Kvôli obohateniu na podvodoch s DPH sa zbavovali ľudí skutočne neľútostným spôsobom.
Ponúkli im víziu rýchleho zárobku, darovali im firemné auto a mobil, no nakoniec ich zabili a rozpustili v kyseline. Biele kone nemali dlhú životnosť. Členovia organizovanej zločineckej skupiny však na súde tvrdili, že kyselinu používali iba na čistenie kanalizácií.
Práve v nich však našla polícia pozostatky ľudského DNA. Na podvodoch s DPH dokázali obrať štát o 121 miliónov slovenských korún, pre spory o peniaze hodili do kyseliny vlastného šéfa a nakoniec aj tak dostali doživotie.
- Ako boli Kyselinári prepojení na žilinské podsvetie
- Ktorý člen gangu sa prejavoval ako najviac agresívny
- Koľko im trvalo, kým rozpustili telo dospelého muža
- Prečo manželka šéfa Kyselinárov o zločinoch svojho muža mlčala
- Kto vytvoril zoznam smrti bielych koní

Zo študenta matfyzu sa stal vodca gangu, ktorý rozpúšťal obete v kyseline
Organizované zločinecké skupiny na Slovensku z 90. rokov a začiatka milénia boli prevažne násilníckeho typu. Tvorili ich zväčša hrubokrkí agresori. Našlo sa ale aj niekoľko výnimiek, medzi ktoré patril napríklad František Miker. Na rozdiel od väčšiny vtedajších zločincov sa v mladosti pokúšal vysokoškolsky vzdelávať.
Nechýbalo veľa a z Mikera mohol byť vyštudovaný „matfyzák“. Viac ako vzdelanie ho však lákala predstava čo najrýchlejšieho zbohatnutia. V 90. rokoch skončil za drobný delikt vo väzení, kde sa zoznámil s Martinom „Skúterom“ Semanom. S ním potom začal v Bratislave podnikať so stánkami, v ktorých predávali sušené ovocie. Priestory im prenajal Mikerov budúci zločinecký partner Jozef Kákoni známy ako Čičo.
„Kákoni bol na bratislavskej ulici pomerne známy a časom sa s Mikerom stretli so skupinou, ktorá robila podvody s DPH vo veľkom,“ objasnil nám autor knihy Slovenská mafia: Príbehy písané krvou a dlhoročný reportér Ján Petrovič. Stretávanie s touto skupinkou ich inšpirovalo natoľko, že sa tiež začali venovať podvodom s DPH.
K ilegálnemu biznisu prizvali Rastislavu Šittu alias „Zvíře“, ktorý mal už vtedy prepojenie na podsvetie zo Žiliny. „Bol bývalým výsadkárom s pomerne výraznými agresívnymi črtami. Mal kontakty na organizovaný zločin v Žiline, kooperoval s vtedajším bossom žilinského podsvetia Františkom Salingerom. Spoločne boli v minulosti obvinení aj z iných vrážd mimo kyselinárskej skupiny,“ povedal Petrovič.

Slovensko okradli na DPH o 121 miliónov slovenských korún
V skupine dostal Šitta na starosti takzvané biele kone. Tie v podstate predstavujú nastrčených konateľov či majiteľov firiem, cez ktoré sa páchajú podvody. Daným spôsobom sa kryjú hlavní organizátori, ktorí stoja za rôznym druhom nelegálnych činností, najčastejšie v spojitosti s DPH.
Keď začne takéto podvody prešetrovať polícia, biele kone ako nežiaduci svedkovia častokrát „zmiznú“ a už ich nikto nenájde. V prípade skupiny okolo Mikera boli biele kone z niekoľkých desiatok firiem rozpúšťané v kyseline sírovej, z čoho vznikla prezývka ich gangu – Kyselinári.
Tí za svoje dvojročné pôsobenie (2000 až 2002) prostredníctvom firiem zo Žiliny, Bratislavy, Česka, Chorvátska a Ukrajiny obrali štát o zhruba 121 miliónov slovenských korún (cca 4 milióny eur). Peniaze získali vytváraním fiktívnych obchodov, z ktorých si uplatnili vratky DPH a daňoví úrad im poslal požadovaný obnos.
Mikerova skupina oficiálne obchodovala s počítačovým softvérom uloženým na disketách, ktorý však nemal žiadnu hodnotu. Vodca gangu o svojich úspechoch postupom času porozprával aj kamarátovi Petrovi Lomjanskému s prezývkou Lomino, ktorý sa k nim pridal. Neskôr ale svedčil proti gangu,a tak dostal nižší trest.
„Lomjanský chcel kedysi so mnou písať knihu o tom, ako bol do kauzy Kyselinárov zapletený, ale odmietol som ho. Aktuálne vraj žije u dcéry v niektorej z dedín pri Modre. V jeho dome v Modre-Kráľovej má plnú schránku listov, zjavne sa tam už dlhšie nezdržiaval,“ prezradil nám reportér Petrovič.

Mikerova žena o zločinoch vraj vedela, vypovedať sa ale neodvážila
Prvou obeťou Kyselinárov sa mal stať istý Miroslav Zeman, ktorý bol obchodným partnerom Mikera. Rozhodli sa ho odstrániť, pretože mu nechceli vrátiť dlh. Malo ísť o približne 800 000 slovenských korún. Na jeho byte ho zbili a škrtili lanom.
Zachrániť ho mala sestra, ktorá mu stále telefonovala a členovia gangu sa báli, že sa k nim podľa záznamov z mobilu dostane polícia. Zemana preto zobrali do auta, s ktorým ho spustili do rokliny, čím sa celú vec pokúsili uhrať na dopravnú nehodu. Auto ale narazilo do stromu, a tak Zeman ich útok prežil. Zo strachu pred smrťou opustil územie Slovenska.
S pokusom o zavraždenie Zemana sa mal vraj Miker zveriť aj vtedajšej manželke Márii. Rozhodla sa však, že s prípadom nepôjde na políciu. „V tom čase sa také veci na Slovensku dosť často diali. Mám sa rada, mám dve deti. Ďaleko by som z polície nedošla,“ cituje jej vyjadrenie na súde Nový Čas.
Skupina sa potrebovala obetí zbavovať efektívnejším spôsobom, a tak prišlo na nápad s kyselinou. Ako nám v rozhovore spomenul bývalý vyšetrovateľ Matej Snopko, telo obete sa vo väčšine prípadov nakoniec nájde a v prípade, ak je postup pri vražde podobný, polícia spozornie. Rozpustenie tela v kyseline sa preto zdalo ako vhodné riešenie.
„Na Slovensku platila trestnoprávna prax, podľa ktorej sa dávali na súd iba prípady, v ktorých boli nájdené telá obete. Prípad Kyselinárov preto patril k prelomovým. V odvolacom konaní sa vec dostala k Jozefovi Kanderovi, súčasnému prokurátorovi, ktorý bol vtedy sudcom Najvyššieho súdu. Rozhodnutie zdôvodňoval istým belgickým rozsudkom, kde mali taktiež podobný problém s tým, že vyšetrovatelia telá obetí nenašli,“ porozprával nám o dobovej situácii autor knihy o slovenskej mafii.

Zoznam smrti Františka Mikera a rozpúšťanie prvých bielych koní
Prvým „pokusným králikom“ sa ešte na jeseň v roku 2000 nestal človek, ale polovica zo zabitého prasaťa. „Povedali si, že najlepšie bude biele kone zlikvidovať tak, aby po nich nezostala žiadna pamiatka. Do areálu bývalého družstva doniesli polovicu prasaťa s váhou zhruba 80 kilogramov.
Vypočítali si, že to približne zodpovedá hmotnosti dospelého človeka. Zdalo sa im, že proces rozpúšťania trvá príliš dlho, ale nakoniec boli spokojní. Výsledkom bola taká tmavočervená emulzia. Miker po experimente s prasaťom spísal zoznam ľudí, ktorých chceli týmto spôsobom odstrániť,“ dodal.
Po zvierati nebolo po približne 8 hodinách v kyseline ani stopy, rozpustenie tela dospelého chlapa však trvalo približne 20 hodín, povedal v dokumentárnej sérii Súmrak Bossov niekdajší kriminalista Jozef Mičieta. Ten bol mimochodom s policajným prezidentom Milanom Lučanským súčasťou tímu, ktorý vyšetroval aj Mikuláša Černáka.
Ako prvého Kyselinári v novembri roku 2000 zabili 26-ročného študenta Mareka Novotného, ktorý im robil bieleho koňa vo firme R.A.C. „Myslel si, že ide do skvelého biznisu, v ktorom sa mu bude dariť. Šitta mu mal dať aj mobil a auto, zdalo sa, že bude žiť na vysokej nohe,“ opisoval Petrovič sľubované vyhliadky mladého študenta.
V areáli niekdajšieho družstva v Modre-Kráľovej (prenajímal ho Lomjanský) ho Kákoni a Šitta ubili kladivami. Pôvodne ho mali zastreliť, no Lomjanský im na miesto činu nepriniesol pištoľ. Následne ho naložili do kyseliny. Jednu z obetí mali Kyselinári podľa Mičietu dokonca hodiť do kyseliny ešte zaživa a zabávať sa na tom, ako pomaly umierala. Jej trápenie trvalo približne 4 hodiny. Je možné, že išlo práve o študenta Mareka, ktorý mohol po úderoch kladivami stále žiť.
Vodca Kyselinárov skončil v kyseline
Na ich zozname smrti bol druhým v poradí 32-ročný Marián Cibíček, ktorého 17. decembra toho istého roku zastrelili a telo opäť rozpustili. „Jeho rodičia chodievali na súd a keď počuli, akou hrôzou si ich syn prešiel, stále plakali. Myslím, že z neho po rozpustení v kyseline zostali zvyšky DNA, ktoré boli zo zubov alebo z kostí,“ spomína na vec novinár, ktorý navštevoval súdne pojednávania s gangom Kyselinárov.
Keď sa skupina chcela niekoho zbaviť, fungovali zväčša jednotným systémom. Najprv obeť pozvali na chatu v Modre-Harmónii, ktorú rekonštruoval Lomjanský. Následne ju v areáli bývalého družstva v Modre-Kráľová zavraždili a telo hodili rovno do kyseliny.
Tretím rozpusteným bielym koňom sa v prvej polovici roku 2001 stal 31-ročný Vladislav Sihelník. Tentokrát mal ale vraždiť spoločník Rastislavu Šittu menom Dušan Pokrývka alias Ďuďo. „Pokrývka bol úplne jednoduchý človek. Využívali ho ako poskoka. Keď sa im už nechcelo vraždiť a povedali mu, aby niekoho zastrelil, tak to vykonal,“ tvrdí Petrovič.
V kyseline však ešte vo februári 2001 rozpustili aj hlavného organizátora a vodcu skupiny Františeka Mikera. Vraj začal veľmi rozhadzovať peniaze, čoraz viac drogoval a jeho kumpáni sa nazdávali, že ich okráda. Spory s ním mal mať hlavne Rastislav Šitta, ktorý sa o mučenie a zavraždenie Mikera postaral spoločne s Kákonim. Konateľom firiem, ktorí komunikovali s Mikerom, oznámili, že ich šéf musel odcestovať do zahraničia a biznis preberajú oni. Rovnako vraj oklamali aj Mikerovu ženu.
„Pred manželkou Mikera predstierali, že sa skrýva. Keďže v tej dobe už policajti vyšetrovali ich ekonomickú trestnú činnosť, tvrdili jej, že ušiel do zahraničia. Dokonca z jej domu zobrali niektoré Mikerove veci, aby dôverovala historke, podľa ktorej musel rýchlo odcestovať a stále žije. Zlikvidovali ho však presne tým istým spôsobom, ktorý vymyslel,“ vysvetlil Petrovič. Inak povedané – skončil rozpustený v kyseline.
Miker mal krátko predtým, ako zmizol, volať svojej manželke. „Povedal, aby som si dávala pozor na ľudí okolo seba a aby som pozdravila deti,“ cituje jej vyjadrenie zo súdu TASR. Zdá sa, že išlo o posledné slová na rozlúčku.

Kyselinou sme čistili bazény a kanalizácie, obhajovali sa
Na ich možnú ekonomickú trestnú činnosť upozornili daňoví úradníci. Postupným prešetrovaním skupiny sa ale prišlo aj na to, že konatelia firiem okolo skupiny Mikera, Šittu a Kákoniho začali záhadne miznúť. Polícia si spojila nákupy 2 000 litrov kyseliny s tým, že takto mohli odstraňovať telá nastrčených konateľov.
Po preskúmaní kanalizácie v Modre-Kráľovej boli skutočne objavené stopy po kyseline a tiež časti kostí obetí. Pri súdnom procese sa organizátori bránili bizarným tvrdením, že kyselinu využívali na čistenie kanalizácie. Šitta prehlásil, že družstvo, kde mali telá obetí miznúť, navštevoval kvôli rekreačnej jazde na koňoch.
Kyselinárov počas procesu potopili aj vlastní ľudia. Proti skupine sa rozhodol svedčiť Peter Lomjanský, jeden z hlavných spolupáchateľov, ktorý pripravoval telá na rozpúšťanie v kyseline a vylieval ich do kanála. Okrem neho vypovedal aj Martin Seman, bývalý Mikerov spoluväzeň a jeho neskorší šofér.
Kákoni vzhľadom na opakovanie trestnej činnosti dostal doživotie a v roku 2015 zomrel v ilavskom väzení na infarkt. Hospodárske Noviny uvádzajú, že Kákoni bol podľa znalcov psychopatickou osobnosťou. S takou neľudskosťou, ako to bolo v jeho prípade, sa vraj človek stretáva len málokedy, tvrdili.
Rastislava Šittu odsúdili na 25-ročný trest a neskôr mu trest navýšili na doživotie. Šittu podobne ako Kákoniho označili za psychopatickú osobnosť s výrazným egocentrizmom. O podmienečné prepustenie na slobodu môže žiadať v roku 2032.
Petra Lomjanskeho odsúdili na 12 rokov. Predseda senátu Špeciálneho súdu ho však upozornil, že ak by nebol v prípade dôležitým svedkom, jeho trest zvýšia minimálne na 15 rokov. Z trestu si nakoniec odsedel iba 10 rokov a aktuálne je už na slobode.
Lomjanský v čase páchania zločinov žil so svojou rodinou. S manželkou vychovával ich spoločné deti, ale potom údajne zistil, že má homosexuálne sklony. S jedným zo svedkov v prípade mal následne počas procesu žiť v spoločnej domácnosti v Modre.
Urobil však chybu. V danej dobe bol totiž v programe na ochranu svedkov, pričom zavolal susedovi, či by mu nešiel zakúriť do domu, lebo mu je zima. Policajti ho teda z ochrany vyhodili, obvinili ho a svoj trest si musel odsedieť. Dušana Pokrývku, ktorého poverili vraždou tretieho bieleho koňa, odsúdili na 15 rokov.

Biele kone dostali „odmenu“, miesto smrti 130 rokov za mrežami
Odhaduje sa, že Kyselinári mohli za dobu svojho pôsobenia zavraždiť omnoho viac ľudí. Prisúdiť im však dokázali „len“ trojicu bielych koní a Františka Mikera. Kákoni na súde odmietal, že by Mikera zabili a tvrdil, že s ukradnutými peniazmi odcestoval do zahraničia. Nikoho tým ale nepresvedčil.
Súd však neriešil iba násilnú trestnú činnosť, no taktiež ekonomickú. Odsúdené boli preto taktiež biele kone, ktoré za jednotlivé spolupráce v ekonomickej trestnej činnosti dostali dokopy 130 rokov.
„Nebyť zásahu úradov, Kyselinári by asi s vraždami bielych koní pokračovali ako na bežiacom páse. Myslím si, že tí ľudia, ktorí boli súdení za ekonomickú trestnú činnosť, môžu byť radi, že sa to zastavilo. Pravdepodobne by boli ďalší na rade, pretože by sa časom stali taktiež nepohodlní. Žijú a vyviazli len s trestom,“ dodal Petrovič na záver.
Súd sa taktiež dlhé roky zaoberal aj pokusom o vraždu Miroslava Zemana, ktorého mali páchatelia hodiť do rokliny. V tejto veci krajský súd v novembri 2019 označil Rastislava Šittu a Petra Lomjanského za nevinných.
„Obžalovaných nemožno odsúdiť na základe nepriamych svedeckých výpovedí, keď samotný poškodený Miroslav Zeman uviedol, že pri čine neboli. Teda nemôžme uznať ich vinu,“ vyjadrila sa predsedníčka senátu.