Teploty pod nulou, chýbajúca pitná voda aj zásoby jedla. Utečenecká dráma na grécko-tureckých hraniciach sa vyostruje

Slovenské internety opäť raz rozbíjajú „strašiaky“ v podobe článkov o utečencoch, ktorí zaútočia na našu krajinu. Na hraniciach Grécka a Turecka je od víkendu vyostrená situácia, dôvod na paniku však zatiaľ nie je. Ak, tak len pre utečencov, ktorých čaká možno niekoľko nocí vonku na mraze, bez vody či jedla.

Pri meste Edirne na tureckej strane sa v posledných dňoch podľa NY Times zhromaždilo už približne 24 000 utečencov a migrantov, ktorí uverili slovám tureckého prezidenta Erdogana o otvorených hraniciach do Európskej únie. Nedostanú sa však zatiaľ ďalej ako len do „zóny nikoho“.

Otvorené dvere

„Čo sme urobili? Otvorili sme dvere!“ vyhlásil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podľa televíze Al Jazeera cez víkend na zasadnutí vlády. „A tie dvere nezatvoríme... Prečo? Lebo Európska únia by musí dodržiavať svoje sľuby.“ 

Znamená to, že Turecko už neplánuje na hraniciach s Gréckom zachytávať utečencov, ktorí sa snažia dostať do Európy. Doteraz tak robilo na základe zmluvy s Európskou úniou z roku 2016.
„Bola to formálna dohoda, ktorá hovorí o tom, že Turecko ponechá uzavreté hranice pre utečencov a nedokumentovaných migrantov a EÚ mu za to bude ročne posielať nejaký balík peňazí. Zároveň, že bude prebiehať presídľovanie utečencov na báze 1:1 - teda ak Európa prijíme jedného utečenca, jedného si nechá Turecko. Ale Európa ich toľko neprijala, to je jeden z dôvodov, ktoré hovorí aj Erdogan,“ vysvetľuje expert na tureckú politiku z Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdii na Masarykovej univerzite Vladimír Bízik.

Bolo im povedané, že utekajte do Európy tam vás zoberú, ale to nebola pravda

V skutočnosti je však za Erdoganovým krokom podľa Bízika frustrácia z vojenského zásahu sýrskej armády vprovincii Idlib v tesnom susedstve sýrskych hraníc, pri ktorej zomrelo viac ako tridsať tureckých vojakov. Práve táto oblasť je poslednou pod kontrolou rebelov a islamistov v roky trvajúcej občianskej vojne. Turecko sa tu snažilo hrať úlohu akéhosi garanta a poslalo na toto územie aj vojakov.

No v posledných týždňoch sýrska armáda a ruské letectvo zintenzívnili boje a zatláčajú rebelov na stále menšie a menšie územia. Utekajú aj civilisti, v posledných týždňoch ich pred násilím ušlo asi milión. Navyše sa ich v provincii Idlib tiesnia státisíce v provizórnych táboroch, mnohí bez prístupu k pomoci. Hranice medzi Sýriou a Tureckom sú zatiaľ nepriedyšne uzavreté vysokým múrom. Nie je zrejmé dokedy Turecko bude držať hranice uzavreté, hrozí humanitárna katastrofa. V Turecku sú pritom už milióny utečencov, o ktorých sa krajina nezvláda starať. 

Zo strany Turecka však môže ísť skôr o taktiku ako donútiť Európu a NATO, aby im pomohli v boji proti Sýrii. Erdogan a jeho úrad použil utečencov ako hlavnú „páku“.