starosta išiel do Sniny. Do banky. Už ho tu zasa všetci naháňajú. Aj vojsko prišlo. Vylialo sa to tu trikrát. Piatok, sobota, nedeľa. Najhoršie to bolo v piatok,“ reaguje na moju otázku Viera Šubová, zamestnankyňa obce.
Stojím pred obecným úradom v Pichnom na Hornom Zemplíne. Je pondelok 22. júna, 10:00, niekoľko hodín po tretej povodňovej vlne v obci, tri dni po najničivejšom prívale vody v histórii obce.
Pred úradom je kopa ľudí. Naľavo aj napravo po oboch stranách ulice sa upratuje a opravuje. Každý kto môže pomáha a odstraňuje škody po piatkovej katastrofálnej povodni (19.6.2020).
- Ako prežili ľudia v Pichnom ničivú povodeň
- Kde všade sa až voda dostala a aké škody napáchala
- Prečo a ako malé potôčiky zaplavili dedinu obrovským množstvom vody
- Ako pomohla obci armáda a čo na to hovoria miestni obyvatelia
- Čo si o katastrofálnej piatkovej povodni myslí odborník
Voda sa do záhrad, pivníc a domov vyliala z malého potoka Pichoňka, prameniaceho na svahu hory Gurguľata priamo nad dedinou, aj z jeho ďalších okolitých malých prítokov.
Pozdĺž plotov sú naukladané jutové a polypropylénové vrecia z pieskom. Niektoré sú už po druhom a treťom návale vody špinavé. Novšie biele čakajú, čo sa bude diať ďalej. Podľa predpovede má pršať ešte dva dni.
Prečo zmizli lesy
Od okresného, najvýchodnejšieho mesta na Slovensku - Sniny je Pichne, ležiace medzi dvoma výbežkami Laboreckej vrchoviny, vzdialené iba šesť kilometrov.
„Dedinu obklopuje poľnohospodársky skultivovaná krajina, ktorá je výsledkom intenzívneho pôsobenia dávnych osídlencov a ich potomkov na prostredie, ktoré ich obklopovalo. Charakter ľudskej činnosti v krajine je taký hlboký, že nepretržitými zásahmi zatláča vplyvy prírodných pomerov. Pichnianska prírodná krajina prekonala stredoveké rúbanie a vypaľovanie lesov v záujme získania poľnohospodárskej pôdy,“ píše sa v histórii obce.
Nielen to. Okrem stredovekého rúbania a vypaľovania, prekonala obec od 60. rokov minulého storočia aj centrálne plánovanú socialistickú a ponovembrovú (1989), divoko kapitalistickú ťažbu dreva. Ako aj masívne euro-hospodárenie miestnych agrobarónov.
Dnes v jej okolí nie sú prakticky žiadne lesy, ktoré by mohli vodu z prívalových, alebo dlhotrvajúcich jarných a letných dažďov zachytiť.
Dedina vtedy funguje ako zberný žľab, ktorým sa v čase výdatných dažďov valí veľká voda z okolitých polí, pasienkov a lúk.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako prežili ľudia v Pichnom ničivú povodeň
- Kde všade sa až voda dostala a aké škody napáchala
- Prečo a ako malé potôčiky zaplavili dedinu obrovským množstvom vody
- Ako pomohla obci armáda a čo na to hovoria miestni obyvatelia
- Čo si o katastrofálnej piatkovej povodni myslí odborník
