Pôvabná lekárka vraj spočiatku nechápala, prečo do nej pacienti v africkej nemocnici počas operácie kopú a bijú päsťami do ramena. Potom však zistila, že fyzickou silou tam ľudia vyznávajú lásku.
Monika Paločková je mladá slovenská lekárka a modelka, ktorá po vyštudovaní medicíny odišla do afrických rozvojových krajín ako napríklad Burundi, Južný Sudán či Keňa, kde pomáhala miestnym bojovať so zákernými ochoreniami. Po vypuknutí pandémie koronavírusu sa však vrátila domov, aby pomáhala svojím kolegom na Slovensku.
„U nás riešime viac zbytočností, hrozne veľa sa porovnávame a ohovárame. Na druhej strane, je tu sloboda a bezpečnosť. To je požehnanie. Život na oboch miestach má veľa výhod i nevýhod,“ prezrádza pôvabná lekárka v rozhovore pre Refresher, aké sú rozdiely medzi Afrikou a Slovenskom.
- Prečo za ňou prišiel konvoj kamarátov prezidenta Burundi a chceli ju zobrať so sebou
- Aké to bolo, keď sa musela rozhodnúť medzi dvomi umierajúcimi deťmi s maláriou, ktoré nechá prežiť
- Prečo keď chodila behať, v panike za ňou utekala celá dedina
- Akým spôsobom je naše vnímanie Afriky skreslené
- Čo urobila predtým, ako odcestovala do jednej z najnebezpečnejších krajín sveta
- Ako vyzerajú bezpečnostné opatrenia súvisiace s koronavírusom v afrických krajinách
Ak slovenskí lekári po absolvovaní medicíny niekam odcestujú, spravidla ide o vyspelé a bohaté krajiny, kde si môžu slušne zarobiť. Čo ťa viedlo odísť do chudobných afrických krajín?
Do Afriky som chcela odísť už ako dieťa. Už ako malá, pozerajúca dokumenty o podvyživených, HIV pozitívnych sirotách, sediaca na svojom obrovskom mohérovom gauči som cítila, že asi to nie je vo svete úplne spravodlivé.
Ak by som z pohodlia môjho života nespravila nič pre tých núdznych ľudí, nevedela by som spávať. Okrem toho, tie krajiny sú bohaté presne na to, na čo my sme chudobní. Pokoj, úsmev, láskavosť, dobrosrdečnosť, čistý vzduch, oddych.
V čom sa líši zdravotníctvo na Slovensku a napríklad v Keni, kde si dlho pôsobila?
Je treba zdôrazniť, že každá krajina Afriky je úplne iná a nedá sa porovnávať Keňa a Južný Sudán, ako sa nedá porovnávať Albánsko a Francúzsko. V Keni má zdravotnú starostlivosť ten, kto si ju vie zaplatiť. A to bohužiaľ väčšina nie je. Chudobní ľudia často umierajú len preto, lebo vôbec nemajú peniaze na operáciu alebo hospitalizáciu.
Ja sama som sa ocitla v súkromnej nemocnici s vážnou alergickou reakciou a keby že nie som doktorka, ktorá si sama nadávkuje lieky, neviem, ako by to celé dopadlo. V Keni je zdravotná starostlivosť dostupnejšia. V Južnom Sudáne sa ti mohlo stať, že na vyšetrenie do nemocnice kráčaš z domu niekoľko hodín, ba i dní. Väčšinu zdravotnej starostlivosti tam pre miestnych zabezpečujú humanitárne organizácie.
Ak ťa v Keni teraz chytia, že sa snažíš dostať do mesta do práce, ideš do štátnej karantény, ktorú si platíš sám, a potom hneď do väzenia.
Ako v rozvojových afrických krajinách bojujú proti koronavírusu?
Odchádzala som v čase, keď bolo prípadov vo východnej Afrike ešte málo. Podľa mojich informácií tam prípadov nie je tak veľa ako u nás. Hlavne však kvôli tomu, že sa testuje málo. V Keni, ktorá má 40 miliónov obyvateľov prebehne tak 200 až 300 testov denne. Podmienky na život majú ľudia výrazne sťažené oproti nám.
V Keni je hlavné mesto Nairobi aktuálne uzavreté. Ak bývate jeden kilometer za Nairobi, nikoho to nezaujíma. Žiadne špeciálne práva pre pendlerov. Ak ťa chytia, že sa snažíš dostať do mesta do práce, ideš do štátnej karantény, ktorú si platíš sám, a potom hneď do väzenia. Štát nijako nepomáha ani neprispieva občanom, ktorí ostali bez práce. Naopak, cena autobusových lístkov sa zvýšila dvojnásobne.
A čo taký Južný Sudán?
Tam je prípadov veľmi málo, no belosi, ktorí zabezpečujú potravinové dodávky či zdravotnú starostlivosť, tam majú pôsobenie značne sťažené. Sú na nich plánované rôzne atentáty miestnymi, ktorí si myslia, že bieli roznášajú po svete vírus. Na druhú stranu, reštrikcie, ktoré spravila Keňa pri objavení hneď prvého prípadu boli príkladné a veľmi striktné bez akéhokoľvek priestoru na vyjednávanie zo strany občanov.
V Afrike však COVID-19 zatiaľ nie je až tak intenzívny, ako v mnohých európskych krajinách či USA. Čo tomu pripisuješ?Málo testovania, mladšia populácia, v mnohých krajinách stále obdobie leta a stabilne vysoké teploty okolo 25 - 30 stupňov Celzia. Môj názor.
Ako tam vyzerajú bezpečnostné opatrenia?
Pri prvom prípade v Keni sa automaticky zavreli školy, v autobusoch môže chodiť namiesto 16 len 8 ľudí, zavreli múzeá, zakázali zhromažďovať sa, platiť fyzicky peniazmi, namiesto nich používajú mobilnú aplikáciu, všade je dezinfekcia. To sú opatrenia, ktoré si pamätám ešte z marca. Aktuálne sú uzavreté mestá, ľudia nemôžu cestovať ani v rámci krajiny. Mnoho štátov má zákaz nie len príchodu, ale aj odchodu občanov z krajiny.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo za ňou prišiel konvoj kamarátov prezidenta Burundi a chceli ju zobrať so sebou
- Aké to bolo, keď sa musela rozhodnúť medzi dvomi umierajúcimi deťmi s maláriou, ktoré nechá prežiť
- Prečo keď chodila behať, v panike za ňou utekala celá dedina
- Čo urobila predtým, ako odcestovala do jednej z najnebezpečnejších krajín sveta
