Nový Bourne nie je vôbec zlým filmom, avšak v porovnaní s pôvodnou trilógiou značne zaostáva.
Keby sme načali diskusiu o tajných agentoch, naháňačkách a prestrelkách, väčšine ľudí by prišlo na um meno známeho agenta 007 s povolením zabíjať. Ak sa však trocha zamyslíte, napadne vám aj iný kandidát na pomyselný titul nebezpečného a skúsenosťami nabitého kráľa tajných služieb. Nie je ním nik iný ako Jason Bourne. Obaja toho naozaj nemajú veľa spoločného. Zatiaľ čo jeden je známy svojím obľúbeným drinkom, nádhernými ženami či luxusom, druhému patrí jediná tvár Matta Damona, trpký život na úteku a nejasná minulosť. Bourneova trilógia sa naozaj právom radí na vysoké priečky akčného žánru. Každý jeden z jeho filmov priniesol niečo nové, postupne sa učil zo svojich drobných chybičiek a posledný (samozrejme, nehovoríme o odnoži s podtitulom Legacy) doručil nepretržitú napínavú jazdu takmer bezchybnej akcie a zároveň aj ucelený záver, tešiac každého fanúšika. Keď sa teda takmer po dekáde ozvali štebotajúce vrabce hollywoodskeho zákulisia, nevedeli sme, čo presne máme čakať. K projektu sa však vrátil Damon so svojím parťákom a režisérom Greengrasom, prehlásili, že majú v rukách strhujúci príbeh (aj keď ich opustil scenárista Tony Gilroy) s politickými referenciami a my sme im dôverovali. Bohužiaľ, trocha nás oklamali.
Začneme ale poporiadku. V Bourneovom ultimáte sme sa dozvedeli, ako to v skutočnosti s Jasonom bolo. Nebol chladnokrvným sociopatom, skôr presvedčeným patriotom, z ktorého sociopata tajné zložky vytvorili. Ikonický skok z budovy a následné scény z televízie podľa môjho skromného názoru perfektne zakončili celé smerovanie agenta s hmlistou minulosťou. Je jasné, že sa nevzdal hľadania úplnej pravdy, ale minimálne to bol finiš príbehovo príjemne vygradovaný. Teraz sa presúvame o roky dopredu. Na čele CIA stojí Robert Dewey (Tommy Lee Jones), rebríčkom sa odhodlane derie aj nádherná prefíkaná Heather Lee (Alicia Vikander) a svet sa nachádza v období po Snowdenovom úniku informácií, čo naozaj stavia tajné zložky do pozoru. Niekde v tomto bordeli „prežíva" aj Jason, ktorého z rutinného života vytrháva bývala kolegyňa Nicky (Julia Stiles) a dá mu do pozornosti isté fakty o jeho minulosti. Vďaka nim sa z Jasona chtiac-nechtiac opäť stáva štvanec a lovec v jednom.
Vidina geopoliticky reálneho kontextu je až príliš vábivá a nám sa môže odštartovať nostalgická húsenková dráha plná naháňačiek, prestreliek a zlámaných končatín. A veruže sme neboli ďaleko od pravdy. Prvá tretina odštartovala v perfektnom tempe. Rýchla naháňačka v Aténach, kde ulice zaplavili nespokojní protivládni demonštranti, naozaj naháňala husiu kožu. Všetko okolo vybuchuje, motorky kľučkujú a atmosféra pôsobí takou aurou, ako keby ste jeden molotov držali v ruke aj vy. Srdečný tep zrýchlil aj záver celej tejto sekvencie. Ten zahrá na emotívnu vlnu a my sme naplno presvedčení, že film sa už nemôže pokaziť.
V chvíľkovom opojení však zabúdame, že pokaziť (alebo v tomto prípade zhoršiť) sa dá naozaj všetko. Minútky plynú a my zisťujeme niečo o niekom, kto chce spraviť niečo, aby zabránil niekomu, robiť niečo. Ja viem, nedáva to zmysel. Rovnako ako implementovanie tejto nedotiahnutej príbehovej linky do celej story o bývalom elitnom zabijakovi. Aby som uviedol veci na pravú mieru. Ak sa nad tým zamyslíte, bourneovská trilógia nikdy nemala hlavu motajúci príbeh, v ktorom by ste tápali a bažili po jeho gordickom rozuzlení. Práve naopak. Ťažila z toho, že ste s Bourneom súcitili, báli sa ho, rozumeli jeho myšlienkovým pochodom, nenávideli jeho nepriateľov a priali mu pokoj. Tento film sa opäť spočiatku vrátil do pomyselnej minulosti, čo mi síce neprekážalo, no čakal som jeho výrazný posun vpred. Namiesto toho som však dostával na frak od príbehových barličiek, ktoré mi pravdepodobne pokazili značný zážitok z filmu.
Prečo? Ťažko to vysvetliť. Akonáhle som začal cítiť, že film tápe vo vode nedomysleného lenivého príbehu, začal som byť akosi postupne ľahostajný aj k osudu nášho sympaťáka. Síce sme opäť nazreli do jeho minulosti a dokonca sme dostali aj nového záporáka s nevyjasneným účtom, no všetko to začalo pôsobiť tak... ohrato. Ostávala teda akcia. Tá je dokonalo exekuovaná, avšak na rozdiel od skvelého ultimáta, tu v podstate o nič nešlo. Autá sa búrali, ľudia utekali a aj napriek svižnému tempu na plátne som v poslednej tretine začal pociťovať nudu, ktorá vôbec neustupovala.
Možno vyznievam naozaj protichodne, ale rád vám to jednoducho zosumarizujem. Trilógia bola perfektná nielen preto, lebo obsahovala skvelú akciu, ale diváka k Jasonovi viazala čoraz viac a my sme chceli, nech už dá konečne do pucu všetkých zlých pánov v drahých oblekoch. V tomto filme však narážame na čudesný príbeh, ktorý neponúka nič nové a namiesto toho, aby bývalého agenta ukázal vo svetle „...tu ho máte. Tentokrát mu ide ešte o niečo viac a nezastaví sa pred ničím.", sme dostali niečo v zmysle „Hej fanúšikovia, pamätáte si skvelo zakončenú trilógiu? Tak teraz vám ukážeme niečo prelisované cez kopirák s novými postavami, aby sme vás pripravili na potenciálnu každoročnú nádielku nového filmu." To sa jednoducho nerobí. Jones, Vikander a Damon podali kvalitné výkony a roly im naozaj sadli, no ani to výrazne nezavážilo v záverečnom hodnotení. Najnovší Jason Bourne má síce strhujúcu prvú tretinu, no neskôr začíname odhaľovať slabší príbeh. V mojom prípade sa dokonca dostavila nuda, a to aj napriek skvelo prevedenej akcii, ktorej však chýbalo napätie a pointa. Ak by tvorcovia z filmu vyhodili bočný príbeh, viac sa sústredili na Bourneove scény z minulosti a na postavu Alicie Vikander, mohlo to byť úplne iné. Teraz je to síce oveľa lepšie ako Legacy, no určite nie tak dobré ako pôvodná trilógia. Zamňa po dlhom premýšľaní 6.5/10.
