Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Refresher Slovensko
Otvoriť v aplikácii Refresher
Stiahnuť
X
14. januára 2020, 14:24
Čas čítania 14:00
Vl Mi

Zubárka Dominika: Všetci si chcú bieliť zuby, no nik si ich nevie ani len vyčistiť (Rozhovor)

Zubárka Dominika: Všetci si chcú bieliť zuby, no nik si ich nevie ani len vyčistiť (Rozhovor)
Zdroj: Vladimír Mičuda/REFRESHER
REFRESHER
Uložiť Uložené

Dominika Szabová nedávno doštudovala medicínu a dnes už ordinuje v ambulancii. Jej prechod zo študentského života do zamestnania bol plynulý, keďže svedomito počas štúdia praxovala.

MDDr. Dominika Szabová nedávno skončila medicínu a dnes už pracuje. Je zubárka a ordinuje v Seredi. Aj napriek tomu, že je čerstvá absolventka, rukami jej už prešli stovky pacientov. „Počas štúdia som sa snažila nabrať čo najviac praxe. Videla som totiž, že škola je absolútne niečo iné ako reálna prax. Ošetrujem teda už pár rokov a rukami mi prešli stovky pacientov,“ povedala v rozhovore pre Refresher.

Od pacientov sem-tam dostáva otázky, či už má dostatočnú prax s vŕtačkou. „Nezdá sa im, že taká mladá zubárka už ošetruje (smiech). Spočiatku som očakávala, že takéto otázky budem počúvať pomerne často, no opak je pravdou. Pacienti mi dôverujú,“ hovorí s úsmevom 25-ročná zubárka. 

V rozhovore so zubárkou Dominikou si prečítaš:
  • Prečo sa rozhodla stať sa zubárkou
  • Ako vyzerá štúdium medicíny
  • Prečo po štúdiu neodišla do zahraničia
  • Čo by robila, ak by sa rozhodla neštudovať medicínu

zubububbu
zubububbu Zdroj: Vladimír Mičuda/REFRESHER

Bála si sa zubárov, keď si bola dieťa?

Nijak zvlášť. K zubárovi som chodila s rešpektom, ale nebol to žiadny panický strach. Ako každé dieťa, aj ja som chodila s rodičmi. Pýtala som sa ich, či ma to bude bolieť a čo mi bude zubár robiť. Vedeli ma vždy upokojiť, vždy som to vydržala. Pochopiteľne, čím som bola staršia, tým lepšie som návštevu u zubára zvládla. Stres ale vždy bol, hlavne v čakárni. To očakávanie, čo príde, veď vieš (smiech).


Aj si u zubára niekedy plakala?

Ja si nespomínam, že by som plakala, no mama mi s obľubou pripomína, že sa tak stalo. Vytrhli mi mliečny zub a bola som celý čas v pohode. Zubárka mi následne dala do záhryzu tampón a keď sme vyšli z ambulancie, následne som sa rozplakala, ako veľmi ma to bolelo (smiech)


Niektorým to vydrží a zubárov sa boja aj v dospelosti. 

Veľa pacientov je takých. Niekedy to môže byť veľký problém, pretože ak dotyčný zanedbáva starostlivosť a pre strach dlho nenavštívi zubára, stav sa mu bude len a len zhoršovať. Stretla som sa aj s pacientmi, ktorí priznali, že sa kedysi báli, no dnes je to už v poriadku a naopak, že sa ako deti nebáli a teraz majú strach.


Máš už „overený ťah”, ako ľudí upokojiť?

Snažím sa im racionálne a ľudsky vysvetliť, že ak zanedbávajú pravidelné návštevy zubného lekára, bude na tom ich chrup čoraz horšie. S pacientmi sa snažím vytvoriť si vzťah, rozprávam sa s nimi, vysvetlím im, ako dnes, v roku 2020, prebieha návšteva u stomatológa. Následne spravím zubnú hygienu. Keď vidím, že je už medzi nami istý stupeň dôvery, postupne sa to zlepšuje. Návštevy sú čoraz uvoľnenejšie, pacienti sa časom už v kresle netrasú a neboja sa ma (smiech).


Kedy si sa rozhodla, že sa staneš zubárkou? Chcela si ňou byť vždy, alebo v tvojom živote nastal akýsi zlom, ktorý ťa utvrdil, kam sa chceš v budúcnosti uberať?

Keď som bola mladšia, mala som so zubami čeľustno-ortopedický problém – mala som retinovaný očný zub, čo znamená, že bol horizontálne uložený v kosti pod ostatnými zubami, čiže nebolo možné, aby sa spontánne prerezal a zaradil na svoje miesto.


Boli dve možnosti – buď zub vytrhnúť, alebo sa ho pokúsiť zachrániť. Čeľustný ortopéd ma poslal na chirurgiu, kde mi ďasno otvorili a na zub mi nalepili breketu, taký kovový zámok, ktorý je súčasťou zubných aparátov. Oň mi priviazali drôt a ťahali ho pomocou toho strojčeka. Mala som vtedy 12 rokov.


Znie to ako historka, po ktorej by som nemal v obľube zubárov. Ty si sa, paradoxne, zubárkou stala.

Mala som plné ústa drôtov. Keďže vtedy tá technika nebola taká vycibrená ako dnes a tiež mal zub veľmi nepriaznivú polohu, veľmi sa mu nedarilo. Trápila som sa s tým asi rok. Veľakrát ma to tiež obmedzovalo v rámci prijímania potravy, často som bola hladná. Chceli sme to však skúsiť, trojka je dôležitý zub.


Nakoniec to ale nevyšlo a poslednou možnosťou bolo zub extrahovať, teda vytrhnúť. Vtedy, keď som neustále navštevovala ambulanciu, som si povedala, že by sa mi takáto robota páčila – pomáhať ľuďom a nájsť lepší spôsob terapie, aby sa toľko nemuseli trápiť. Nastal teda zlom v mojom živote, na ktorý si sa pýtal (smiech). Na gymnáziu ma bavila biológia a chémia a keď som premýšľala nad výškou, medicína bola jasná voľba.

Odporúčané
Adela: Mysleli si asi, že bez kokaínu nedokážem zvládať toľko roboty (Rozhovor) Adela: Mysleli si asi, že bez kokaínu nedokážem zvládať toľko roboty (Rozhovor) 29. mája 2019, 9:37


O zubároch sa hovorí, že zarábajú slušné peniaze. Aj to ťa motivovalo, aby si sa stala zubárkou?

Skôr som sa dala na medicínu preto, lebo ma bavilo učiť sa o ľudskom tele. Okrem iného, výhodou zubára je, že sa nemusíme 5 rokov atestovať v nemocnici a môžeme si po vyštudovaní otvoriť vlastnú prax. Pracovná doba je taktiež veľké plus, nemusím ťahať nočné služby, čo je pre ženu, ktorá chce byť v budúcnosti matkou, veľkou výhodou. Je však pravda, že ma motivovala aj finančná stabilita. Nikto nechce robiť za 400 či 500 eur.


Študovala si na Univerzite Komenského. Bolo štúdium ťažké?

Bola by som pokrytec, ak by som povedala, že to bolo jednoduché. Navyše, štúdium trvalo 6 rokov, čiže bolo aj dlhé. Prvé tri roky to bola všeobecná medicína, so všeobecnými predmetmi nás však trápili až do konca štúdia. Jedna z najhorších vecí vtedy pre mňa bola, že všetci kamoši sa vybrali v piatok večer von, no ja som musela ostať doma a učiť sa. Chcelo to teda skutočne veľa sebazaprenia, no keď máš cieľ, všetko sa dá.

Od prvého ročníka som sa snažila nabrať čo najviac praxe. Videla som totiž, že škola je absolútne niečo iné, ako reálna prax.


Ako počas štúdia nazbieraš prax?

Je to individuálne. Niečo sa naučíme v škole na stážach, ale veľa závisí aj od toho, ako sa kto angažuje v zúčastňovaní sa na školeniach a kurzoch. Pretože výuka, aspoň keď som ja bola študentka (čo nie je tak dávno), nebola úplne taká, ako by mala či mohla byť.

Pre dotvorenie obrazu, boli sme na praxi piati až desiati. Keď pacient potreboval napríklad vytrhnúť zub, robiť to mohol, samozrejme, iba jeden z nás a tí ďalší museli čakať na ďalšiu príležitosť. Z môjho pohľadu by teda tých stáží mohlo byť podstatne viac.

Tiež nie je na škodu už počas štúdia praxovať v zubnej ambulancii.  Tak som to urobila aj ja. Najskôr som, pochopiteľne, len asistovala, študenta nenechajú hneď ošetrovať. Postupne, keď zubár vidí, že sa študent snaží, dáva mu čoraz viac priestoru.

Odkedy teda ošetruješ?

Od druhého ročníka som sa snažila nabrať čo najviac praxe. Videla som totiž, že škola je absolútne niečo iné ako reálna prax.

zubububbu
zubububbu Zdroj: seredsity.sk


S čím si sa najviac počas štúdia natrápila?

Niektoré predmety ma bavili, iné zas boli neskutočne ťažké, je to teda u každého študenta individuálne. Pre mňa bol ťažký prechod z gympla na vysokú školu. Od prváku na nás tlačili a hneď nám „naordinovali“ naučiť sa 1 000 strán, mali sme to vedieť ako abecedu. Myslela som si, že nič horšie ma nečaká, no mýlila som sa. Prišli ťažké predmety a práve tých 1 000 strán bol základ, aby som zvládla všetko ostatné. 


Teória bola vždy ťažká. Niekedy sa učivo dalo zvládnuť za tri dni, no takých bolo málo. Väčšinou som sa na predmet učila tri týždne vkuse. Treba tiež spomenúť psychické tlaky od doktorov. Niekedy som mala pocit, že si stále niečo dokazujú, no to však môžu pociťovať pravdepodobne aj študenti z iných škôl (smiech). Tým si prejde azda každý vysokoškolák.


Ako vyzerajú štátnice na medicíne?

Mala som teóriu aj prax, klasika. 


Teóriu si viem predstaviť. Ako vyzerá praktická skúška?

Každý sme mali svojho pacienta, ktorého sme museli vyšetriť, stanoviť mu diagnózu a podľa nej ho ďalej ošetriť. Na chirurgii to bola zväčša extrakcia (trhanie) zubov, vyšetrenia slinných žliaz alebo aj vyšetrenie pacientov s ťažšími maxilofaciálnymi zlomeninami po úrazoch, či vyšetrovanie onkologických pacientov a následne stanovenie terapie. Nevyhnutnou súčasťou bol vždy opis röntgenovej snímky. Nechýbalo ani ošetrovanie kazov. Každý krok nám doktori kontrolovali – ako sme to vypreparovali, aký bol náš postup a podobne.


Štúdium si ukončila nedávno, len minulý rok. Dnes už ordinuješ v ambulancii, nemala si teda problém uplatniť sa.

Bol to plynulý prechod. Ako som už spomínala, snažila som sa veľa praxovať, takže nástup do práce bol viac-menej bezproblémový, pracujem v zubnej ambulancii Fasadent v Seredi. Zubárov je vo všeobecnosti málo, čiže núdza o pacientov nie je.


Mnohí absolventi odchádzajú do zahraničia, dostanú tam oveľa lepšie zaplatené. Nepremýšľala si nad odchodom?

Áno, rozmýšľala som aj nad zahraničím. Ani nie tak pre plat, ale pre skúsenosti, ktoré by som tam mohla nabrať. Keď už sa bavíme o tom lepšom plate, skôr sa to týka nemecky hovoriacich krajín a teda so „šprechovaním“ mám trocha problém, takže pochybujem, že by tam čakali práve na mňa (smiech).  Tiež  som si povedala, že keď človek chce, tak sa naučí všade. Predsa len, tu mám aj rodinu, priateľov a známych a radšej chcem pomáhať im ako cudzincom.


Pracuješ v novootvorenej ambulancii v Seredi ako zamestnanec. Je ťažké nájsť si zo začiatku pacientov?

Ak príde čerstvý absolvent do zabehnutej ambulancie, nie je to zložité. Pokiaľ to je opačne, ako v mojom prípade, nesmie chýbať propagácia, pacienti sa totiž o nás najskôr musia dozvedieť. Je to obdobné, ako keď si niekto otvorí obchod alebo iné služby.  Celkovo je zubárov málo, takže až také problematické to nie je.


Premýšľala si nad tým, že by si si otvorila vlastnú ambulanciu?

Určite som premýšľala aj nad tým, ale momentálne si to neviem predstaviť. Bolo by to pre mňa náročné nielen finančne, ale je to aj veľa vybavovačiek a byrokracie. Možno časom (smiech).


Určite sa nájdu ľudia, ktorí sú skeptickí, keď uvidia mladú zubárku.

Nezdá sa im, že taká mladá zubárka už ošetruje (smiech). Jasné, sem-tam sa ma pýtajú, koľkokrát som už vŕtala a podobne. Spočiatku som očakávala, že takéto otázky budem počúvať pomerne často, no opak je pravdou. Pacienti mi, zdá sa, dôverujú.


Koľko zubov si už za tie roky vytrhla?

Už to nepočítam, veľmi veľa (smiech).


Na to potrebuješ veľa sily.

Áno, sú prípady, kedy ma už dokonca začína bolieť ruka. Zároveň musíš od skúsených doktorov najskôr odkukať techniku. 


Pamätáš si svoj najťažší zákrok?

Ťažké je to vždy vtedy, keď mám zlý prístup, alebo keď sa mi napríklad rozkrváca ďasno práve vtedy, keď to najmenej potrebujem. Tiež aj niektoré extrakcie nie sú ľahké, hlavne ak ide o mŕtve zuby.


Prišlo ti už niekedy fyzicky zle z toho, čo má pacient v ústach?

Mám, našťastie, rúško, je to teda vždy zvládnuteľné (smiech). U niektorých pacientov je ale naozaj cítiť silný zápach z úst, dôvodom bývajú zväčša gangrenózne zuby alebo celkovo zlá hygiena. Vtedy pacientovi poviem, že mu z úst páchne, nie je to normálne a musí s tým niečo robiť. Snažím sa mu pomôcť a dať rady, aby sa to zlepšilo. Samozrejme, komunikujem empaticky a s citom.


Bol už aj taký prípad, kedy si si myslela, že to nezvládneš a povraciaš sa?

V ambulancii sa mi to ešte nestalo, ale ešte počas štúdia som sa to sem-tam stalo. To sa avšak týkalo veľmi ťažkých stavov u pacientov so skolikvovanými onkologickými nádormi, to znamená odumretie tkaniva. Boli to zväčša pacienti, ktorí na svoje zdravie úplne kašľali, inak sa do takéhoto stavu dostať nedá.


Prišiel sa už k tebe niekto sťažovať a reklamovať tvoju robotu?

Zatiaľ, našťastie, nie (smiech). Môže sa to však stať, zubári nie sú neomylní. Už ale ku mne prišiel pacient s tým, že ho stále bolí rana po extrakcii, to je ale bežná pooperačná komplikácia.

Odporúčané
Dušan Cinkota: Vo väzení je prostitúcia, milostné vzťahy. Tí, čo rozhodujú o drogovej legislatíve, by mali zmúdrieť (Rozhovor) Dušan Cinkota: Vo väzení je prostitúcia, milostné vzťahy. Tí, čo rozhodujú o drogovej legislatíve, by mali zmúdrieť (Rozhovor) 9. apríla 2019, 14:21


Často sa stáva, že k nám, na Slovensko, chodia pacienti z Rakúska, pretože sme cenovo výhodnejší. Máš s tým skúsenosti?

Samozrejme, je to bežné. Máme dokonca aj pacienta z Lotyšska. Sme v porovnaní s Rakúskom, Nemeckom či Veľkou Britániou značne lacnejší a oplatí sa to.


Slováci zas vraj chodia na Ukrajinu, aby ušetrili.

O tom vedomosti nemám, no možné to je.


Po návšteve zubnej ambulancie to vie naše peňaženky riadne zabolieť. Sú podľa teba ceny pre bežného Slováka primerané a férové?

Ceny sa odvíjajú od toho, aké ceny majú naši obchodní partneri. Aj materiál, aj vybavenie niečo stojí, nie je to teda tak, že sme príslušenstvo kúpili za pár drobných, prístroje stoja tisíce eur. 

zubububbu
zubububbu Zdroj: Vladimír Mičuda/REFRESHER


Máš aj detských pacientov?

Áno, veľa. 


Ako sme sa už rozprávali, deti mávajú často strach a sem-tam si aj poplačú. 

Vtedy sa snažím s dieťaťom skamarátiť. Vysvetlím mu, že mu nič zlé robiť nebudem a prvú návštevu ani nič hrozné skutočne nerobím, rozprávame sa, trochu sa zahráme a potom skontrolujem chrup. Ak to ale nie je len preventívna prehliadka a mladého pacienta niečo bolí, aj vtedy volím taký prístup, aby mi uveril, že ho nič bolieť nebude a že keď bude plakať, zbytočne sa ošetrenie v kresle predĺži.


A vždy to zaberie?

Nie, samozrejme (smiech). S niektorými deťmi sa jednoducho nedá. Aj keď nerobím bolestivý zákrok, rozplačú sa. To už je ale chyba rodičov. Mali by svoju ratolesť usmerniť a povedať jej, ako by sa mala v ambulancii správať. Ak je ale dieťa rozmaznané, ja s tým už nespravím nič.


Plakal ti už v ambulancii aj dospelý?

To sa mi ešte nestalo (smiech). Slzička už vytiekla, keď niečo zabolelo, to je tak všetko.

Protetické práce stoja zhruba na jeden člen na Slovensku cca od 200 do 400 eur. Ak by si chcel teda vymeniť všetky zuby, zaplatil by si tisíce eur.


Čo ťa za tie roky, čo ošetruješ pacientov, najviac zaskočilo?

Toho už bolo, ľudia sú všelijakí. Zo začiatku ma stále prekvapovala nevzdelanosť pacientov z hľadiska orálnej hygieny. Teraz už to beriem ako samozrejmosť a každého usmerňujem ako správne čistiť. Najviac ma ale prekvapuje, keď si pacient myslí, že sa nemusí starať o protetické náhrady ako korunky a mostíky či zubné implantáty. Myslia si, že je to natrvalo. Opak je pravdou. Práve v situáciách, kedy má pacient náhradu, je nutné, aby starostlivosť o zuby ešte zvýšil, aby to čo najdlhšie vydržalo.

Tiež ma prekvapuje, keď si pacient myslí, že môže mať hotové zuby za jedno či dve sedenia. Nie sme kúzelníci. Nevedia si stále uvedomiť, že to, čo sa zanedbávalo roky, my nevieme opraviť za dve-tri sedenia.


S nevzdelanosťou úzko súvisí nákup rôznych „vychytávok“, ktoré sľubujú až zázračné účinky. Populárne sú aj návody z internetu.

Áno, zázračné bielenie zubov je stále hit. Rôzne svietiace prístroje a podobne. Najspoľahlivejšie je, samozrejme, bielenie u zubára. Pacient však nemôže mať zubný kaz, zuby musia byť v perfektnom stave, inak by bielenie mohlo veľmi ľahko ublížiť. A čo sa týka pásikov a podobných internetových ťahákov? Priznám sa, nesledujem tieto „trendy“ dopodrobna, z drvivej väčšiny sú to totiž hlúposti. Jediná účinná metóda je na báze peroxidu vodíka, ten ale bežný človek len tak nezoženie.


Čo sa ťa pýtajú pacienti najčastejšie, čo ich zaujíma?

Práve to bielenie. Takmer všetci ale na to nemajú vhodný stav zubov. Treba totiž najskôr odstrániť všetky kazy, zubný kameň, musia sa naučiť riadne si čistiť zuby a starať sa o ne. Keď im to vysvetlím, hneď si to rozmyslia. No a v neposlednom rade, dôležitú úlohu zohráva aj cena. 


Koľko stojí bielenie?

U nás približne 300 eur, nie je to teda lacná záležitosť. Každý zubár má, pochopiteľne, odlišné ceny.

Odporúčané
Za Mečiara sa mi mafiáni v mraziarňach vyhrážali likvidáciou, dnes vládne ekonomická mafia, hovorí Patrik Herman (Rozhovor) Za Mečiara sa mi mafiáni v mraziarňach vyhrážali likvidáciou, dnes vládne ekonomická mafia, hovorí Patrik Herman (Rozhovor) 15. februára 2019, 11:49


Boli u teba pacienti, ktorí chceli celý nový chrup a pýtali sa na cenu?

Každého zaujíma v prvom rade cena a či si to môže vôbec dovoliť. Celková cena za chrup je individuálna podľa toho, v akom stave tie zuby sú. Možností, ako sa to rieši, je viacero. Závisí od toho, či pacientovi zuby chýbajú, alebo ich chce prerobiť len z dôvodu estetiky. Ak mu chýbajú, buď sa to rieši protetickou náhradou, alebo dentálnymi implantátmi. Protetické náhrady sú korunky, mostíky alebo fazety a tam je cenová relácia zhruba od 200 do 400 eur. Ako som však spomínala, každý zubár má iné ceny, môže to byť aj viac ako 400 eur. Ak by si chcel teda vymeniť všetky zuby, zaplatil by si tisíce eur. 


Chcel už od teba pacient zlaté zuby?

S tým som sa zatiaľ nestretla (smiech). Mladšie baby by ale chceli strojček, aj keď ho nepotrebujú. Zdá sa im to byť totiž in.


Stále niektorí ľudia veria radám typu, že keď napríklad vypijú mlieko, ich zuby sa zázračne vyliečia?

Jasné, pacienti sa bežne pýtajú na „domáce triky”, ktoré by im mohli pomôcť. Mnohé z nich sú vyslovene hlúposti, napríklad umývať si zuby sódou bikarbónou. Vtedy sa poškodzuje sklovina a trpí aj ďasno. Niektorí experimentujú s citrónom, no ten tiež rozleptáva sklovinu. Často sa ma tiež pýtajú, koľkokrát by si za deň mali umyť zuby. Ideálne je ráno a večer, ak pacient dokonale ovláda zásady orálnej hygieny, a tým myslím naozaj dokonale. Tiež mi príde úsmevné, keď niekto povie, že si dal od bolesti klinčeky, zub ho prestal bolieť a k zubárovi už nemusí ani ísť. 


Hovorí sa, že by sa na pastu nemala dávať voda. Aj to je hlúposť?

Je to viac-menej jedno. V ústach máme sliny, takže pasta aj tak neostane v takej hustej konzistencii a zriedi sa, čo je žiadúce, aby sa dostala všade.


Záleží na tom, akú pastu používam?

Neodporúčam bieliace pasty, obsahujú totiž abrazívne zložky – ničia sklovinu, a tá sa nám nevie obnoviť. Pomaličky si tak človek zotiera sklovinu a zuby sú citlivejšie. No sú na trhu dostupné pasty s obsahom čierneho uhlia, to má schopnosť absorbovať pigmenty, takže pasta má aký-taký bieliaci efekt, ale nie je abrazívna, čiže neškodí. Ale nič nepokazíš tým, ak si kúpiš obyčajnú pastu s fluórom.

Pacient môže dostať anafylaktický šok, je to však zriedkavé. Zubár musí byť pripravený, má mať protišokový kufrík.


Čo sú najčastejšie chyby, ktoré denne robíme pri zubnej hygiene?

Popravde, mám pocit, že si dnes nikto nevie správne umyť zuby. Najväčšia chyba je, že ľudia nevyužívajú medzizubné kefky. Keď si pacient umyje zub obyčajnou kefkou, vie si ho umyť len na dvoch stranách, resp. plochách. Medzizubný priestor teda ostáva nevyčistený. Ďalšia veľká chyba je, že ľudia nevedia, kde si majú zuby umývať. Často ostávajú nevyčistené najkritickejšie miesta, medzi ďasnom a zubom. Tam sa ukladá najviac plaku a baktérií.


Určite k tebe do ambulancie chodia známi a rodina. Nie je zvláštne pozerať sa ľuďom, ktorých poznáš, do úst?

Ani nie. Pri kamarátoch to je úplne v pohode, je to ako pri bežných pacientoch. Akurát im viac nadávam, že si nečistia zuby (smiech). Keď ošetrujem mamu alebo otca, vtedy je to trochu nezvyčajné. 


Pýtajú zľavy?

Samozrejme (smiech).


A dáš?

Občas prižmúrim oko.


Sú aj pacienti, ktorí sa snažia vyjednať ceny ako na tržnici?

Ani nie, sú s cenami oboznámení už pred ošetrením a podľa toho sa rozhodujú. Taktiež aj po ošetrení im ešte raz vysvetlím, za čo platia.


Kto je zubárom zubára?

Iný zubár (smiech).


Už ťa niekedy spucoval za to, že si nečistíš zuby?

To sa nestáva. My si ich všetci riadne čistíme. Dokonca si dovolím povedať, že sme možno až premotivovaní (smiech). Občas si vymýšľame, že nás niečo bolí, aby tam ten náš kolega zubár riadne hľadal. Nič tam ale, samozrejme, nenájde. Je to taký náš zubársky fórik.

zubububbu
zubububbu Zdroj: seredsity.sk


Sú aj zubári, ktorí vyšetrujú sami seba?

 Zdiagnostikovať sa vieme ako-tak asi aj sami v zrkadle (smiech). No predsa len si nevieme vyšetriť horné zuby a tiež na to treba aj poriadne svetlo a optiku. Je teda nutné, aby nám to objektívne zhodnotil druhý zubár.


Sama si ale zub nedokážeš vytrhnúť.

To už by bol extrém. Na internete som síce videla, že si zubár dokázal sám vytrhnúť zub a premýšľala som, či by som to dokázala (smiech). Ale zatiaľ to neplánujem.


Na internete sa tiež šíril prípad, ako pacientka dostala v zubárskom kresle anafylaktický šok. Zubárka googlila, čo má robiť, žena nakoniec zomrela. 

Pacient môže dostať anafylaktický šok, je to však zriedkavé. Zubár musí byť vždy pripravený, byť v strehu, každá ambulancia musí byť vybavená protišokovým kufríkom či lekárničkou.


Čo to je protišokový kufrík?

 Je to resuscitačný set, ktorý musí mať každá zubná ambulancia. Keď sa niečo stane, musíme vedieť podať  prvú pomoc, zaistiť v prvom rade priechodné dýchacie cesty, pichnúť adrenalín a medzitým volať pohotovosť.


Čo sa môže ešte prihodiť?

Nežiadúce účinky po podaní anestetika. Pacient môže byť buď alergický, alebo môže anestetikum vyvolať toxickú reakciu. Zaujímavým typom reakcie na anestetikum je idiosynkrázia, čo je zvláštna reakcia pacienta na anestetickú látku, nie je to odpoveď ani alergická a ani sa netýka predávkovania, sú to skôr také bizarné reakcie, ktoré sa nedajú vysvetliť farmakologicky ani biochemicky. To je ale veľmi zriedkavé. Najčastejšie býva pacientom po podaní anestetika nevoľno, popisujú bolesti hlavy alebo mravčenie okolo úst, potenie. Ide o tranzitórny-prechodný stav, ktorý za krátku dobu odznie.

Odporúčané
Milan Lasica: Keď pozerám zábavné programy, zdá sa mi, že sa účinkujúci zabávajú viac ako diváci (Rozhovor) Milan Lasica: Keď pozerám zábavné programy, zdá sa mi, že sa účinkujúci zabávajú viac ako diváci (Rozhovor) 9. júna 2019, 11:11


Z filmov poznáme zubárov, ktorí používajú rajský plyn. Využívaš ho aj ty?

V súkromnej ambulancii bežne rajský plyn nenájdeš. Možno že väčšie kliniky, ktoré operujú pod celkovou narkózou, ho majú. 


Pamätáš si na svoj najvtipnejší zážitok v ambulancii?

Keď sme robili odtlačky zubov, dieťa sa nám povracalo. Odniesla si to stena, našťastie bola umývateľná. 


O zubároch sa hovorí, že majú psychické problémy. Je známych veľa prípadov, že si zubár siahol na život, resp. spáchal samovraždu.

Je to náročná práca, fyzicky aj psychicky. Pri práci trpia hlavne kĺby, keď si nedám pozor, hrbím sa, dostávam ramená do netradičnej polohy. Je veľa zubárov, ktorí už podstúpili operácie práve pre zlé držanie tela. Preto treba mať v prvom rade perfektne zvládnutú ergonómiu, teda zásady správneho sedenia pri práci. Psychicky to je náročné preto, že pacienti rady lekára často ignorujú a následne sa sťažujú. Aj tak sa s tým musíme vyrovnávať.


Zamyslela si sa niekedy nad tým, čo by si robila, ak by si nešla na medicínu?

Áno, veľakrát. Svoje rozhodnutie neľutujem a ak by som sa opäť mala rozhodnúť, šla by som tou istou cestou. 

Domov
Zdieľať
Diskusia