Zubárka Dominika: Všetci si chcú bieliť zuby, no nik si ich nevie ani len vyčistiť (Rozhovor)

MDDr. Dominika Szabová nedávno skončila medicínu a dnes už pracuje. Je zubárka a ordinuje v Seredi. Aj napriek tomu, že je čerstvá absolventka, rukami jej už prešli stovky pacientov. „Počas štúdia som sa snažila nabrať čo najviac praxe. Videla som totiž, že škola je absolútne niečo iné ako reálna prax. Ošetrujem teda už pár rokov a rukami mi prešli stovky pacientov,“ povedala v rozhovore pre Refresher.

Od pacientov sem-tam dostáva otázky, či už má dostatočnú prax s vŕtačkou. „Nezdá sa im, že taká mladá zubárka už ošetruje (smiech). Spočiatku som očakávala, že takéto otázky budem počúvať pomerne často, no opak je pravdou. Pacienti mi dôverujú,“ hovorí s úsmevom 25-ročná zubárka. 

Bála si sa zubárov, keď si bola dieťa?

Nijak zvlášť. K zubárovi som chodila s rešpektom, ale nebol to žiadny panický strach. Ako každé dieťa, aj ja som chodila s rodičmi. Pýtala som sa ich, či ma to bude bolieť a čo mi bude zubár robiť. Vedeli ma vždy upokojiť, vždy som to vydržala. Pochopiteľne, čím som bola staršia, tým lepšie som návštevu u zubára zvládla. Stres ale vždy bol, hlavne v čakárni. To očakávanie, čo príde, veď vieš (smiech).

Aj si u zubára niekedy plakala?

Ja si nespomínam, že by som plakala, no mama mi s obľubou pripomína, že sa tak stalo. Vytrhli mi mliečny zub a bola som celý čas v pohode. Zubárka mi následne dala do záhryzu tampón a keď sme vyšli z ambulancie, následne som sa rozplakala, ako veľmi ma to bolelo (smiech). 

Niektorým to vydrží a zubárov sa boja aj v dospelosti. 

Veľa pacientov je takých. Niekedy to môže byť veľký problém, pretože ak dotyčný zanedbáva starostlivosť a pre strach dlho nenavštívi zubára, stav sa mu bude len a len zhoršovať. Stretla som sa aj s pacientmi, ktorí priznali, že sa kedysi báli, no dnes je to už v poriadku a naopak, že sa ako deti nebáli a teraz majú strach.

Máš už „overený ťah”, ako ľudí upokojiť?