32-ročný Andrew z Malty športuje už od detstva, jeho forma je neskutočná a je zásadne proti dopingu.
Andrew je sympaťák z Malty, ktorý už od detstva miluje šport. Má 32 rokov a od šprintu prešiel ku kulturistike, pričom sa za toto dlhé obdobie naučil mnoho. Podelil sa s nami o svoje skúsenosti, tipy, rady a pohľad na steroidy, resp. doping v športe. Okrem toho sme pokecali o fitness mýtoch, tréningu, strave, no aj o osobnom živote, návšteve Slovenska a Andrew nezabudol ani na niekoľko pekných slov ohľadne zdravého životného štýlu.
Ahoj, Andrew. Mohol by si sa nám, prosím, predstaviť?
Ahoj, volám sa Andrew Farrugia, mám 32 rokov a pochádzam z Malty. Pracujem ako Chief Financial Officier na v prístave a mimo to ako kvalifikovaný osobný tréner, pričom kvalifikáciu som získal v Austrálii. Popri tom sa venujem aj svojmu blogu venovanému fitness a zdravému životnému štýlu. Svoju vlasť reprezentujem už 17 rokov ako šprintér a 8 rokov na IFBB Men’s Physique.
Mohol by si nám v krátkosti opísať, čo znamená byť antidopingovým ambasádorom a ako tvoja práca vyzerá?
Európska únia začala v roku 2015 s programom PrePlay (Prevention of Doping through Peer Learning Among Youth), na ktorom sa podieľajú antidopingové agentúry Malty, Chorvátska, Slovinska, Lotyšska a Estónska. Každá z týchto krajín si zvolila v prvom roku 10 a v druhom roku ďalších 10 ambasádorov. Spoločne propagujeme naozajstný a čistý šport prostredníctvom mnohých aktivít (ako sú napríklad prezentácie či vystúpenia) v rôznych športových organizáciách a na podujatiach v našich krajinách. Jednou z aktivít, ktorej sme dali myšlienku spoločne s iným ambasádorom, bola prezentácie pre lokálnu IFBB komisiu a jej členov.
Aký je tvoj oosbný pohľad na doping v kulturitike a vôbec vo fitness ako takom?
Uchyľovanie sa k užívaniu steroidov a iných látok zvyšujúcich výkon je zlé v mnohých ohľadoch. Odhliadnuc od toho, že sú nebezpečné pre ľudské zdravie, užívanie steroidov je proti princípu fair play, ktorý je fundamentálny pre krásu ktoréhokoľvek športu. Užívaním steroidov človek dlhodobo ohrozuje svoje zdravie, reputáciu a dôstojnosť (všetko z toho vplýva na šťastie a kvalitu života) pre krátkodobú slávu.
Keď sa doping objavil v prostredí kulturistických súťaží, bolo potrebné rozlišovať medzi jednotlivými kategóriami, od Men’s Physique až po otvorenú kulturistiku. Verím, že raz bude možné, aby žiaden športovec nedopoval, hoci veľká časť z nich, nanešťastie, dopuje. Pokiaľ hovoríme o váhových kategóriách v kulturistike, je všeobecne známe, že steroidy sú v takom prípade nutnosť. Pravidlá IFBB oficiálne konštatujú, že súťažiaci by sa mali riadiť kódexom WADA (Svetovej antidopingovej agentúry), ktorý hovorí, že by mali byť čistí. Avšak dopingové kontroly sa vykonávajú len zriedkavo. Maltská IFBB je jediná profesionálna federácia a súčasne moja jediná šanca na vrcholové súťaženie, hoci viem, že nebojujem s férovými športovcami. Ak sa na fitness pozerám ako na koníček, nie ako na súťaž, nevidím problém v tom, ak si ľudia zvolia užívanie steroidov, avšak nemôžem súhlasiť s ich rozhodnutím z dôvodov, ktoré opisujem vyššie.
Máte pozitívne dopingové prípady aj na Malte? Ak áno, v ktorých športoch?
Hoci sa máloktorí ľudia venujú športu profesionálne, aj u nás nájdeme pozitívne dopingové prípady, a to najmä u atlétov, veslárov, vodnopólistov a futbalistov.
Športu sa venuješ od útleho veku. Mal si vždy pozitívny vzťah k športu alebo to bolo kvôli rodičom?
Odkedy si pamätám, vždy som šport miloval. Pamätám si, že som ako dieťa nemal trpezlivosť pri vychádzkach. Vždy som behal z miesta na miesto. To, ako veľmi som rýchly, som po prvýkrát zistil, keď som ako šesťročný vyhral školskú šprintérsku súťaž s obrovským náskokom. To bol moment, kedy som si uvedomil, že mám veľký talent na šprint. Bola to práve vášeň k športu a podpora mojich rodičov, ktoré má priviedli do miestneho atletického klubu, ktorý mi pomohol stať sa vrcholovým šprintérom a stať sa národným šampiónom v rôznych vekových kategóriách až do veku 24 rokov, keď som sa rozhodol pre opakujúce sa zranenia s atletikou skončiť a venovať sa fitness. V súčasnosti môžem povedať, že moja vášeň pre šport je silnejšia ako kedykoľvek predtým.
Máš na svojom konte nejaké menšie či väčšie súťažné úspechy? Ak áno, iste na ne musíš byť hrdý. Ktoré sú pre teba najpamätnejšie?
Vďakabohu, mám za sebou niekoľko úspechov. Ako som spomínal vyššie, mám niekoľko národných titulov v šprintoch. Tiež som ako pokročilý tínedžer začal súťažiť na medzinárodnej úrovni, avšak kvôli zraneniam som nikdy neurobil prelom do medzinárodnej šprintérskej scény, ako som si pôvodne zaumienil. Mojím šťastím bolo, keď som sa ako 24-ročný začal venovať fitness. Odvtedy patria medzi moje najpamätnejšie úspechy 3 národné tituly IFBB Men’s Physique a dve umiestnenia na európskom šampionáte IFBB.
Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Vstanem okolo ôsmej, naraňajkujem sa a pripravím si jedlo na daný deň. Pracujem do 18tej, idem do posilňovne, kde strávim približne 2 až 2 a pol hodiny, navečeriam sa, a potom sa buď stretávam s priateľmi (najmä v lete), alebo pracujem na blogu a objednávkach klientov. Spať idem okolo jednej hodiny ráno, pričom si dávam záležať na tom, aby som spal aspoň 7 hodín!
Kedy a prečo si začal s posilňovaním?
S posilňovaním som po prvýkrát začal ako so súčasťou svojho atletického tréningu, keď som mal asi 16 rokov. Zvykol som trénovať šesťkrát týždenne (od pondelka do soboty), pričom dvakrát som mal tréning práve v posilňovni. Venovali sme sa najmä drepom, benčpresu a vzpieraniu. Ako iste viete, byť šprintérom si vyžaduje veľa explozívnej práce, takže tento typ tréningu bol veľmi dôležitý. Keď som od atletiky prešiel k fitness, princíp šiestich tréningov som zachoval, akurát teraz je to už iba v posilňovni.
Rok 2001 a osobný rekord na 100 metrov (11.23 sec) vo veku 16 rokov
Andrew-ova premena
Akú máš skúsenosť s výživou a ako vyzerá tvoja strava?
Úprimne, keď som sa venoval atletike, o strave som toho vela nevedel. Avšak, vzhľadom k faktu, že som veľmi intenzívne trénoval, množstvo môjho telesného tuku nebolo veľké, a to aj napriek tomu, že moja strava mala ďaleko od dokonalosti. Veci sa zmenili v roku 2006, keď som mal 22 a dostal pruh. Nanešťastie, jediným spôsobom, ako sa zo zranenia dostať, bola operácia, čo ma prinútilo pauzovať 3 mesiace. Prvýkrát som zažil pocit zvýšenia množstva telesného tuku, čo ma poriadne vystrašilo. To bol zlom, kedy som si povedal, že musím zmeniť svoj prístup k strave.
Čítal som veľa o výžive a o tom, ako pôsobí na ľudské telo. Chcel som späť svoju starú formu, a to čo najskôr. Po sérii pokusov a omylov som objavil metódu počítania kalórií a správnej skladby jedla. Správna strava mi pomohla objaviť silu jedla a jeho vplyv na stavbu tela a výkon. Niečo, čo opakujem každoročne, je aplikovanie nových poznatkov metódou pokus-omyl. Je to ten najsilnejší spôsob, ako sa o výžive naučiť niečo nové. Moje poznatky o výžive nabrali celkom nový spád v roku 2013, keď som stretol Martinu – kvalifikovanú výživovú poradkyňu zo Slovenska. Martina je rovnako ako ja posadnutá fitness, takže sme toho mali veľa spoločného. Po niekoľkých mesiacoch som videl jej obrovský potenciál a oslovil ju, či by nechcela byť mojím partnerom pri tvorbe blogu. Na veci ohľadom zdravej výživy zdieľame podobné názory.
Moja typická denná strava sa mení v závislosti na výkone a tréningovom období. Pri hmotnosti 72 kilogramov skonzumujem priemerne 2600 kalórií, z toho 45 % sacharidov, 35 % bielkovín a 20 % tukov. Keď som začal s objemovkou, zmenil som pomer makronutrientov na 55 % sacharidov, 25 % bielkovín a 20 % tukov. Z ingrediencií sa vyhýbam cukrom a rýchly sacharidom (s výnimkou obdobia po tréningu, keď užívam glukózu), polotovarom a mliečnym výrobkom. Verím, že záleží aj na tom, či dokážete vyťažiť z jedla maximum, a nie iba na tom, koľko kalórií dané ingrediencie obsahujú.
Mnoho ľudí by určite zaujímalo, ako vyzerajú tvoje tréningy. Môžeš nám povedať viac?
Môj tréningový plán je zmesou rôznych komplexnejších, ale aj izolovaných cvikov. Trénujem šesťkrát do týždňa. V pondelok kvadricepsy, gluteály a lýtka, v utorok horný chrbát a brucho, v stredu ramená a dolný chrbát, vo štvrtok hamstringy, gluteály a lýtka, v piatok bicepsy, tricepsy a brucho a v sobotu hrudník a spodný chrbát. V nedeľu odpočívam.
Ak by si mal vybrať jednu najdôležitejšiu vec o tréningu a jednu o výžive, ktoré by to boli?
Najdôležitejšou vecou je určite “životný štýl”. Prečo práve ten? Pretože životný štýl pozostáva z návykov, a tie zo skutkov, ktoré robíme aj bez toho, aby sme o nich rozmýšľali. Zdravý životný štýl pozostáva z konzistentného tréningu, správnej výživy a dostatočného oddychu. Jediný spôsob, akým si tieto zvyky udržať, je ich dlhodobé praktizovanie. Ak chcete zažiť pocit rukolapného progresu, musíte si na tento spôsob života zvyknúť a dodržiavať ho.
Teraz nám prezraď, aké sú podľa teba najväčšie mýty o výžive a tréningu.
Najväčším mýtom vo výžive je ten, že tuk nás robí tučnými. Nie je to pravda. Jedenie množstva kalórii je to, čo nás robí tučnými. Najväčší mýtus o tréningu je prístroj, s ktorým som sa stretol ešte na Malte. “Výživový poradca” aplikuje nejaké elektrické impulzy do ležiaceho človeka s tvrdením, že táto procedúra má rovnaký efekt ako cvičenie. Podľa môjho názoru je tento typ lži rovnako zlý ako doping.
Vieme o tebe, že si dlhoročný športovec, takže máš určite veľmi pozitívny vzťah aj k aeróbnym aktivitám. Ktorá je tvoja najobľúbenejšia?
Jednoznačne šprinty. Počas objemovky sa ale kardiu veľmi nevenujem, pretože by to bolo kontraproduktívne.
Najboľúbenejšie zdravé a nezdravé jedlo?
Z tých zdravých jedál to je losos s grilovanou zeleninou a sladkými zemiakmi. Z tých relatívne nezdravých pizza.
Čomu sa venuješ vo svojom voľnom čase, keď práve nepracuješ alebo necvičíš?
Vďaka môjmu full-time jobu, tréningom a blogu nemám príliš vela času. Avšak vždy si nejaký nájdem, pretože verím, že je potrebné si oddýchnuť nielen fyzicky, ale aj mentálne. Rád trávim čas pri dobrej káve (som posadnutý dobrou čiernou kávou!) alebo pohári vína blízko mora. Tiež sa snažím cestovať každé tri mesiace. Cestovanie je po cvičení mojou najväčšou vášňou. Tiež milujem počúvať hudbu. Som tiež veľkým fanúšikom AC Miláno a sledujem každý ich zápas. Nanešťastie, Kucka už viac za nás nehráva.
Žiješ na Malte. Prečo práve tam? Neuvažoval si o tom, že by si žil niekde inde? A prečo si myslíš, že Slováci radi navštevujú Maltu?
Malta je moja krajina a milujem ju. Tým, že sme malý ostrov, máme uvoľnený životný štýl a môžeme si naplánovať viac vecí počas jedného dňa, keďže nemusíme cestovať veľké vzdialenosti. Malta je tiež veľmi internacionálna, keďže angličtina je naším druhým jazykom. Vďaka tomu pravidelne stretávame nových ľudí z rôznych kútov sveta. Aj naše počasie je neprekonateľné – dlhé slnečné letá a krátke mierne zimy. V neposlednom rade to máme všade blízko. To milujem.
Musím povedať, že som si vyskúšal, aké je to žiť niekde inde. V roku 2015 som podal výpoveď a odišiel do Austrálie. Sníval som o živote vo veľkom modernom meste, počas ktorého sa budem venovať štúdiu fitness. Z tohto dôvodu som sa najbližších 8 mesiacov rozhodol žiť vo veľkomeste Melbourne, kde je šport a fitness na tej najlepšej úrovni. Hoci boli Melbourne a Austrália skvelé, stále mi chýbal život na Malte a priatelia, ktorých som tam mal. Takže som sa po roku vrátil a som šťastný za to, ako som sa rozhodol. Melbourne však zostane navždy v mojom srdci.
Myslím si, že nemusím Slovákom nič viac hovoriť, pretože každý týždeň nejakého u nás stretnem. Jedinú vec, ktorú môžem Slovákom odkázať, je, aby v prípade, že sa rozhodnú stráviť nejaký čas v Austrálii, si zvolili moje Melbourne namiesto Sydney. Martina vám to môže potvrdiť!
Niekoľkokrát si navštívil aj Slovensko. Ktoré miesta, pri akej príležitosti a čo sa ti na Slovensku najviac páči?
Slovensko som navštívil niekoľkokrát a veľmi sa mi vaša krajina páči. Vždy, keď som tam bol, navštívil som aj Bratislavu – páči sa mi najmä Staré mesto. Taktiež som navštívil Nitru, Brezno, Banskú Štiavnicu, Teplý Vrch, Banskú Bystricu, Tále, Vysoké Tatry a Piešťany, kde som bol Vilovým hosťom. Zo všetkých miest som si najviac obľúbil Štrbské pleso vo Vysokých Tatrách. Na Malte nemáme ani hory, ani sneh, takže tam som si mohol dopriať oboje.
Aké sú tvoje plány do budúcna?
Ďalej šíriť povedomie o zdravom životnom štýle tým, že ľuďom pôjdem príkladom a tiež pokračovať v dosahovaní svojich cieľov, pokiaľ ide o budovanie svalovej hmoty.
Musím sa ťa opýtať – čo by si odkázal ľuďom, ktorí neveria tomu, že môže existovať takýto naozaj naturálny kulturista? Tvoja postava je fenomenálna a z tohto dôvodu je tomu možno ťažké uveriť.
Necítim to tak, že musím niečo niekomu dokazovať, pretože mám čisté svedomie. Avšak môžem povedať niečo, čo presvedčí mladých ľudí, aby sa držali od doping čo najďalej. Život športovca žijem od siedmich rokov. Teraz mám 32. Ak sa cvičeniu a zdravému životnému štýlu venuješ celý svoj život, tvoje telo bude z roka na rok napredovať a môže vyzerať ako to moje na tejto fotografii. Na to si však zdravý životný štýl musíš osvojiť, žiť ho a byť na to hrdý.
Andrew, ďakujem za tvoj čas. Moja posledná otázka je, čo by si odkázal čitateľom Fitcultu.
Nájdite si šport, ktorý vás bude baviť. Šport je najlepším zvykom, ktorý nám do života môže priniesť množstvo skvelých vecí a držať nás od tých zlých, zvlášť v dnešnom svete. Nikdy sa neuchyľujte k užívaniu steroidov, pretože keď raz túto hranicu prekročíte, nebude cesty späť a nikdy o sebe nebudete môcť povedať, že ste čistý športovec a budete si to vyčítať celý život. Možno nejakú trofej vyhráte, ale následky vás v konečnom dôsledku raz dobehnú a zničia vás. Jedzte zdravo, cvičte čo najlepšie, nikdy sa neprestaňte učiť, zostaňte pokorní. Ak tak učiníte, výsledky sa rokmi dostavia. Iba vďaka tomu môžete byť úspešnými športovcami.
